1. 18 percent z pohľadávky a zvyšok dlhu sa nepremlčí

Ak by miera uspokojenia veriteľa v reštrukturalizácii bola nižšia ako 50 percent po skončení reštrukturalizačného plánu (5 rokov), bude zostatok do výšky 50 percent považovaný za právoplatnú pohľadávku. Časť dlhu nad 50 percent bude predstavovať majetkové právo, ktoré si bude môcť veriteľ uplatňovať zo ziskov a iných príjmov spoločnosti. Nebude tu platiť premlčacia doba.

Zabezpečení veritelia, teda banky by sa mali vzdať 15 percent zo svojich pohľadávok v prospech nezabezpečených veriteľov.

Ak si veriteľ vyberie túto možnosť, zo svojej pohľadávky uvidí do piatich rokov počas realizácie reštrukturalizačného plánu 18 percent pohľadávky, 15 percent dostane od Váhostavu-Sk a 3 percentá mu majú posunúť banky ako zabezpečení veritelia. Zvyšok pohľadávky do 50 percent si môžu vymáhať napríklad exekučne.

Zostatok do 100 percent si môžu vymáhať zo zisku a iných príjmov spoločnosti. Váhostav-SK teraz počíta s tým, že 5 rokov nebude vyplácať majiteľom zisk. Takže vidina vyššieho uspokojenia ako 18 percent je nereálna.

Odborníci hovoria, že ide o úplne bezzubé riešenie. Existuje totiž mnoho spôsobov ako si firma v reštrukturalizácii môže preliať zisk. V praxi to podľa vedúceho právneho oddelenia spoločnosti M2 Business Jána Marôneka funguje tak, že zisk sa nemusí akumulovať, ale odteká z firmy inými kanálmi. Napríklad si založí sesterskú spoločnosť, ktorej bude posúvať zákazky a teda tá bude mať zisk a ona bude mať na papieri len na 15 percentné uspokojenie pohľadávok veriteľov. „Materská spoločnosť síce má veľké zákazky, avšak zisk môže dosiahnuť minimálny, ak vôbec nejaký. Spravidla zisk odtečie cez nákladové faktúry v prospech neviditeľných firiem možno aj ovládaných majiteľmi matky,“ hovorí J. Marônek.

Rovnako ťažké bude vymôcť, napríklad exekučne, pohľadávku do výšky 50 percent. Podnik môže byť vytunelovaný, v konkurze.

2. 49 percent Váhostavu-Sk do obehu

Váhostav sa nad rámec podmienok reštrukturalizačného plánu vzdá 49 percent akcií, ktoré nie sú ničím zaťažené, v prospech nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Kritériom pre rozdelenie akcií má byť výška pohľadávky nezabezpečeného veriteľa potvrdená súdom.

Podľa odborníkov ide o jedno z najhorších možných riešení. Ak sa totiž kapitalizujú pohľadávky, pohľadávky tým zanikajú. Veritelia (nezabezpečení alebo štát) majú akcie. Tie však môžu byť bezcenné.

Podľa tvrdenia premiéra Roberta Fica by sa schránky k akciám dostať nemali. Aký podiel na riadení firmy a jej orgánoch takýmto spôsobom získajú veritelia jasné nie je. Veritelia len teoreticky môžu dostať vyplatený podiel na zisku.

Štát alebo iní minoritní veritelia môžu ponúknuť tieto akcie iným subjektom na trhu. Je to len teoretická možnosť. Kto však kúpi akcie firmy, o ktorej nikto nevie, kto ju vlastne vlastní a ako je jeden z majiteľov Juraj Široký prepojený so schránkovými spoločnosťami.

3. Vláda odkúpi polovicu z hodnoty pohľadávky

Vláda odkúpi od nezabezpečených veriteľov 50 percent pohľadávok do konca roka 2015. Táto ponuka sa týka len nezabezpečených veriteľov z obchodného styku.

Na odkúpenie pohľadávok bude štát potrebovať 40 až 50 miliónov eur. Tie má získať z bankového odvodu. Celkovo tak môže predať svoje pohľadávky štátu asi 680 veriteľov, tento balík pohľadávok má hodnotu asi 70 miliónov eur.

Štát takto získa akcie Váhostavu-SK. Akým spôsobom bude kapitalizácia pohľadávok prebiehať, jasné nie je. Aký podiel vo Váhostave štát nakoniec získa závisí od toho, koľko veriteľov stavebnej firmy predá svoje pohľadávky štátu. Stanovy Váhostavu-SK však môžu štát ako vlastníka akcií znevýhodňovať. Bude sa tak opakovať situácia, ktorú poznáme z vyplácania dividend štátu v Slovak Telekome.

Ak nezabezpečený veriteľ vymení pohľadávku za 50 percent jej hodnoty, automaticky sa tak vzdáva polovice svojej pohľadávky. V skutočnosti dostane veriteľ ešte menej, keďže z polovice pohľadávky odviedol štátu 20 percent na DPH. Štát potom prevezme vo Váhostave úlohu 49-percentného akcionára, aby si poistil, že sa peniaze z jeho ziskov ešte niekedy vrátia do spoločnej kasy.

Štátu však 49-percentný podiel nedáva žiadne kompetencie. Nebude môcť zasahovať do riadenia firmy alebo kontrolovať, či Váhostav z firmy naďalej neodlieva peniaze do schrániek.

Pohľadávky by mal od nezabezpečených veriteľov odkupovať štát prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Poslanci však upozornili na to, že schválený návrh otvára možnosť, že pohľadávky bude odkupovať aj iná spoločnosť vlastnená štátom, lebo vláda takto upravila novelu. Tento návrh sa objavil medzi prvým a druhým čítaním.

Premiér Fico avizoval, že štát nebude odkupovať pohľadávky od schránkových spoločností. Medzi nezabezpečenými veriteľmi Váhostavu je šesť schránkových firiem, ktorí si robia nárok na vyplatenie sumy vyššej ako 33 miliónov eur.

J. Marônek netuší, čo konkrétne znamená, že štát nebude odkupovať pohľadávky schránkových firiem. „Neviem ako štát zabezpečí nastavenie podmienok pri delení: od teba kúpim a dám ti 50 % a tebe zas nedám nič. Sám som na to zvedavý.“

Aj keď vláda tvrdí, že na toto opatrenie sa neposkladajú daňoví poplatníci, nie je to pravda. Banky budú musieť vo forme mimoriadneho odvodu posunúť do štátnych finančných aktív taký objem peňazí, ktorý treba na odkúpenie pohľadávok. Bankám však nikto nebráni v tom, aby si následne svoje vložené peniaze vytiahli z peňaženiek svojich klientov napríklad zvýšením bankových poplatkov. Ak sa situácia v reštrukturalizovanom podniku zhorší, pôjde do konkurzu, štát o peniaze príde.

Podľa J. Marôneka by bol lepším riešením zápočet. „Keďže postúpením pohľadávok získa postavenie veriteľov štát, tak by ďalšie objednávky štát nevyplatil, ale by urobil zápočet za to, čo vyplatil subdodávateľom.“

Bankový odvod sa podľa poslanca Jozefa Kollára nedá použiť na iný účel ako na riešenie systémových, budúcich zlyhaní bánk. „Európska centrálna banka vydala stanovisko, že bankový odvod sa nedá použiť na iný účel ako na riešenie systémových, budúcich zlyhaní bánk,“ povedal. Premiér Fico povedal, že návrh to nezastaví, lebo aktuálne stanovisko Európskej centrálnej banky neexistuje.

Rizikom schváleného návrhu je, že podľa neho bude možné postupovať aj v prípade iných firme, ktoré o takúto pomoc z verejných zdrojov požiadajú.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor upozornil, že toto riešenie môže mať vplyv na deficit. „Je dobré, ak súčasné osobitné odvody bánk budú použité na držanie na uzde dlhu a deficitu. Ak ich vláda premrhá teraz, nebude mať vankúš do zlého počasia. Ak pravidlá v súkromnom sektore neumožňujú kompenzáciu nárokov veriteľov, peniaze teda prichádzajú z verejných zdrojov. Intervencia vlády do súkromného sektora môže mať negatívny dopad na dlh a deficit, ak to Eurostat vyhodnotí ako rizikovú operáciu.“ Národná banka Slovenska sa alibisticky vyjadrila, že novelu Obchodného zákonníka nebude komentovať, keďže ju nepredkladala.