Nálade na trhu nepridal ani pád malajzijského lietadla na území východnej Ukrajiny, ktorý niektoré agentúry pripísali útoku proruských separatistov.

Negatívne sa do obchodovania premietli aj horšie než očakávané hospodárske výsledky viacerých európskych podnikov. Nemecký index DAX stratil – 1,1 percenta, francúzsky CAC si odpísal – 1,2 percenta a paneurópsky Euro Stoxx 50 sa oslabil o – 1,4 percenta. Červenalo sa na takmer všetkých akciových trhoch krajín západnej Európy. Najvýraznejšie oslabenie o – 2,2 percenta zaznamenal taliansky FTSE MIB.

Na negatívny vývoj nadviazali popoludní aj americké indexy, ktoré rovnako zakončili štvrtkové obchodovanie v červenom. Najhoršie si počínal technologický NASDAQ, ktorý sa oslabil o – 1,4 percenta, Dow Jones a S&P500 stratili približne percento.

Na menovom páre EURUSD sa toho vo štvrtok veľa neudialo a euro sa voči doláru obchodovalo na dohľad úrovne 1,3500 EURUSD. Voči japonskému náprotivku si však euro hodnotu udržať nedokázalo a voči jenu sa oslabilo o – 0,4 percenta na nové 5-mesačné minimum na úrovni takmer 137 EURJPY. Dôvodom bol útek investorov do bezpečia v súvislosti so spomínanými negatívnymi správami z Ruska a Ukrajiny.

Svojou troškou prispela vo štvrtok na trhy aj Európska centrálna banka, ktorá zverejnila plán budúcoročných zasadnutí. Ako sme už informovali pred dvomi týždňami, randiť s ECB budeme počnúc budúcim rokom menej často. Namiesto doterajších štvortýždňových intervalov obmedzí centrálna banka zasadania na každých šesť týždňov. ECB tak má v kalendári poznačených len osem zasadnutí, na ktorých bude rozhodovať o nastavení menovej politiky a po ktorých predstúpi jej prezident Mario Draghi pred novinárov.

Okrem toho ECB oznámila spôsob, akým v októbri zverejní výsledky komplexného hodnotenia zdravia systematicky dôležitých európskych bánk. Toto hodnotenie bude obsahovať komplexnú analýzu bilancií bánk, dohľad nad ktorými ECB prevezme v rámci mechanizmu SSM v novembri 2014.

Štvrtkové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva veľmi nepotešilo slovinskú vládu. Slovinsko má podľa súdneho rozhodnutia rok na to, aby odškodnilo klientov tamojšej banky Nova Ljubljanska Banka. Tá po osamostatnení Slovinska od bývalej Juhoslávie pred vyše dvadsiatimi rokmi odsekla chorvátskych, bosnianskych a iných zahraničných klientov od ich úspor. A Slovinsko im teraz musí vrátiť vklady aj s úrokmi. Celkový náklad pre alpskú krajinu by mohol podľa právnikov poškodených dosiahnuť až pol miliardy eur.

O niečo pozitívnejších správ sa v týchto dňoch dočkalo africké Pobrežie Slonoviny. Krajina spustila predaj desaťročných štátnych dlhopisov denominovaných v amerických dolároch s cieľom požičať si na dekádu približne 500 miliónov dolárov pri výnose okolo 5,875 percenta p. a. Napokon Pobrežie Slonoviny dopadlo ešte úspešnejšie ako si predsavzalo a predalo eurobondy v objeme 750 miliónov dolárov pri výnose len 5,625 percenta p. a.

Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby sa Pobrežie Slonoviny nepokúšalo o takýto krok len tri roky po tom, ako upadlo do platobnej neschopnosti. Pôvodne krajina plánovala návrat na dlhopisový trh prostredníctvom dlhopisov polovičnej päťročnej splatnosti, ako to pred niekoľkými týždňami urobili aj európski hriešnici Grécko a Cyprus.

Dopyt investorov po dlhopisoch okrajových krajín s vyššími ponúkanými výnosmi však napokon nakopol krajinu k odvážnejšiemu kroku. Na krajinu s naštrbenou úverovou históriu je však tento výnos naozaj dosť nízky. Najmä ak sa pozrieme o dva roky dozadu, kedy niesli vyššie výnosy napríklad aj talianske či španielske desiatky.

Autorka je analytička Poštovej banky