Európsky parlament v stredu schválil návrh smernice Európskej komisie zameranej na boj proti vyhýbaniu sa daniam. Ide o šesť kľúčových opatrení, od ktorých očakáva, že by mali firmy odradiť od agresívneho daňového plánovania.

Okrem toho prichádza so spoločnými definíciami termínov ako „stála prevádzka“, „daňový raj“ a „minimálna hospodárska podstata,“ ktoré boli doteraz otvorené rôznym interpretáciám. EÚ touto smernicou reaguje na akčný plán OECD proti znižovaniu daňového základu a prelievaniu ziskov.

Šesť opatrení

Platiť by mali aj prísnejšie obmedzenia pre odpočet úrokov. Odpočítavanie úrokov je v princípe podobné tomu, ako keď si ľudia zo základu dane odpočítajú úroky, ktoré platia za svoj hypotekárny úver.

V prípade nadnárodných firiem to funguje tak, že firma sídliaca v EÚ založí filiálku v krajine s nízkymi daňami, ktorá potom materskej firme požičiava peniaze za veľmi vysoké úroky. Firma si potom tieto úroky odpočíta od základu dane. Tak vykáže len veľmi malý alebo žiadny zdaniteľný príjem. Peniaze, ktoré by zaplatila na daniach, tak ostávajú vo vnútri skupiny.

V EÚ by mali platiť stropy pre výšku úrokov, ktoré si firmy môžu takto každoročne odpočítať. Išlo by podľa komisie o najviac 30 percent svojich príjmov. Európsky parlament tu presadzuje obmedzenie odpočítateľnosti nákladov na prijaté úvery a pôžičky na maximálne 20 percent príjmov daňovníka alebo maximálne 2 milióny eur podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Parlament v porovnaní s Komisiou ide ďalej v otázke doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, ktorá sa týka príjmov zdanených za hranicami EÚ a následne presunutých do členského štátu Únie. Tento takzvaný príjem zo zahraničia je často oslobodený od dane v snahe zabrániť dvojitému zdaneniu.

Poslanci tu presadzujú zavedenie minimálnej daňovej sadzby na úrovni 15 percent. Ak by bol zahraničný príjem zdanený v tretej krajine sadzbou nižšou ako 15 percent, firma by musela v EÚ doplatiť rozdiel.

Poslanci tiež presadzujú väčšiu transparentnosť trustových fondov a nadácií. Únia tiež chce presadiť zákaz využívania schránkových spoločností. Vznikne tiež celoúnijná čierna listina daňových rajov a krajín vrátane tých, ktoré sú v EÚ. Jej súčasťou má byť aj zoznamom sankcií pre tie jurisdikcie a finančné inštitúcie pôsobiace v daňových rajoch, ktoré nebudú s EÚ spolupracovať.

Realitou, vraj už skorou, má byť zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb a metódy výpočtu skutočnej (efektívnej) sadzby dane z príjmu právnických osôb v každom členskom štáte. To má umožniť porovnávanie daní v rámci EÚ.

Zmena má nastať aj pri riešení cezhraničných daňových sporov. Únia zavedie jasnejšie pravidlá a prísnejšie lehoty už od januára 2017.

Pracuje tiež na vytvorení harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ). To by umožnilo automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami členských štátov. 

Výsledky už sú

Keďže ide o návrh smernice Rady, na jeho konečnom znení sa musia jednohlasne dohodnúť ministri všetkých členských štátov.

Boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom je jednou z hlavných priorít Komisie. V júni 2015 Komisia predstavila súbor iniciatív na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Cieľom navrhovaných opatrení, ktoré sú súčasťou akčného plánu Komisie pre spravodlivé a účinné zdaňovanie, je výrazne zlepšiť prostredie pre zdaňovanie právnických osôb v EÚ, aby bolo spravodlivejšie.

K hlavným opatreniam patril rámec na zabezpečenie efektívneho zdaňovania, v ktorom sa vytvárajú zisky, a stratégia na opätovné zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. 

Balík opatrení daňovej transparentnosti, ktorý Komisia predložila v marci 2015, zaznamenal svoj prvý úspech v októbri 2015, keď členské štáty dosiahli len po siedmich mesiacoch rokovaní politickú dohodu týkajúcu sa automatickej výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách.

Nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v EÚ a ktoré majú celkové príjmy nad 750 miliónov eur ročne, by mali uverejniť informáciu o tom, kde dosahujú zisky a kde platia svoje dane v EÚ podľa jednotlivých krajín. Rovnaké pravidlá sa budú uplatňovať na mimoeurópske nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Európe.

Okrem toho budú spoločnosti musieť uverejňovať súhrnné údaje o celkových daniach zaplatených mimo EÚ. Týka sa to tisícky veľkých podnikov, ktoré pôsobia v EÚ, bez toho, aby sa to dotklo malých a stredných podnikov.

Daňové opatrenia únie môžu priniesť výsledky. A to vtedy, ak si krajiny EÚ budú systematicky vymieňať informácie o svojich vnútroštátnych daňových rozhodnutiach, ako aj ďalšie daňové informácie, ktoré majú vplyv na ostatné členské štáty. Efekt sa môže dostaviť tak ako v prípade, keď sa Európska komisia, ktorá dohliada na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ, dostala k informáciám o spoločnostiach Starbucks a Fiat.

Komisia rozhodla, že selektívne daňové zvýhodnenie spoločností Fiat v Luxembursku a Starbucks v Holandsku je v rozpore s pravidlami štátnej pomoci EÚ. Tieto firmy znižovali daň prostredníctvom transferových cien tovarov a služieb, ktoré sa predávajú medzi spoločnosťami skupiny. Tie boli hlboko pod trhovými. Väčšinu ziskov pražiarne kávy Starbucks tak mohol presunúť do zahraničia, kde neboli zdanené, a finančná spoločnosť Fiat platila dane len z malej časti svojich skutočných ziskov.

Komisia preto nariadila Luxembursku a Holandsku, aby od týchto spoločností vymohli najmenej 20 miliónov eur na nezaplatených daniach. Mal by to byť signál pre členské štáty aj podniky, či už veľké alebo malé, nadnárodné alebo nie, že takéto praktiky raz skončia.

Prístup k informáciám

V obidvoch prípadoch si Komisia prvýkrát vyžiadala informácie, a to na základe rozhodnutia, ktoré členské štáty prijali v Rade v júli 2013 (nariadenie č. 734/2013).

Ak informácie, ktoré poskytol členský štát, na ktorý sa vzťahuje prešetrovanie štátnej pomoci, nie sú dostatočné, Komisia môže na základe týchto právomocí požiadať akýkoľvek iný členský štát, ako aj spoločnosti (vrátane spoločnosti využívajúcej opatrenie pomoci alebo jej konkurentov), aby poskytli priamo Komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla posúdiť štátnu pomoc.Tieto nové nástroje sú súčasťou iniciatívy na modernizáciu štátnej pomoci, ktorú Komisia začala v roku 2012.

Od júna 2013 Komisia prešetruje praktiky členských štátov v oblasti záväzných daňových stanovísk. Komisia rozšírila informatívne prešetrovanie na všetky členské štáty v decembri 2014. Komisia takisto vedie tri prebiehajúce hĺbkové prešetrovania, ktoré začala kvôli obavám, že záväzné daňové stanoviská môžu vyvolávať otázky v súvislosti so štátnou pomocou. Ide o Apple v Írsku, Amazon v Luxembursku a belgickú daňovú schému.

Európska únia by mala do júla rozhodnúť o svojom postoji k daňovej dohode spoločnosti Amazon s Luxemburskom. EÚ by mohla nariadiť spoločnosti Amazon, aby na daniach doplatila približne 400 miliónov eur. Rozhodnutie Európskej komisie by malo prísť po dvojročnom vyšetrovaní. Vyšetruje sa dohoda spoločnosti Amazon s Luxemburskom z roku 2003, ktorá umožňuje platiť nižšie dane ako iné firmy.

Na čo máme Úniu

Pripravované daňové opatrenia sú oblasťou únijnej politiky kde si celkom jasne uvedomujeme, na čo vlastne je dobrý spolok krajín v Únii. Proti obchádzaniu platenia daní nadnárodnými spoločnosťami môžu štáty Únie bojovať len spoločne. Aj keď príprava opatrení trvá dlho, dlho sa tiež schvaľujú a potom majú krajiny rok na ich realizáciu do národných legislatív, iná cesta neexistuje.

Agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností a poskytovanie veľkých daňových úľav spôsobuje štátnym rozpočtom obrovské straty. Tieto praktiky okrádajú krajiny o stovky miliárd eur. Únia to vyčíslila na 160 až 190 miliárd eur.  A nielen to, nadnárodné spoločnosti takto deformujú celé podnikateľské prostredie.

Používajú sofistikované metódy na daňové úniky, využívajú diery v národných legislatívach a prostredníctvom napríklad cezhraničných transferov ulievajú milióny. Pomocou zložitých daňových úprav nadnárodné spoločnosti ešte stále môžu v súčasnosti platiť takmer o tretinu nižšie dane než spoločnosti, ktoré pôsobia len v jednej krajine.  Inak povedané, ide o zlodejstvá vo veľkom.

Krajiny Únie však pritom bojujú súčasne na dvoch frontoch. S daňovými únikmi zápasia aj doma. Ako ukazujú aj naše domáce škandály s odpočtami DPH (kauza Bašternáka a zločineckej skupiny Milana Chovanca ) je to vysilujúci beh na dlhé trate. Jeho úspech závisí aj od toho, nakoľko je domáca politika prerastená korupciou. Medzinárodný rozmer podvodu v prípade odpočtov firiem Chovanca však dáva nádej, že sa raz vyšetrí.