Ako ďalej informuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), nová 10-ročná emisia má historicky najnižšiu prirážku, ktorú kedy Slovenská republika vydala. Zároveň sa dosiahla najnižšia prirážka pre 10-ročnú emisiu v rámci krajín strednej a východnej Európy. Prirážka voči referenčnej krivke pritom predstavovala 10 bázických bodov a výnos do splatnosti dosiahol 1,021 percenta p.a.

Dlhopis so splatnosťou 50 rokov zase predstavuje najdlhšiu eurovú emisiu vydanú v regióne strednej a východnej Európy za posledných 10 rokov a je splatnosťou najdlhší dlhopis vydaný Slovenskou republikou.

Zároveň ide celkovo o prvú 50-ročnú emisiu od roku 2016. Prirážka voči referenčnej krivke v tomto prípade dosiahla 80 bázických bodov s výnosom do splatnosti 2,254 percenta p.a.

Splatné v júni 2068

Úspech tejto emisie podľa ministra financií Petra Kažimíra podčiarkuje aj fakt, že dlhopis s podobnou splatnosťou má len päť krajín v Európe, ako napríklad Francúzsko či Írsko. Zároveň to podľa neho svedčí o dôvere finančných trhov, ktoré tak veria v štruktúru slovenskej ekonomiky, vízii krajiny či rozvoju kľúčových sektorov hospodárstva.

Minister tiež pripomenul, že tento dlhopis bude splatný až v júni 2068. „Jeho splatnosť je zhruba dva týždne pred mojimi stými narodeninami, ktoré sa pokúsim dožiť,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii.

Ako dodal šéf ARDAL-u Daniel Bytčánek, štát sa pri tomto predaji rozhodol využiť zlepšenie situácie na kapitálových trhoch po tom, čo sa upokojila situácia vyvolaná vývojom v Taliansku. „Táto emisia je prelomová nielen pre Slovensko, ale bude slúžiť aj ako určitý benchmark v rámci Európy,“ dodal s tým, že musí pochváliť banky, ktoré sa nebáli ísť pri tejto netradičnej emisii do rizika.

Slovensko pritom pri ponuke týchto dlhopisov zaznamenalo na európskych kapitálových trhoch významný záujem investorov. Celkový dopyt presiahol päť miliárd eur, z toho pri 10-ročných bondoch predstavoval 3,4 miliardy eur od 150 investorov a pri 50-ročnom dlhopise 1,6 miliardy eur od 125 investorov.

Takmer tretina z desaťročnej emisie pritom putuje do portfólií nemeckých a rakúskych investorov, 16 percent do strednej a východnej Európy, 14 percent do Spojeného kráľovstva, 13 percent do krajín Beneluxu, 12 percent do severnej Európy, deväť percent do Francúzska a šesť percent do ostatných krajín.

Až 76 percent z emisie si rovnakým dielom rozdelili správcovské spoločnosti a banky, ďalších 13 percent putovalo do centrálnych bánk a oficiálnych inštitúcií, deväť percent do poisťovní a penzijných fondov a dve percentá nakúpili ostatní investori.

Rovnako pri 50-ročnom dlhopise najviac, až 42 percent, smerovalo nemeckým a rakúskym investorom. Nasledovalo Spojené kráľovstvo s podielom 19 percent, Taliansko a Španielsko s 19 percent, krajiny severnej Európy so šiestimi percentami, strednej a východnej Európy takisto a do ostatných krajín putovalo osem percent emisie.

Podľa typu investorov dominovali pri tejto emisii správcovské spoločnosti s podielom 56 percent, nasledovali poisťovne a penzijné fondy s 22 percentami, banky a privátne banky s 13 percentami, centrálne banky a oficiálne inštitúcie so šiestimi percentami a ostatní investori s troma percentami.