Vlani na jeseň sa aj na slovenskom trhu podielových fondov rozpútala búrka, v ktorej ľudia z fondov vytiahli zhruba jeden a pol miliardy eur. No nebola to len panika na trhoch vyvolaná pádom Lehman Brothers, ktorá ľudí donútila redemovať svoje podiely. Asset manažéri sú presvedčení, že väčší vietor rozdúchal predeurový boj bánk o získanie peňazí, ktoré mali ľudia uložené doma.
Po roku možno zhodnotiť, že tí, ktorí vybrané peniaze uložili na termínované vklady nezriedka úročené piatimi percentami, urobili dobre. Hoci si aj peňažné fondy v ostatných mesiacoch zapisujú vcelku farbisté čísla, ich ročná výkonnosť pri najväčších fondoch spravovaných v krajine nepresahuje tri a pol percenta. Zhruba toľko núkajú banky na najbližší rok dopredu pri termínovaných vkladoch túto jeseň.
Asset manažéri sa vážnejšieho úbytku z fondov v tohtoročných jesenných mesiacoch neobávajú. Sú presvedčení, že väčšina peňazí zostane i tak v skupine. „Neprekáža nám, keď niektorí klienti prevedú svoje peniaze trebárs na ročný termínovaný vklad. Veríme, že sa po čase opäť vrátia do fondov,“ poznamenáva spokojne šéf VÚB Asset Managementu Marián Matušovič.
Dôvera Slovákov v investovanie sa síce obnovuje, no podľa ľudí z biznisu to nejde ľahko. Od apríla, keď sa začalo na trhoch rozvidnievať, dosiahli čisté predaje vyše 195 miliónov eur. Ľudí dokážu presvedčiť najviac historické dáta – mesiace, v ktorých sa do fondov vrátili nárasty. I keď to znamená neustále sa opakujúcu základnú chybu investora, ktorý sa orientuje na dáta z minulosti.
Opatrní opatrnejší
Väčšina slovenských investorov nebola krízou zasiahnutá naplno, pretože investovali konzervatívne. I keď vlani strácali z hodnoty aj niektoré peňažné fondy považované za najbezpečnejšie, tí, ktorí svoje peniaze nevybrali, už straty zmazali. Ročné výkonnosti sú pri všetkých peňažných fondoch pozitívne. Desiatka najväčších peňažných fondov v krajine sa v rebríčku výkonnosti nezaradila do prvého tucta. Žiadnym prekvapením nie je, že aj tento rok boli najviac predávané najväčšie fondy spomedzi top správcov. Priplietlo sa k nim len zopár menších fondov, ktoré sa vyznačovali vyššou historickou výkonnosťou.
Ako hovoria asset manažéri, kríza naučila slovenských investorov byť ešte konzervatívnejší než predtým. „Ukázala im, čo je to riziko,“ hovorí M. Matušovič. I keď skúsenejším investorom potvrdila, že každá kríza prináša aj príležitosti. Peňažné fondy predávané ako takmer bezriziková alternatíva k vkladom ukázali, že istá miera rizika je aj pri nich. No i tak návraty do investovania znamenali návraty do fondov z peňažnej rodiny. Za ostatných sedem priaznivých mesiacov do nich v čistom vložili vyše sto miliónov eur.
Inak sú na tom zaistené fondy, ktoré sú určené tiež pre ľudí s neveľkým rizikovým apetítom. Bonusová zložka – zväčša v rôznych verziách odvodená od akciových výsledkov – sa často na účty majiteľov nedostala a správcovia vyplácali len garantované výnosy. A tak mnohí isto zostali rozčarovaní. Najväčšie redemácie zažil za ostatný polrok Zaistený fond III v správe najväčšieho Tatra Asset Managementu (TAM). Čistý odlev za zhruba 40 miliónov eur už bol aj na jeho pomery citeľný, scvrkol sa na polovicu. „I keď naše zaistené produkty boli vnímané ako nie veľmi úspešné, v skutočnosti boli veľmi úspešné,“ hovorí podpredseda predstavenstva TAM Martin Ďuriančik. S vysvetlením, že aj v turbulentných časoch zaistili hodnotu investície a priniesli aj výnos navyše. Je presvedčený, že pätina vybraných prostriedkov nakoniec zaparkovala v iných fondoch správcu.
TAM nebol jedinou spoločnosťou, ktorá sa musela s odchodom zo zaistených fondov zmieriť. Hoci ľudia sú ešte opatrnejší, než bývali, skupinu iných fondov (ako ich nazýva vo svojich štatistikách Slovenská asociácia správcovských spoločností), ktoré tvoria najmä zaistené fondy, v drvivej väčšine opúšťali. Za ostatný polrok z nich odišlo v čistom temer 47 miliónov eur. Nových zaistených produktov (aj z bankových dielní) nebolo tento rok veľa, až na jeseň zahltili pulty finančníkov. Beztak správcovia hodnotia výsledky zaistených fondov pozitívne, lebo dokázali zachovať aspoň hodnotu vložených peňazí, prípadne aj menší zisk. Inak to môžu vidieť klienti porovnávajúci výnosy v peňažných fondoch s úročením termínovaných vkladov. Nehovoriac o prípadoch, keď zaručený výnos zhltli poplatky, prípadne ukrojili aj zo vstupného vkladu. Tak to bolo aj v zaistenom fonde s najväčším čistým odlevom.
Lekcia správcom
Aké ponaučenie si vzali z krízy asset manažéri? „Hlavne ťažšie veríme tomu, čomu sme verili predtým,“ hovorí M. Matušovič. Myslí tým predovšetkým ratingy alebo analýzy. Firma pod jeho vedením sa tento rok zbavovala dlhopisov amerických bánk, volí radšej európske štátne dlhopisy a dlhopisy vybraných európskych bánk. Pri finančnom sektore je veľmi opatrný. Poučenie z krízy zhrnul M. Ďuriančik za TAM stručne: „Presvedčili sme sa, že z pohľadu rizikového profilu máme správne zložené portfólio produktov.“
Číselne najľahšie interpretovateľnú ranu dostali správcovia vo výsledkových číslach. Keďže sa im o tretinu scvrkli aktíva, klesla aj báza, z ktorej si počítajú poplatky. Podľa údajov TREND Analyses výnosy z provízií správcov za prvý polrok medziročne klesli o 44 percent. A začervenali sa i tabuľky s prehľadmi hospodárskych výsledkov. Do straty sa za prvých šesť mesiacov tohto roka dostali všetci traja najväčší správcovia TAM, VÚB AM i Asset Management Slovenskej sporiteľne. V červenej zóne zotrval ČSOB AM aj malý správca IaD Investments. A tak museli aj správcovia škrtať náklady, kde sa dalo. „Slovenské asset manažmenty od začiatku neboli postavené rozšafne, sme takí »lowcostoví«,“ vysvetľuje M. Matušovič. Takže to nešlo ľahko. Ako hovorí, s najľahším srdcom škrtal výdavky na marketing, pretože ten by podľa jeho slov nemal fondy predávať.
Potrebu racionalizovať podľa šéfa ČSOB Asset Managementu Vladimíra Šošovičku nepriniesla len kríza, ale najmä zavedenie eura. Pretože sa v skupine objavili duplicitné fondy. A tak ČSOB AM dva razy zlučoval dvojicu fondov. Stále sa ešte jeho ponuka prekrýva s tým, čo ponúkal bývalý Istro Asset Management, s ktorým sa spojil. No pre úplné splynutie podľa neho ešte treba prekonať niektoré technické prekážky. Ponuka od ČSOB je pritom nadštandardne široká, je v nej aj hromada fondov materskej KBC. Ako poznamenáva V. Šošovička, reálne sa predávajú zo dve desiatky, zväčša „kampaňovito“. Niekoľko týždňov po zavedení. Táto stratégia sa firme osvedčila.
Opačný pohľad na rozsah ponuky má napríklad VÚB AM. Ako hovorí M. Matušovič, rád by otvoril jeden či dva nové fondy, aj príklady z Nemecka ukazujú, že nové fondy so zaujímavým investičným príbehom sa predávajú lepšie. „No ak do neho nedostanem do dvoch-troch rokov aspoň 30 miliónov eur, nemal som ho otvárať,“ hovorí. Na takom malom trhu, akým je ten slovenský, má pochybnosti o tom, či by túto métu ľahko dosiahol.
Poplatky otázne
Ako sa kríza podpíše pod vývoj poplatkov vo fondoch, je otázne. Ťažko si predstaviť, že by ich správcovia znižovali v čase, keď im beztak klesli aktíva, z ktorých sa poplatky počítajú. No ako pripomína V. Šošovička, po prijatí eura môže vo všeobecnosti vzniknúť väčší tlak na poplatky, pretože Slovensko sa ocitlo v inom konkurenčnom prostredí. „Budeme si musieť zložito obhajovať svoje príjmy. To, že sa správcovským spoločnostiam žije horšie, nie je argument,“ nazdáva sa. No znižovanie poplatkov bude postupné, momentálne totiž výška poplatkov nie je vnímaná až tak citlivo v porovnaní s celkovou výkonnosťou fondu.
Pre zaujímavosť, analytická firma Lipper patriaca do skupiny Reuters priniesla analýzu, podľa ktorej sa spoplatňovanie amerických fondov vyvíja po kríze rozdielne. Jediné fondy, ktorým klesol ukazovateľ TER (total expense ratio), boli peňažné. A to najmä pre retail, pre inštitucionálnych investorov sa poplatky nemenili. Zhruba 70 percent akciových fondov zdraželo, necelá štvrtina poplatky znížila, zvyšok ich nemenil. Zásadnejšími zmenami neprešli ani iné fondy.
Poučenie aj predajcom
Poučenie z krízy sa podľa správcov dostalo len im, klientom, ale i predajcom. Nielenže sa v krátkom čase naučili, že cestu nahor striedajú pády. A musia to mať pri odporúčaniach na pamäti. Ale podučili sa, že majú klientom predávať skutočne len také produkty, ktoré naozaj potrebujú. Ako poznamenáva V. Šošovička z ČSOB Asset Managementu, kým sa do fondov v tomto roku začali vracať peniaze klientov, správcovia museli pracovať s predajcami. „Museli sme zvýšiť ich informovanosť o rizikovej expozícii i očakávaniach,“ poznamenáva. Aj oni boli šokovaní vývojom, a tak museli najprv produktu uveriť, aby ho vedeli predávať. Aby v čase eufórie tlmili nadšenie klientov a naopak – v horších časoch tíšili depresiu.
Nadšenie, ktoré na investičnom nebi zavládlo posledné mesiace, môže vystriedať ďalšie sklamanie. Analytici čoraz častejšie pripomínajú, že korekcia príde. Uvedomujú si to aj správcovia, no zväčša veria, že slovenský investor je už uvedomelejší a pokles trhov by ho už nemal šokovať. „Stále musíme byť v strehu, ozdravenie trhov prišlo rýchlo, na prípadnú korekciu musíme klientov pripraviť,“ hovorí M. Matušovič. Všetci asset manažéri zdôrazňujú hlavné odporúčanie – sporiť postupne. Vtedy sa vystavenie klientov riziku znižuje. Budúce investičné správanie vidia asset manažéri naďalej v konzervatívnych riešeniach. Zhodujú sa, že by v kurze by mali zostať peňažné fondy, jednotlivo pridávajú dlhopisovú rodinu, zaistené alebo aj strešné fondy.
Foto - Profimedia.cz
