Aktualizované o vyjadrenie PMÚ v časti "Vinní z odpustenia poplatku".
Banková asociácia dostala pokutu za „iniciovanie platformy“, vďaka ktorej sa mohli banky koordinovať. „Výsledkom samoregulácie bola nižšia kvalita bankovej služby prijímania vkladov oproti pôvodnej predstave MF SR (...), keďže nezahŕňala právnické osoby a bola časovo obmedzená,“ vysvetľuje úrad.
55-stranové rozhodnutie dostala Slovenská banková asociácia (SBA) začiatkom tohto týždňa, médiám poskytla len výcuc s odôvodnením, že celé rozhodnutie obsahuje aj bankové tajomstvo jednotlivých jej členov. Protimonopolný úrad (PMÚ) zverejní rozhodnutie až po nadobudnutí právoplatnosti, čo nebude tak skoro, keďže bankári sa plánujú odvolať. Na druhom stupni bude rozhodovať Rada PMÚ.
Vinní z odpustenia poplatku
Jadro sporu vzniklo ešte v roku 2011, keď vláda obmedzila hotovostné platby nad 5-tisíc eur. Od bánk žiadala kompenzáciu pre bežných klientov v podobe odpustenia poplatku za vklad hotovosti na účet.
Banky sa nakoniec dohodli na jeho dočasnom polročnom nevyberaní pre fyzické osoby pri vklade na vlastný účet. Dohoda vznikla na pôde Slovenskej bankovej asociácie, pričom tá dnes upozorňuje, že práve ministerstvo financií požadovalo, aby banky prevzali rozhodnutie na seba. K spoločnej aktivite domácich finančných ústavov sa nepridala len Prima banka.
SBA dnes v reakcii pripomenula aj iný prípad, keď samotný PMÚ v minulosti vyzval bankárov k selektívnej samoregulácii. Požadoval od nich, aby aj od právnických osôb nežiadali pri poskytnutí úveru otvorenie bežného účtu.
Výkonný riaditeľ asociácie Ladislav Unčovský pripomína unikátnosť aktuálneho rozhodnutia: „Nikdy v histórii nebolo žiadne združenie žiadnym súťažným orgánom sankcionované za zavedenie benefitu pre konečného zákazníka.“
(Nový odsek) PMÚ reaguje, že nepokutoval účastníka konania za zavedenie benefitu pre konečného zákazníka, ale práve naopak. "Banky sa na pôde pokutovaného podnikateľa dohodli, že poplatok za vklad v hotovosti na vlastný účet nezrušia pre právnické osoby a pre fyzické osoby zrušenie poplatku obmedzia len na 6 mesiacov. Svojím konaním sa tak chceli vyhnúť regulačným opatreniam zo strany Ministerstva financií SR, ktoré požadovalo zrušenie poplatku pre všetkých klientov na neobmedzený čas, a tak ich konanie bolo v neprospech konečného zákazníka."
Protimonopolný úrad sa však už v minulosti zaujímal o trojicu stavebných sporiteľní. Tie podobne až po vládnom upozornení znížili vstupný poplatok pre svojich klientov. Porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa vtedy nepotvrdilo.
Opakovaný prehrešok
Udelená pokuta je z pohľadu L. Unčovského zaujímavá svojou výškou, blíži sa k hornej hranici, keď bola vypočítaná ako 8 percent z výnosov organizácie a ešte navýšená o 15 percent, keďže SBA podľa PMÚ neporušila zákon po prvý raz. Prvým prehreškom mala byť dohoda pri základnom bankovom poplatku v roku 2010.
SBA vtedy podľa PMÚ protizákonne umožnila bankám koordinovať svoj postup: „Predmetná výmena informácií iniciovaná SBA mala teda potenciál vylúčiť neistotu bánk ohľadom postupu konkurencie.“ Zjednodušene povedané, banky vedeli, čo urobia ich konkurenti.
L. Unčovský vysvetľuje, že spolupracovať museli, pretože zákon bol navrhnutý mimo štandardného legislatívneho procesu a asociácia nemala inú možnosť sa k zavedeniu produktu vyjadriť. „Pre účely prípravy dodatočných pripomienok a komunikácie s MF SR zhromažďovala SBA informácie od svojich členov - čo považujeme za podstatu činnosti SBA.“ Ako dodáva, členovia nehovorili o cene ani nekoordinovali vzťah k iným produktom.
Prichádza neistota
Z pohľadu profesnej asociácie bankárov vyvoláva rozhodnutie mnohé otázky. V prvom rade nevedia, do akej miery môžu spolu naďalej komunikovať. PMÚ podľa nich ohrozuje základné činnosti nielen bankárov, ale aj ďalších záujmových združení právnických osôb a to v oblasti samoregulačných aktivít a pripomienkovania legislatívneho procesu.
SBA preto obmedzila aj vyjadrenia na otázky zo strany ministerstva financií či Národnej banky Slovenska. Reakciou bolo podľa L. Unčovského upresnenie v zákone o dohľade nad finančným trhom. Podľa jeho znenia je tak Národná banka Slovenska oprávnená požiadať záujmové združenie dohliadaných subjektov o podanie vyjadrenia, vysvetlenia, či ďalších informácií, ktoré súvisia s činnosťou združenia alebo jeho členov.
Takéto ustanovenie však rieši len konkrétne podnety zo strany regulátora a nie ďalšie aktivity, aké boli doteraz na pôde asociácie bežné. L. Unčovský chápe, že finančný sektor je pod drobnohľadom všade vo svete, rád by však poznal pravidlá. Na to, kde sú hranice nepovoleného, by radi opýtali svojho strážcu PMÚ, neurobia tak však, kým sa nevyrieši aktuálny spor. A keďže sa v prípade nespokojnosti s druhostupňovým rozhodnutím plánuje asociácie obrátiť aj na súd, skoro to zrejme nebude.
Dovtedy bude na liste najdôležitejších úkonov asociácie na prvom mieste úloha, robiť čo najmenej, aby opäť nezasiahol PMÚ. (Ne)dobrovoľné utlmenie činnosti prichádza v zložitom období. Slovensko mení domáce prostredie a navyše masívne implementuje európsku finančnú reguláciu. Zlé nastavenie pravidiel pritom v konečnom dôsledku poškodí najmä klienta.
