Slovenský akciový trh je najmenej rozvinutý zo všetkých členských štátov Európskej únie. Trhová kapitalizácia, ktorá zohľadňuje počet akcií kótovaných na Burze cenných papierov v Bratislave, dosahuje len 5,4 percenta k hrubému domácemu produktu (HDP). Tento ukazovateľ je vyšší aj napríklad v Rumunsku (8,4 %) či Bulharsku (15 %). Niekoľkonásobne vyššie úrovne dosahuje aj v ostatných štátoch V4. Vyplýva to z porovnania Eurostatu o úrovni jednotlivých akciových trhov ku koncu októbra.
Podľa Vladimíra Zlackého, hlavného analytika UniCredit Bank, nízka vyspelosť domáceho akciového trhu čiastočne škodí celej ekonomike. „Vyspelý akciový trh dokáže financovať rýchlo rastúce podniky, ktoré majú dopyt po kapitáli. U nás, medzi stredne veľkými firmami, je tiež niekoľko, ktorým by takéto financovanie pomohlo k ďalšiemu rastu,“ tvrdí analytik.
Vyspelosť akciového trhu býva spravidla priamo úmerne spojená aj so záujmom širokej verejnosti o investovanie do cenných papierov a finančných nástrojov, ktoré sú na vývoj akcií naviazané.
V USA, kde obyvatelia patria k svetovým lídrom čo sa týka objemu investícií do akcií a akciových podielových fondov, dosahuje trhová kapitalizácia burzy cez 117 percent HDP.
„Pokiaľ je na akejkoľvek burze nízka likvidita, verejnosť sa o ňu nezaujíma. Na Slovensku ostalo ľuďom v rukách ešte z kupónovej privatizácie niekoľko titulov, ktoré už nie sú schopní ani predať,“ konštatuje Michala Zachara, maklér spoločnosti Patria Direct, ktorá sprostredkúva obchody s cennými papiermi cez internet.
Štát sa už niekoľkokrát rôznymi spôsobmi snažil o oživenie domáceho akciového trhu. Poslednou veľkou akciou bola dôchodková reforma. Zdvihla síce záujem zo strany súkromných dôchodkových firiem, stále ale nie je, čo nakupovať. Na hlavnom slovenskom burzovom trhu je aktuálne kótovaných len päť titulov spoločností VÚB, Slovnaft a SES.
Práve malý výber je hlavnou bariérou rozvoja trhu. Odborníci vidia možné riešenie v prípadnej ďalšej privatizácii štátneho majetku. „Mohlo by to priniesť ďalšie kvalitné akcie na trh. Výnosy z privatizácie by zároveň mohli byť vítaným zdrojom na zníženie štátneho dlhu,“ konštatuje V. Zlacký.
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP