Slováci sporia najmenej za desaťročia. Nepresvedčia ich ani rastúce úroky termínovaných vkladov

Snaha o udržanie životnej úrovne v časoch vysokej inflácie Je jednou z najvýraznejších čŕt súčasnej slovenskej spoločnosti. Lenže rast platov väčšiny ľudí stále nestíha konkurovať prudkému zvyšovaniu cien. Čoraz viac zamestnancov preto získava peniaze potrebné na udržanie životného štandardu obmedzovaním šetrenia. Súčasná miera sporenia je najnižšia od roku 1995. Teda od doby, kedy začali byť dostupné dáta z takzvaných národných účtov.

„Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere vlaňajška po sezónnom očistení odložila len 3,6 percenta,“ uviedol makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta. Upozorňuje, že do tejto sumy štatistici zarátali aj odvody do druhého dôchodkového piliera. Bez povinných príspevkov na súkromné dôchodky by boli úspory ešte o polovicu nižšie. Ide o razantný pokles. Slováci počas predchádzajúcej dekády bežne odložili zo svojich disponibilných príjmov šesť až desať percent a v časoch pandémie až trinásť percent.

Tretie najvyššie úroky v eurozóne

Slovenské správanie je nezvyčajné. V eurozóne si pracujúci ľudia z disponibilného príjmu v priemere odložia až 14,1 percenta, teda štyrikrát viac. Ešte pár mesiacov dozadu sa neochota šetriť dala pripísať nízkym úrokovým sadzbám. V súčasnosti to také jednoznačné nie je. Domáce banky aj naďalej držia nízke úrokové sadzby na bežných a sporiacich účtoch. Vklady s jednodennou výpovednou lehotou mali vo februári priemerný ročný úrok 0,09 percenta.