Vo väčšine prípadov sú majetkové dohody medzi partnermi len v ústnej forme. „Nájde sa však aj 12 percent takých, ktorí to majú ošetrené aj zmluvne. Niekedy to môže mať aj praktické využitie, pretože sa takýmto spôsobom dá predísť zbytočným komplikáciám a konfliktom v budúcnosti,“ hovorí Jan Holoch, manažér zákazníckej skúsenosti zo spoločnosti Home Credit.
Nájdu sa však aj takí, pre ktorých je otázka hmotných statkov v partnerskom zväzku úplne nepodstatnou záležitosťou. Podľa prieskumu totiž 40 percent respondentov pri nákupe akejkoľvek veci do domácnosti vôbec nerieši, kto si ju nechá v prípade rozchodu. U ďalších Slovákov už však hrá kľúčovú úlohu výška nimi investovaných peňazí. Pre štyroch z desiatich je hraničnou čiastkou, kedy by už riešili vyrovnanie sa s majetkom pri rozchode, suma nad 200 eur.
Pri kupovaní spoločnej veci do domácnosti sa pätina nezosobášených párov dohodne, čo s ňou urobia, ak sa niekedy rozídu. Keď už sa v skutočnosti vzťah rozpadol a na rad prišlo delenie spoločného majetku, väčšinou sa k tomu obaja partneri postavili férovo.
Podľa prieskumu sa tri štvrtiny z nich dokázali dohodnúť na tom, kto si čo ponechá. V polovici prípadov to dopadlo tak, že si po dohode rozdelili veci podobnej hodnoty. Ďalšia štvrtina párov sa zhodla na tom, že niektoré hodnotnejšie veci skončia u jedného z partnerov.
Keď však prišlo na delenie majetku, ako je napríklad auto, práčka či televízor, ktoré sa nedali rozdeliť, rozchádzajúce páry boli prakticky nútené sa nejako finančne vyrovnať. Podľa prieskumu sa jeden z desiatich prípadov skončil finančnou kompenzáciou, teda, že jeden z partnerov tomu druhému vyplatil sumu, ktorú minul pri kúpe spoločnej veci. V prípade, že nemali na jeho vyplatenie dosť peňazí, niektorí siahli aj po pôžičke. Len šesť percent partnerov sa nedokázalo nijako dohodnúť, a tak delenie ich majetku musel nakoniec vyriešiť až súd.
Prieskum v septembri 2016 realizovala agentúra STEM/MARK na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 276 respondentov.
