Slováci by sa mali v blízkej budúcnosti pripraviť na vyššie dane z nehnuteľností. Viac sa zdaní spotreba, majetok a škodlivé ľudské činnosti, napríklad fajčenie. Také sú zámery súčasného rezortu financií pod vedením Michala Horvátha, ktorý pred pár dňami prišiel s návrhom prehodnotiť súčasný daňovo-odvodový systém.
Nezaobíde sa to bez ozdravenia verejných financií či škrtov vo výdavkoch. Informácie o návrhoch ministerstvo zverejnilo v pripomienkovom konaní formou predbežnej informácie, zatiaľ nemajú paragrafovú podobu.
„Ide o postupné napĺňanie jednej zo strednodobých priorít programového vyhlásenia vlády, teda o úpravu daňového mixu. Ale zároveň ide aj súčasť potrebnej konsolidácie, ktorú pripravujeme v súvislosti s plánom ozdravenia verejných financií,“ prezradil pre TREND hovorca rezortu Pavol Kirinovič.
„Jednotlivé pripravované opatrenia sú na príjmovej aj výdavkovej strane, preto je potrebné vnímať ich ako celok. Celkovú konsolidáciu predstavíme v septembri,“ dodal. Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby je viac ako isté, že k reálnemu zvýšeniu daní možno pristúpi až budúca vláda, ak sa s nimi stotožní, alebo ich úplne zhodí zo stola a príde s iným návrhom.
Opatrnosť striedajú obavy
Poverený vládny kabinet Ľudovíta Ódora napríklad uvažuje o vyššom zdanení nehnuteľností, konkrétne tých s viacerými podlažiami.
„Chceme, aby daň odzrkadľovala celkovú veľkosť danej nehnuteľnosti, nielen plochu najväčšieho poschodia. Cieľ je zvýšiť férovosť aj v rámci zdaňovania stavieb,“ uviedol pre médiá minister financií Michal Horváth. Opatrný je podnikateľský sektor, ktorý dlhodobo žiada dane a odvody skôr znižovať, vládni ministri však spravidla navrhujú pravý opak.
Daňové zámery z dielne úradníckej vlády trh zatiaľ prijíma s opatrnosťou. „Konečný vplyv opatrení na podnikateľov bude závisieť od presného výkladu a implementácie týchto opatrení,“ komentovala pre RTVS hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová.
Pohľad vlády a podnikateľov na fungovanie trhu sa v praxi čoraz viac rozchádza. Štát často tlačí firmy do nepohodlnej pozície, chýbajú im odborné diskusie, predvídateľnosť legislatívy i dlhodobá stratégia rozvoja podnikateľského prostredia.
Podnikatelia podľa slov Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) očakávajú, že sa skončia preteky v tom, kto rozdá viac z peňazí, ktoré si krajina požičiava, a politici konečne začnú riešiť dlhoročné problémy, akými sú napríklad nepriaznivá demografia, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, ale aj časté zmeny zákonov a ich nízka kvalita.
„Na jednej strane sa Slovensko vzďaľuje krajinám EÚ namiesto ich dobiehania, no na druhej strane stráca v globálnej konkurencii svoju atraktivitu aj európska ekonomika,“ objasňuje pre TREND J. Solík.
Daňová „reforma-nereforma“
Zámery rezortu financií kriticky hodnotí aj ďalší odborník. Ako tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, ministerstvo často argumentuje „zmenou daňového mixu“.
„V skutočnosti ale väčšina návrhov ostáva v prvej fáze, teda vo zvýšení dane z majetku, a k druhej fáze – zníženiu zdanenia práce – sa nedostane. V roku 2012 tvorili dane a odvody 36,8 percenta slovenskej ekonomiky. V roku 2022 to už bolo 40,8 percenta ekonomiky,“ spresňuje analytik pre TREND.
Napriek nárastu daňovo-odvodovej záťaže čelia slovenské verejné financie historickým deficitom. Problém verejných financií zjavne nie je v nedostatočnom zdanení, ale v nekontrolovanom míňaní verejných zdrojov štátom. „Každé ďalšie zvýšenie daní bude politikov v takomto míňaní len podporovať a odďaľovať moment reformy výdavkov. Preto som proti zvyšovaniu daní, bez ohľadu na názov, ktorý rezort zvolí,“ dodáva M. Vlachynský.
Aj daňoví poradcovia sa dlhodobo zasadzujú za komplexné, nie čiastkové, riešenia v daňovej oblasti. V oblasti dane z nehnuteľnosti pripravuje ministerstvo financií už niekoľko rokov komplexnú reformu, pridáva názor Branislav Kováč, viceprezident Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).
„Tá smeruje k zdaneniu nehnuteľnosti na hodnotovom princípe. Čiastkové zmeny v tejto oblasti (a nie komplexná reforma) môžu znamenať dodatočné náklady pre podnikateľov, ako aj obyvateľstvo a taktiež pre štát a samosprávu,“ konštatuje pre TREND.
Aké štyri zmeny navrhuje v daniach rezort financií úradníckej vlády:
1/ Vyššie majetkové dane
Majetkové dane tvoria zhruba jedno percento celkových daňových príjmov Slovenska, podľa OECD predstavuje priemer vyspelých krajín zhruba šesť percent. Rezort financií plánuje vyššie zdanenie viacpodlažných stavieb. V súčasnosti sa daň ráta podľa najväčšieho nadzemného podlažia a príplatok za ďalšie poschodia môže mať maximálnu sadzbu 0,33 eura za štvorcový meter. To sa ministerstvu zdá málo a chce to zmeniť.
Novým spôsobom zdanenia by malo byť zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane. „Tiež by to mohol byť medzikrok na prípadné budúce zavedenie hodnotového zdaňovania nehnuteľností, pretože podlahová plocha stavby je jedným zo základných atribútov na určenie hodnoty stavby,“ objasňuje pre TREND viceprezident SKDP.
Zavedenie jednotného zdanenia na základe podlahovej plochy celej stavby by mohlo podľa neho podporovať efektívne využitie priestoru. Majitelia budov by mohli byť motivovaní optimalizovať využitie podlaží a prispôsobiť svoje rozhodnutia o stavebnom projekte podľa daňových dôsledkov.
„Potenciálnym negatívnym dopadom takéhoto zdanenia je, že niektorí daňovníci by mohli čeliť vyššiemu daňovému zaťaženiu. Ak majú rozsiahle stavby s veľkou zastavanou plochou, nová jednotná sadzba by mohla znamenať zvýšenie ich daňovej povinnosti,“ dodáva B. Kováč.
2/ Efektívnejšie daňové exekúcie
Podľa rezortu financií neefektívnosť daňových exekúcií spôsobuje, že štátu utekajú peniaze, preto ich treba zmodernizovať. Po novom majú odrážať moderné potreby praxe, trendy digitalizácie a elektronizácie výkonu štátnej správy a čerpať z osvedčených medzinárodných postupov. Medzi novinkami sa spomína aj zavedenie spoluzodpovednosti fyzických osôb čerpajúcich benefity z právnických osôb, za plnenie ich povinností.
Daňoví poradcovia vítajú zmodernizovanie daňového exekučného konania, spresňuje B. Kováč. „Zavedenie spoluzodpovednosti môže byť vnímané ako opatrenie na zamedzenie daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní. V niektorých prípadoch môžu fyzické osoby využívať právnické osoby na minimalizáciu svojich daňových povinností,“ dodáva. Spoluzodpovednosť by mohla zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť týkajúcu sa plnenia povinností v oblasti daní.
Na druhej strane, zavedenie spoluzodpovednosti by mohlo mať vplyv na rozhodnutia fyzických osôb, týkajúcich sa podnikania a investícií.
„Ak fyzické osoby nesú zodpovednosť za povinnosti právnických osôb, mohlo by to ovplyvniť ich ochotu investovať do podnikania a vytvárať nové pracovné miesta. To by mohlo mať negatívny dopad na ekonomiku štátu,“ dodáva viceprezident SKDP. Danú novinku treba preto dať aj do súladu s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorý sa v minulosti vyjadril, že spoluzodpovednosť štatutárneho orgánu musí zohľadňovať zásadu primeranosti a týkať sa má iba prípadov nedobromyseľného konania.
3/ Lepšie podmienky pre výskum a vývoj
Rezort financií chce zlepšiť možnosť odpočítať si výdavky na služby spojené s výskumom a vývojom. Aktuálne zákon o dani z príjmov v odpočte výdavkov na výskum a vývoj striktne vylučuje z možnosti uplatnenia nakupované služby výskumu a vývoja.
Firmy avizujú, že pritom ide aj o služby, ktoré súvisia s projektami výskumu a vývoja, bez ktorých nie je možné ich realizovať. Navyše, napríklad u malých a stredných podnikateľov je efektívnosť uplatnenia odpočtu znižovaná nedostatočným vykázaním základu dane alebo dosahovaním daňovej straty v dlhšom období, a teda nemožnosťou uplatnenia tohto odpočtu.
Súčasný stav môže tiež obmedzovať podnikateľov, ktorí by mohli byť závislí na externých službách a spolupráci s inými organizáciami na realizácii svojich výskumných a vývojových projektov, spresňuje B. Kováč.
„Posudzovanie pomeru, v akom určité typy výdavkov súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja, môže byť administratívne náročné. Taktiež rôzne spoločnosti by mohli mať rôzne interpretácie toho, čo považujú za priamo súvisiace služby s realizáciou projektu, čo by pri nedostatočnej legislatívnej úprave mohlo viesť k právnej neistote,“ dodáva viceprezident SKDP. Treba jednoducho stanoviť jasné a objektívne kritériá na určenie, ktoré výdavky sa považujú za priamo súvisiace s realizáciou projektu výskumu a vývoja.
4/ Fajčiari si priplatia viac
Dlhodobou filozofiou ministerstva financií je vo vyššej miere zdaňovať tzv. negatívne externality, to znamená veci, ktoré škodia zdraviu. Už od 1. februára 2023 sú opäť drahšie cigarety, cigary, ako aj bezdymové alternatívy ako žuvacie tabaky či elektronické „zahrievacie” zariadenia.
Zdražovanie tabakových výrobkov je do veľkej miery spôsobené zvyšovaním daní. Konkrétne ide o spotrebnú daň pre tabakové výrobky, ktorá sa zvyšuje podľa dlhodobého plánu. Podľa prognóz rezortu financií by do štátnej kasy mohlo tento rok z tohto zdroja pritiecť viac ako 948 miliónov eur, v ďalších rokoch by výber mohol presiahnuť 960 miliónov eur.
Úlohou spotrebných daní by malo byť podľa Inštitútu INESS potláčanie negatívnych javov v spoločnosti a znižovanie nákladov, ktoré tieto negatíva prinášajú. Peniaze zo zdanenia alkoholu a fajčenia by tak mali smerovať do zdravotného systému.
Pri pohľade na spôsob, ako vlády na Slovensku stanovujú tieto dane a na základe čoho sa počítajú náklady externalít, sa často zdá, že je to vlastne iba „zásterka“ na to, aby vybrali do štátneho rozpočtu viac peňazí. Výška sadzieb spotrebných daní je tak výsledkom rozpočtových potrieb vlád a tie hľadajú najjednoduchšie cesty.
Ďalšie dôležité správy
