Slováci majú viac dlhov ako úspor. Prvýkrát

Slováci nebohatnú a zadlžujú sa najviac v regióne. Naznačila to štúdia spoločnosti Allianz Global Wealth Report 2016, ktorá skúma majetok a dlhy domácností vo viac ako 50-tich krajinách sveta.

Výrazne sa spomalil aj rast finančného majetku domácností vo svete. V roku 2015 stúpol len o 4,9 percenta, čím len o niečo presiahol tempo rastu ekonomiky. V predchádzajúcich troch rokoch pritom rástli finančné aktíva domácností až dvojnásobne. Ťahúňom je Ázia. 

„Vývoj finančných aktív dosiahol kritický bod. Extrémna monetárna politika stráca svoj vplyv na ceny aktív. Hnacia sila rastu aktív tak už neexistuje. V kombinácii s neustále klesajúcimi úrokovými sadzbami tak vyhliadky pre sporiteľov nie sú ružové,“ povedal Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz.

Slováci sa zadlžujú

Slováci sú v rebríčku bohatstva domácnosti na 40. mieste z 50-tich, bohatší sú Česi, Poliaci, ale aj Rumuni. Dlhy Slovákov po prvýkrát prevýšili úspory. V priemere dlží každý Slovák 5 750 eur.

Finančné aktíva Slovákov rástli menej ako je východoeurópsky priemer, zato dlhy Slovákov stúpajú najviac v regióne. S úsporami vo výške 5 300 eur za minulý rok obsadili Slováci 40. miesto v rebríčku, rovnako ako v minulom roku. Náš hrubý finančný majetok vzrástol o 4,3 percenta, čo je menej ako svetový aj regionálny priemer.

Predbehli nás Česi, ktorí postúpili na 26. priečku s čistými úsporami 12 614 eur, ale aj Poliaci s úsporami 6 540 eur a dokonca aj Bulhari, ktorí majú našetrené v priemere 6 370 eur. V dvadsiatke najbohatších obyvateľov sa ani tento rok neumiestnila žiadna z východoeurópskych krajín. Najvyššie sa z nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, ktoré skončilo na 25. mieste.

Pri skúmaní dlhov Slovákov, sa do hodnotenia premietol aj aktuálny hypotekárny boom u nás. Dlhy Slovákov za minulý rok sa totiž vyšplhali až na 5 570 eur a predstavovali 51 percent, čo výrazne presahuje východoeurópsky priemer (štáty, ktoré sú členmi EÚ), ktorý je na úrovni 33 percent.

Slovenské domácnosti vynikajú aj v zhodnocovaní svojich aktív. Až 64 percent svojich úspor majú uložených na bankových účtoch, termínovaných a sporiacich vkladoch. Je to najviac spomedzi východoeurópskych krajín, ktoré v priemere držia iba 45 percent svojich aktív v bankách.

Informáciu že sa slovenské domácnosti rýchlo zadlžujú, potvrdila v nedávnej správe o finančnej stabilite aj Národná banka Slovenska. Objem úverov na byty a domy sa v marci zvýšil o 13,1 percenta. Ide o najrýchlejšie zadlžovanie v EÚ, kde priemerný rast dosahoval len dve percentá. Celkový objem úverov obyvateľstvu dosiahol 26,29 miliardy eur. Najčastejšie si ľudia pritom brali úvery na financovanie bývania.

V prvom polroku Slováci dlžili bankám vo forme spotrebných úverov 4,18 miliardy eur a vo forme úverov na bývanie 20,44 miliardy eur. Vo forme nových úverov banky požičali obyvateľstvu počas prvého polroka tohto roka 6,75 miliardy eur, čo však zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Z tohto objemu tvorili 1,41 miliardy eur nové spotrebné úvery a 5,14 miliardy eur pripadlo na nové úvery na nehnuteľnosti.

Ťahá nás Ázia

Celkovo stagnácia najviac zasiahla Európu, USA a Japonsko. Bohatstvo domácností v západnej Európe stúplo za minulý rok len o 3,2 percenta a domácnosti v Spojených štátoch si polepšili len o 2,4 percenta. Na opačnej strane rebríčka sa ocitli domácnosti v ázijských krajinách, s výnimkou Japonska, keď ich finančný majetok stúpol o 14,8 percenta.

Ťahúňom je najmä Čína, aj vďaka rozširujúcej sa tamojšej strednej triede. Premietnuté do čísel, na vrchole rebríčka sú opäť Švajčiari, kde má v priemere každý obyvateľ nasporených 170 589 eur. V tesnom závese sú Spojené štáty s úsporami vo výške 160 949 eur a s väčším odstupom zastávajú 3. priečku Briti s úsporami na úrovni 95 600 eur.