Nakupovať kvalitné potraviny za prijateľnú cenu je pre Slovákov v posledných mesiacoch veľkou výzvou. Bežná domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 percent svojich výdavkov, pričom tempo ich zdražovania v tomto roku sa postupne spomaľuje. V septembri priemerná medziročná inflácia klesla na 8,2 percenta, kým za vlaňajšok dosiahla až 12,8 percenta.
Rozhodnutie ako a kde nakupovať potraviny je tak pre mnohé domácnosti zásadné. Hoci veľa zákazníkov netrpezlivo očakáva príchod poľskej maloobchodnej siete Biedronka na náš trh v budúcom roku, v praxi to môže mať úplne iný efekt. Rýchla, doslova býčia expanzia, podporovaná nízkymi cenami, v mnohých ohľadoch môže riadne zamávať slovenským trhom.
Regulácia trhu nepomáha
Tunajší maloobchod sa musí pripraviť na konkurenčný tlak, ktorý tento poľský diskontný reťazec prinesie. Slovenské výrobky sú síce kvalitné, ale domáci výrobcovia často nevedia konkurovať tým zahraničným. Vznikajú reálne obavy, že ich výrobky budú vytláčané z trhu poľskými. Podpora štátu, či už vo forme podporných schém alebo nových investícií, bude v najbližších mesiacoch kľúčová. Inak povedané, štát musí pomôcť spraviť domácu produkciu opäť konkurencieschopnou.
„Príchod nového investora na trh, logicky, v hodnotách tržieb ohrozí najväčšie obchodné reťazce na Slovensku. Budú musieť o zákazníka bojovať, pretože ako poznáme poľský reťazec, nízka cena odráža nižšiu kvalitu niektorých segmentov ponúkaného sortimentu,“ uviedol pre TREND analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Nový hráč však môže osloviť isté skupiny spotrebiteľov, podobne ako v Poľsku. Na našom trhu bude preňho jednoduchšie pôsobiť najmä v prihraničných regiónoch.
Biedronka sa bude musieť vysporiadať s tým, že podnikanie na slovenskom trhu nebude jednoduché. Práve v ťažkých inflačných časoch boli donedávna častou témou nadnárodné obchodné reťazce. Politici ich neprávom podozrievali, že si navyšujú ceny produktov o viac ako len o infláciu. Finančné údaje ale hovoria opak, konštatuje v najnovšej analýze portál FinStat.
Väčšina reťazcov nepretavila výšku inflácie do svojich tržieb v plnej miere, nehovoriac o obchodnej či ziskovej marži. Spoločnostiam ziskové marže medziročne klesali. Veľkým rizikom pri novej vláde môže byť aj opätovné otvorenie otázky osobitného zdaňovania obchodných reťazcov či zavádzania rôznych regulačných opatrení v oblasti cien a marží, ktoré trhu škodia.
Viac zahraničných potravín
Reťazec Biedronka prevádzkuje portugalská spoločnosť Jerónimo Martinsa, pričom na poľskom trhu drží s 3 200 predajňami vyše šesťpercentný podiel. Na jednu predajňu dosahuje ročné tržby v prepočte 7,5 milióna eur, čo sú hodnoty na slovenskom trhu ťažko realizovateľné. Bude záležať aj na tom, v ktorých lokalitách na Slovensku otvorí Biedronka prvé predajne.
Nepredpokladáme, že tento reťazec bude pôsobiť iba v ekonomicky slabších regiónoch, uviedol pre TREND predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. „Všetky vyhlásenia a indície smerujú k tomu, že má ambíciu byť plnohodnotným obchodníkom s pokrytím celého Slovenska. Môžeme zatiaľ iba špekulovať o tom, ako a najmä ako rýchlo po vstupe na trh ovplyvní ceny alebo dodávateľskú štruktúru,“ poznamenáva.
Na jednej strane sa môže podľa neho zvýšiť konkurencia, čo je pre spotrebiteľa dobrá správa, na druhej strane sa to môže podpísať na poklese dopytu po slovenských výrobkoch pre ich vyššiu cenu. To zasa môže ohroziť menej konkurencieschopnú potravinársku produkciu na Slovensku.
„Biedronka je silným obchodníkom v Poľsku, s vysokým podielom poľských potravín. Odhady sú, že aj zásobovanie môže prúdiť práve z poľských distribučných centier, čo môže znamenať vyšší prílev zahraničných potravín s nižšou cenou, ako sú tie slovenské. Aj z hľadiska konkurencieschopnosti na domácom maloobchodnom trhu bude z toho dôvodu hroziť prehodnotenie podpory drahších slovenských potravín,“ dodáva M. Krajčovič.
Preto by mal sa štát namiesto regulácie zaoberať jasným programom podpory domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva, aby tieto oblasti boli v rámci jednotného európskeho trhu konkurencieschopné. Konkurenciu trh potrebuje, avšak všetci hráči na ňom musia dodržiavať férové pravidlá. Potravinári sú v tomto smere obozretní.
„Akýkoľvek príchod obchodného reťazca, ktorý chce predávať lacné potraviny, je výraznou konkurenciou pre každého výrobcu potravín, ktorý ich vyrába pri vysokých vstupných nákladoch,“ objasňuje pre TREND Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Na Slovensku sú totiž výrazne vysoké cena ľudskej práce aj náklady na energie, dopravu i obalové materiály. „Vždy upozorňujeme spotrebiteľov na fakt, že lacná potravina neznamená automaticky dostatočne kvalitnú, bezpečnú a zdravú potravinu, čo sa v praxi v rámci úradných kontrol potravín už roky potvrdzuje,“ dodáva J. Holéciová.
Obľúbené privátne značky
Slovensko dlhodobo patrí medzi európskymi krajinami k špičke v podiele predaja v akciách či zľavách, ktoré tvoria viac ako polovicu nákupov. Aj to je jeden zo spôsobov, ako môžu spotrebitelia čo-to usporiť. Septembrový prieskum Food barometer pre spoločnosť Edenred dokonca ukázal, že až 42 percent opýtaných čoraz viac znižuje svoje nároky na kvalitu potravín či jedla, aby ušetrili.
V tejto súvislosti však existujú viaceré riziká. „Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov. Vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku,“ upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.
Spotrebitelia v posledných rokoch čoraz viac nakupujú privátne značky jednotlivých obchodných reťazcov. Vďaka nim môžu získať tovar porovnateľnej kvality ako v prípade štandardných výrobcov za výhodnejšie ceny. Podľa Slovenskej potravinárskej komory dosiahol podiel privátnych značiek v roku 2022 na domácom trhu podiel 25,6 percenta, pričom oproti roku 2021 narástol o 0,5 percentuálneho boda.
Na trhu však badať aj iné trendy, ktoré čoraz častejšie ovplyvňujú výber potravín u spotrebiteľov. Slováci prichádzajú na chuť kvalitným potravinám a zodpovedné nakupovanie začína byť súčasťou ich každodenného života. A zodpovednosť vyžadujú aj od obchodníkov, u ktorých nakupujú.
Problémom pri poľskom reťazci boli viaceré jeho kauzy. V rokoch 2018 až 2020 mal poškodiť viac ako 200 firiem, z ktorých väčšina boli dodávatelia ovocia a zeleniny. Agentúra Reuters informovala, že protimonopolný úrad nariadil v roku 2020 Biedronke zaplatiť pokutu takmer 155 miliónov eur.
Podpora domácej produkcie
Podpora fariem, menších pestovateľov a výrobcov sa stáva ďalšou voľbou, za ktorú sú Slováci ochotní v obchode často priplatiť a prispieť tak aj k podpore svojho regiónu. Existujúce obchodné reťazce sa dlhodobo snažia o výraznejšiu podporou takýchto dodávateľov, aj keď rezerv je stále dosť. Používajú pri tom rôzne argumenty, najčastejšie podiel vystavených domácich produktov v regáloch, percento slovenských výrobkov v letákoch či počet predaných kusov.
Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov v roku 2023 dosiahol hodnotu 41,7 percenta, pričom oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu. „Príčinou tohto stavu sú najmä nadmerné dovozy zahraničných potravín, cenová a obchodná politika veľkých reťazcov, významný technologický dlh potravinárskych podnikov na Slovensku a aj dlhodobo nízka podpora štátu z európskych a národných zdrojov do nových technológií a inovácií v potravinárskom priemysle,“ objasnila pre TREND J. Holéciová.
Podľa nej je vecou kvalitnej obchodnej stratégie, ako daný obchodný reťazec komunikuje so slovenským výrobcom potravín. „Všetko je to o cenovej politike, komunikácii a férových praktikách, ktoré musia byť základom každého jedného kontraktu. Pozitívne oceňujeme jednotlivé prípady otvorenej a férovej spolupráce v rámci marketingu a zvyšovania podielu slovenských potravín vystavovaných na pultoch toho-ktorého obchodného reťazca za férové obchodné ceny,“ uzatvorila hovorkyňa SPPK.
Ďalšie dôležité správy
