Skončí sa hra na dobrovoľnosť očkovania? Štátnym rezortom už „cukor“ nevonia, žiadajú zmeny

Púšťať do firiem iba zaočkovaných zamestnancov proti covidu? A tí ostatní buď šup na home office alebo neplatenú dovolenku? To, čo vyzeralo ešte pred pár mesiacmi ako sfi-ci, sa v zahraničí začína pomaly napĺňať.

Pre niekoho na Slovensku je to radostná predstava, pre iných neželaný stav, ktorý vnímajú ako zbytočný nátlak zo strany štátu v snahe zvýšiť čísla zaočkovanosti. Závisí na uhle pohľadu, ktorý určite nie je jednoliaty, čo je však v poriadku.

Svet sa za posledný rok začína sfarbovať na čierno-biele videnie problému v zmysle – buď ste zaočkovaní a dostanete nejaké výhody, alebo vám to štát „riadne osladí“. Hoci sa u nás zatiaľ len potichu šepká o možnosti zaviesť túto povinnosť, z niektorých rezortov sa začínajú ozývať hlasy, ktoré dávajú čo-to tušiť.

Miera zaočkovanosti Slovákov sa v posledných mesiacoch nevyvíja podľa predstáv vlády Eduarda Hegera. Tá čoraz viac hovorí o tom, že zaočkovať bude potrebné až okolo 90 percent populácie, čo je raz toľko ako doteraz. Zaočkovanosť na Slovensku koncom júla prekročila hranicu 40 percent. 

Bojíme sa čoraz menej...

Obavy z ohrozenia epidémiou nového koronavírusu sú u nás najnižšie od mája 2020, ukázal to aktuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?", ktorý koncom júla iniciovala Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame. Respondenti sú tiež čoraz menej ochotní podstúpiť očkovanie.

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať,“ konštatoval Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV. Ďalším z dôvodom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii.

Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať.

Jednou z otázok ostáva, či by vláda vôbec pristúpila k realizácii povinného očkovania a ktoré koaličné strany by tento krok podporili. Pripúšťa to aj rezort spravodlivosti. „Ide v tejto chvíli o hypotetickú otázku. Prípadná nutnosť legislatívnych zmien by závisela, v akej šírke a s akými následkami a povinnosťami by sa očkovanie zavádzalo,“ prezradil koncom júna pre TREND Peter Bubla, hovorca rezortu spravodlivosti. TREND oslovil viaceré štátne rezorty a dospel k zaujímavým zisteniam.

Rezorty sú spravidla „za“

Štátne ministerstvá sa k povinnému očkovaniu zvyčajne prikláňajú s tým, že by to pomohlo zachrániť množstvo životov. Vládna koalícia zatiaľ v praxi používa v tomto smere skôr politiku „cukru ako biča“, otázne je, či v tomto postoji vytrvá.

Ako uvádza Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa rezortu obrany, plánujú zaviesť povinné očkovanie proti covidu pre určitú časť profesionálnych vojakov. „Konkrétne v rámci existujúcej očkovacej schémy, ktorá slúži vždy pri nasadzovaní profesionálnych vojakov do misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu.“ Už v súčasnosti vojaci absolvujú viacnásobné očkovania proti rôznym ochoreniam.

Prípadné povinné očkovanie iných, ako zamestnancov kritickej infraštruktúry, je vraj na rozhodnutí relevantných orgánov. Ministerstvo obrany na čele s ministrom Jaroslavom Naďom (OĽaNO) by takéto rozhodnutie rešpektovalo a zaviedlo ho do praxe. Naklonený tejto myšlienke je aj  šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS).

Ak by sa o tom malo hlasovať vo vláde, súhlasil by s povinným očkovaním učiteľov. Ideálne by podľa neho bolo dosiahnuť 80 percentnú  zaočkovanosť pedagogických zamestnancov, k čomu sa však Slovensko ani zďaleka nepribližuje.