Dôvodov je viacero. Poučku, že drahé kovy sú bezpečným prístavom či istotou v čase neistoty, všetci dobre poznáme. Keď sa pozrieme za východné hranice Európskej únie, veľa istoty nevidno. Ukrajinou počnúc a Irakom končiac. Ku geopolitickému napätiu, ktoré už nejaký čas pretrváva, sa ale v stredu pridal ďalší faktor, ktorý pohnal cenu drahých kovov nahor.

Guvernérka amerického Fed-u Janet Yellenová nebola ani zďaleka takým jastrabom, ako niektorí očakávali. Americkí centrálni bankári síce rozhodli o nastavení menovej politiky na ďalšie týždne v súlade s očakávaniami, ale ich vlastné očakávania do budúcnosti sa zmenili.

Americký Fed ponechal základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni do 0,25 percenta a znížil mesačný objem nakupovaných aktív o ďalších 10 miliárd amerických dolárov na 35 miliárd mesačne. Centrálni bankári ale predstavili svoje aktualizované očakávania ohľadom nastavenia menovej politiky.

Dvanásť (nie mesiačikov, ale bankárov) očakáva prvé zvýšenie úrokových sadzieb v roku 2015 a zvyšní traja až v roku 2016. Naposledy bol tento pomer trinásť ku dvom. Vo Fed-e sa tak opäť trošku „zholubičieva“ a svedkami nízkych úrokových sadzieb by sme mohli byť o niečo dlhšie, ako sa trh domnieval. Veď ani dáta z americkej ekonomiky neboli v posledných týždňoch zvlášť oslnivé.

Obchodníci si tieto správy vysvetlili jednoducho – prostredie dlhodobo nízkych sadzieb vytvára hrozbu inflácie a tá je strašiakom, pred ktorým sa treba chrániť nákupom istoty, teda drahých kovov. Zlato vo štvrtok prelomilo dôležité technické úrovne a dostalo sa na dvojmesačné maximum 1 322 dolárov za uncu. Striebro šliaplo na plyn ešte viac a prelomilo hladinu 20,9 dolárov za uncu, čím prepísalo trojmesačné cenové maximum.

Zaujímavé veci sa ale tento týždeň diali aj na dlhopisovom trhu. Minulý týždeň sme informovali, že cyperský prezident oznámil návrat Cypru na dlhopisový trh ešte do konca tohto mesiaca. A neklamali sme ani my, ani on. Cyprus v stredu príjemne prekvapil, keď sa mu podarilo na dlhopisovom trhu umiestniť štátne papiere v objeme 750 miliónov eur pri pomerne priaznivom výnose 4,85 percenta ročne.

Očakávali sme, že investori si od zachraňovanej ostrovnej krajiny s prepadajúcim sa HDP, rastúcou mierou nezamestnanosti, problémovými bankami a dlhom prevyšujúcim ročný výkon ekonomiky vypýtajú viac. No nestalo sa. Ani napriek tomu, že všetky dlhopisy emitované krajinami eurozóny po novom obsahujú takzvané CAC doložky a hrozí pri nich reštrukturalizácia.

Dopyt investorov dosiahol podľa stanoviska cyperského ministerstva financií až dve miliardy eur. Z umiestnených dlhopisov najviac (až vyše polovica) smerovali do rúk investorov registrovaných vo Veľkej Británii, necelá štvrtina do ostatných európskych krajín, každé šieste euro Cypru požičali lokálni investori a zvyšok sa roztrúsil inde po svete.

Cyprus tak dokonale využil súčasnú situáciu, kedy investori bažia po výnose, no ECB im svojimi krokmi situáciu stále viac sťažuje. Návrat Cypru na dlhopisový trh sa udial s približne ročným predstihom oproti pôvodným plánom a ostrov si dokonca dokázal na päť rokov požičať za menej ako pred dvomi mesiacmi Grécko.

Grécko sa však v žiadnom prípade nechce nechať malým susedom zahanbiť a už osnuje plány na novú emisiu. V lete by chcelo na trhu umiestniť trojročné alebo sedemročné bondy v objeme troch až piatich miliárd eur. Grécko ale nelení ani v týchto dňoch a peniaze na svoj chod zháňa, kde sa dá.

Ešte v minulom roku grécki predstavitelia prijali zákon, na základe ktorého môže krajina zoštátniť peniaze na bankových účtoch, na ktorých nenastali pohyby viac ako 20 rokov. Grécko si od tohto opatrenia sľubovalo dodatočný príjem rozpočtu v objeme 15 miliónov eur a je tak milo prekvapené, že z účtov vytiahlo až 36,8 milióna eur.

Veselo je aj na sever od Slovenska. Poľský premiér Donald Tusk vyjadril podporu guvernérovi poľskej centrálnej banky (NBP) Marekovi Belkovi po tom, ako sa na verejnosti objavila nahrávka spochybňujúca nezávislosť NBP. V nahrávke z júna 2013 M. Belka polemizuje o tom, že NBP by bola ochotná pomôcť poľskej ekonomike, a teda aj Tuskovej vláde, znížením úrokových sadzieb, ak premiér odvolá vtedajšieho ministra financií Jaceka Rostowskeho.

Tento škandál znamená aj to, že ak aj NBP zvažovala prípadné zníženie úrokových sadzieb v tomto roku z dôvodu nízkej inflácie, pravdepodobnosť, že tak urobí, sa znížila. A to práve preto, aby NBP demonštrovala svoju nezávislosť. Na udalosti reaguje aj poľský zlotý, ktorý v priebehu pár dní oslabil z úrovne 4,10 EURPLN na 4,15 EURPLN.

Euru sa na rozdiel od zlotého v týchto dňoch darí. Dôvodom je opäť predovšetkým Fed a jeho tlmenie očakávaní včasného priškrcovania menovej politiky. Vo štvrtok si spoločná mena eurozóny voči doláru polepšila o desatinku percenta na záverečnú úroveň 1,3610 EURUSD. Počas dňa však euro voči doláru testovalo aj hladinu 1,3640 EURUSD.

V zelenom teritóriu ukončili štvrtkové obchodovanie aj najznámejšie akciové indexy. Viac sa darilo tým európskym na čele so širším indexom Euro Stoxx 50, ktorý poskočil o vyše percento. Približne 0,7 percenta ale vo štvrtok na hodnote pridali aj nemecký DAX, francúzsky CAC či španielsky IBEX. A tak keď sa už nedarilo španielskym reprezentantom, darí sa aspoň tamojším akciám.

Americké indexy Dow Jones a S&P500 získali vo štvrtok len približne desatinu percenta. Makroekonomický kalendár je v piatok takmer prázdny a obchodovanie sa tak bude opäť odvíjať predovšetkým od geopolitickej situácie. Tá sa vo výraznej miere podpisuje pod vývoj na trhu s ropou. Severomorská ropná zmes Brent vo štvrtok zdražela už nad hladinu 115 dolárov za barel a za dva týždne tak zaznamenala cenový rast už o vyše šesť percent.

Autorka je analytička Poštovej banky