Smernica PSD2, ktorej niektoré časti začali platiť už v polovici januára tohto roka, má umožniť tretím stranám, ktorými majú byť najmä fintechy, automatickú spoluprácu s bankami. Tie podľa smernice musia umožniť prístup k svojim dátam o klientovi alebo k jeho účtu v prípade, že tomu dá klient fintech firme súhlas. Ide nielen o zisťovanie stavu na účte, ale aj o možnosť posielať peniaze z klientovho účtu.
Banky už teraz majú byť pripravené na takéto „prisatie” od certifikovaných subjektov, ktoré budú mať licenciu od bankového regulátora. No hoci je smernica oficiálne v platnosti, v Európe stále chýba doladiť niektoré technické a schvaľovacie detaily. A tak sa dôsledky smernice môžu objaviť až neskôr. Na prispôsobenie sa má finančný trh ešte osemnásť mesiacov.
Severské banky, ktoré sa aj v oblasti platobného styku považujú za jedny z najvyspelejších vo svete, majú jasno v tom, že chcú vytvoriť akýsi obranný múr pri platení a vytvoriť riešenie, ktoré bude ťažké prekonať. Pripravujú sa na harmonizáciu v oblasti platieb v rôznych menách.
Na začiatku by sa do spoločného projektu mali zapojiť Danske Bank, DNB, Handelsbanken, Nordea, OP Financial Group, SEB či Swedbank. Ak budú úspešné, zjednotia platby nielen v dánskej, švédskej a nórskej korune, ale aj v eurách, lebo Fíni patria do eurozóny.
Nórske banky vytvorili podľa agentúry Reuters vlani veľkou domácou fúziou platobnú infraštruktúru a zapojili do nej aj viacero riešení pre mobilné telefóny a vytvorili jedinú aplikáciu. Tú prijali aj nórske pobočky švédskej Nordea či dánskej Danske Bank. Mohla by sa prijať v celom severskom regióne. Tento región by tak mohol ľahšie odolávať fintechom a udržať si tento biznis, ktorý je zdrojom príjmov, na svojom území.
Ak sa im to podarí, zrejme veľmi rýchlo prenesú nový štandard aj do ďalších krajín eurozóny, hlavne pobaltských. Tam ovládajú väčšinu bankového trhu, pričom Estónsko aj Lotyšsko už platia eurom. Iba Litva má ešte z troch krajín stále pôvodnú menu.
