Aké sú možné riešenia súčasnej dlhovej krízy v Európe?
Ľudia hovoria, že takým budú napríklad dlhopisy eurozóny. Ale takéto bondy už predsa máme. Sú v bilancii Európskej centrálnej banky (ECB). Sú vlastnené Európou, americkými daňovými poplatníkmi a to znamená, že ECB sme zaviazaní udržať nažive. Takže euro-bondy máme, hoci i v rozpore s Maastrichtom. Keďže euro je dom bez základov, hovorí sa o fiškálnej únii. Ale aj tú už podľa mňa máme. Členmi klubu, ktorí ju tvoria, sú Írsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko - periférne krajiny.
Nikto to takto priamo nepomenuje.
Ale čo je fiškálna únia? To, že máme spoločnú politiku, takmer diktátora, jedného ministra financií, ktorý diktuje ako má vyzerať rozpočtová politika? To sa deje napríklad v Portugalsku. Nemôžu v rozpočte urobiť nič, čo by im neschválila Troika, teda ECB, Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia. Portugalci sú tak fakticky už súčasťou fiškálnej únie. Prestaňme sa klamať. Posuňme politikov do reality. Pre mňa je veľmi depresívne, že hovoríme o úsporách, o deficitoch, rastúcej nezamestnanosti. No nikto nehovorí o vytváraní nových pracovných miest, o tom, ako naštartovať rast.
A ako?
Politici v Európe akoby si mysleli, že záchrana príde zhora. Že príde rast a príde zamestnanosť. Treba im pripomenúť, že najskôr musia vytvoriť miesta a až potom príde redukcia vo fiškálnych nerovnováhach, potom príde rast. Realita je i to, že politická vôľa udržať eurozónu je obrovská. Politici pokojne porušia všetky zmluvy, len aby euro zachránili.
Môžeme niečo významné očakávať od stretnutia európskych lídrov tento víkend?
Výsledkom bude niečo, čo ja volám predlžované predstieranie. Budú predstierať, že majú dôveryhodné riešenie. Už teraz vám viem povedať, s čím prídu: Máme tu vážnu situáciu, ale Európa ukázala, že vieme ukázať solidaritu. Od roku 2014 urobíme čiaru v piesku a odvtedy budú všetky rozpočty v súlade s Paktom stability a rastu. Všimnite si, že nepovedia odteraz, ale až od roku 2014. A potom prídu s rekapitalizáciou bánk, znárodnením. Banky tvoria 20 percent ekonomiky a je to lacnejšie ich rekapitalizovať, ako sa zbaviť rýchlo dlhov. Rekapitalizácia bude stáť percento rastu HDP. A potom prinútia banky, aby znovu začali požičiavať. Čo by nebola zlá myšlienka. Ak ich znárodnia, aj ako liberál musím dokonca povedať, že ani to by nebola zlá myšlienka, lebo pre nás daňovníkov to bude znamenať dobrý obchod.
V súčasných turbulentných časoch sa odporúča investovať pravidelne, po menších čiastkach. Ale kam?
Keďže nevieme v súčasnosti odhadnúť, či oživenie príde o rok či o tri, je dôležité investovať do firiem, ktoré sú zdravé. Nemôžete si dovoliť vložiť peniaze do firmy, ktorá nedosahuje zisky, nemá prístup k úverom od bánk a je závislá výlučne od dopytu domáceho trhu. Čiže investovať do firiem, ktoré vyplácajú pravidelne dividendy, no zároveň nie príliš vysoké. Keďže tieto akcie vám len na dividendách prinesú štyri až šesť percent ročne, trh by musel klesnúť o viac ako šesť percent, aby ste sa dostali do straty.
Kde nakupovať?
Portfólio by malo byť namixované z akcií dobre fungujúcich medzinárodných spoločností, štipky akcií singapurských, taiwanských a kórejských firiem, ale aj nórskych či českých firiem.
Steen Jakobsen (47) pracuje v oblasti investovania a obchodov na finančných trhoch 20 rokov. Pôsobil ako šéf obchodov aj v londýnskej Swiss Bank, newyorskej Christiania (v súčasnosti Nordea) či UBS. V dánskej investičnej banke Saxo pracuje s dvojročnou prestávkou 11 rokov, od marca tohto roka je jej hlavným ekonómom.
Rozšírenú verziu rozhovoru so Steenom Jacobsenom si prečítate v aktuálnom vydaní TRENDU č. 42.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto – Maňo Štrauch
