Šéf ochrany spotrebiteľa v NBS: Nebankovky stále hľadajú cesty, ako obísť reguláciu

Obchodné praktiky, pre ktoré bola kritizovaná v minulosti aj spoločnosť Pohotovosť, sú medzi licencovanými poskytovateľmi úverov na ústupe. Legislatíva prijatá v posledných dvoch rokoch totiž okresala nielen ceny, ale aj možnosti, ako cenu zvýšiť dodatočne cez doplnkové služby. R. Fusek hovorí o tom, že to nič nezmenilo na tom, že aj regulované firmy stále hľadajú spôsob, ako reguláciu obísť. Nové cestičky sa však na rozdiel od minulosti oveľa ťažšie dokazujú. 

Už viac než rok musia byť poskytovatelia spotrebných úverov licencovaní, na ceny pôžičiek majú stanovené pre istotu aj dva stropy. Ako sa v týchto podmienkach menia ich praktiky?

Tak ako sa regulácia sprísňuje, tak si trh hľadá cestu, ako to obísť. Keďže regulácia ide hlbšie do jadra problému, tak uhýba. Najnovšou únikovou cestou, ktorú sme spozorovali, sú viazané spotrebiteľské úvery. Klient si dohodne v rámci úveru aj nejakú konzultačnú službu a financuje ju cez viazaný úver. Namiesto chladničky si kúpi aj službu za dvesto-tristo eur, ktorá sa javí navonok ako služba konzultácie hospodárenia domácnosti alebo vzdelávanie v oblasti obozretného správania sa pri požičiavaní. Máme podozrenie, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Zisťujeme, či klient vedel, že si takúto službu kupuje a či mu to nebolo prezentované ako služba, ktorú si musí kúpiť k úveru. Ale je to veľmi zdĺhavý proces, je to iné, ako keď sa klienti sťažovali na vystavenie zmeniek, ktoré sú zakázané. To bolo jednoduchšie.

Takéto kľučky skúšajú teraz už licencované spoločnosti, aj keď ich máte pod palcom?

Áno, je to v segmente licencovaných spoločností poskytujúcich úvery. Voči nám deklarujú, že so službou konzultácií nič nemajú, že je to taká istá služba, ako keď si klient kupuje spotrebný tovar v obchode. Nepredávajú televízory, ani konzultačné služby, len úverujú. Evidujeme to niekoľko mesiacov a vnímame to ako adaptáciu na zmeny na trhu, keď sa zakázali doplnkové služby. V cene dodatkovej služby bola tiež konzultácia, ale to bola konzultácia predajcu splátok. Máme podozrenie, že je to to isté, ale prezentuje sa to ako konzultácie inej firmy, zväčša je to nejaká malá eseročka.

Nejaké prepojenia sa vám nepodarilo dohľadať?

Samozrejme sme to skúmali, ale personálne prepojenia je veľmi ľahké skryť. V okamihu, keď je to za hranicami Slovenska, je to už takmer nemožné. Práve úvery zo zahraničia sú ďalšia vec, ktorá nám tu vyskočila. Existujú pôžičky poskytované cez internet, ale majiteľ je mimo SR a je nedohľadateľný. Ak aj nájdeme majiteľa webovej stránky, ten len deklaruje, že predáva priestor na stránke a kupuje ho niekto zo zahraničia. Tam je vysledovanie ponuky pomerne ťažké.

Spolupráca s inými dohľadmi nepriniesla nič?

Spolupracujeme s nimi, ale základný problém je, že spotrebné úvery nie sú ako bankové činnosti. Spotrebné úvery dohliada málo krajín v centrálnej banke. Teoretickým partnerom je skôr úrad, ktorý rieši ochranu spotrebiteľa, alebo ten, čo kontroluje živnostenské oprávnenia.

Ako sa vám v tomto prípade osvedčil mystery shopping?

Dostali sme sa k nejakým praktikám, ktoré sú nekalé, ale sú to veci v tejto chvíli nekomunikovateľné. Stále tam prebieha šetrenie. Túto skúsenosť zaznamenávame niekoľko mesiacov, sú to veci čerstvé a snažíme sa na to reagovať. Ale vieme, že hoci sa nám podarí niečo zistiť, stále je to len zlomok trhu. Sú schémy, ktoré pod dohľadom nemáme, no v nejakých podobách fungujú.

Roman Fusek - riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS Zdroj: Maňo Štrauch

Nakoľko máte, podľa vás, trh pôžičiek prebádaný?

Máme tu regulovaný trh a tam sa aj po dohľadoch z minulého roka snažia upraviť svoju produktovú škálu. Vidno tu citeľný posun aj v komunikácii cenových podmienok, náležitostiach úverových zmlúv, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako neprijateľné podmienky. A tiež v tom, čo sa ráta do RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), prípadne čo nemôže by v dodatkových službách. Ale časť trhu a, bohužiaľ, ju nemôžem menovať, sa snaží cenu navýšiť službami mimo. A nevieme dokázať ich prepojenie. Ako som spomenul, časť ide zo zahraničia, ale nemáme dôkazy, kto za tým je. No a časť trhu je pre nás nedostupná, to sú lokálne miesta úžery. Tam je to tak pevne spojené s miestom úžery, že sa tam nevieme dostať. Tam by bol mystery shopper hneď odhalený. Funguje to na komunitnej báze, nedochádza tam ani len k evidencii. Ľudia majú zadržané doklady, či majetok ako záloh a z rúk úžerníka sa nepohnú. Polícia na miestnej úrovni tam má väčší priestor niečo odhaliť. Ale nechcem komentovať, či to robí a ako dobre. Pokiaľ ide o nás, naša možnosť riešiť to je malá.

Akú máte spätnú väzbu z polície, ako sa vyšetrili prípady, kde ste im nahlásili podozrenia?