Schránky by štát už nemali vyciciavať. Taký je cieľ

Bezzubá súčasná novela

Zákon nadväzuje na vlaňajšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní. Tá zaviedla register užívateľov končených výhod pre firmy, ktoré sa zapájajú do verejného obstarávania. Prijatie tejto novely bolo reakciou na kauzu reštrukturalizácie Váhostavu, ktorý neplatil dodávateľom. Tých teraz odškodňuje štát z prostriedkov všetkých daňových poplatníkov a verejnosť doteraz nevie, kto vlastne stojí za touto firmou.

Do celého ozdravného procesu vstúpili aj neznáme schránkové firmy. Na vrchole vlastníckej schémy tejto spoločnosti figurujú slovenské firmy, v ktorých pôsobí podnikateľ Juraj Široký. V široko rozvätvenej schéme sú aj firmy z Nového Zélandu, cyperské schránky a takisto aj piati Kostaričania. Kto je však skutočným užívateľom výhod, to je skryté.

Po novom prísnejšie

Prísnejšie pravidlá majú po novom platiť pre nakladanie so všetkými verejnými zdrojmi. V novom registri, ktorý bude voľne dostupný na webe, by mali byť zavesené profily firiem obchodujúcich so štátom. Nájsť by ste tam mali aj ich skutočných vlastníkov a vrátane mien osôb, ktoré za správnosť zápisu ručia, teda napríklad advokátov. Dozvieme sa teda, kto je faktickým užívateľom výhod napríklad v spomínanom Váhostave? Prinúti štát týmto zákonom priznať sa oligarchom či politikom k svojmu vlastníctvu?

Zákon túto ambíciu má. Podľa neho by totiž podnet na preverenie klamlivých oznamov o vlastníkoch v registri mohol dať hocikto a súd by mal potom povinnosť to preskúmať.

A ak nájde podvodné zápisy, mali by firmy dostávať pokuty vo výške kompletných ziskov z biznisu so štátom. Ten by mal vypovedať zmluvy s podvodníckymi firmami a tie by mali mať na niekoľko rokov zákaz obchodovania so štátom.

Ministerka L. Žitňanská pri predstavení novej právnej úpravy vysvetlila, že jej ide o maximálnu transparentnosť vzťahov štátu so súkromným sektorom. Slovensko by sa podľa nej po zavedení zákona do praxe mohlo stať celosvetovým lídrom v tejto oblasti, podobne ako to bolo po schválení povinného zverejňovania zmlúv o nakladaní s verejnými prostriedkami v roku 2011. 

Partner verejného sektora

Protischránkový zákon zavádza nový pojem - partner verejného sektora. Bude ním každý, kto sa uchádza alebo prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy či verejnoprávnych inštitúcií (nad určený limit, napríklad 100-tisíc eur jednorazovo, 250-tisíc eur opakovane v roku). Firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje sa budú musieť zaregistrovať v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až po úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejný a kontrolovateľný a bude ho viesť registrový súd v Žiline.

Ako chce štát dosiahnuť, aby sa v novom registri nekamuflovalo ako v tom, ktorý v súčasnosti vedie Úrad pre verejné obstarávanie? Správnosť údajov v registri bude verifikovaná tretími osobami, ktorými môžu byť advokáti, banky, daňoví poradcovia alebo audítori. Tí budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie, ktoré by mali byť podľa ministerky citeľne odstrašujúce.

Partner verejného sektora môže skončiť s pokutou až do výšky hospodárskeho prospechu z biznisu so štátom. Pokuta môže byť 10-tisíc až jeden milión eur. Firma môže byť vymazaná z verejného registra a nebude mať možnosť získať verejné zdroje. Štát bude mať taktiež právo odstúpiť od zmluvy. Štatutár partnera verejného sektora môže zase dostať pokutu do 100 000 eur, za ktorej zaplatenie bude ručiť oprávnená osoba, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Na tri roky môže byť tiež zapísaný do registra diskvalifikovaných osôb a automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností.

 „Chceme dosiahnuť stav, aby všade tam, kde štát prichádza do vzťahu so súkromným sektorom, tak súkromný sektor musel odkryť svojho konečného užívateľa výhod. To by tejto firme mala garantovať kvalifikovaná osoba, ktorá spolupodpíše samotný návrh do registra,“ vysvetlila L. Žitňanská. Osoba, ktorá podá návrh na zapísanie údajov do registra, bude podľa ministerky za proces a správnosť údajov tiež zodpovedať. 

Dozvieme sa teda z registra napríklad, čo vlastne v skutočnosti vlastní známy právnik Daniel Futej, ktorý oficiálne spolu s Pentou vlastnil na polovicu aj poisťovňu Dôvera?

Údaje v registri môže na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať súd, ktorý register vedie. Podnet môže podať hocikto. Verejná kontrola by teda mohla fungovať. Myslieť si však, že register odhalí skutočných majiteľov známych firiem a zákon odstraší advokátov, aby sa zapisovali ako ich koneční užívatelia do registra namiesto politikov a oligarchov, to je viac ilúzia ako skutočnosť.

Možnosti zistiť skutočnosť registrový súd bude mať. Ak sa súd rozhodne údaje v registri preverovať, obráti sa na štatutára firmy alebo na oprávnenú osobu. Môže využiť štátne orgány upravené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ako napríklad finančnú políciu. Tiež sa môže obrátiť na takzvané povinné osoby – banky, centrálny depozitár, burzu cenných papierov, správcovské spoločnosti, finančných poradcov. V reáli však môže súd naraziť práve na neochotu spolupracovať.

Záplava pripomienok

Skutočná ochota štátu prijať naozaj dobrý protichránkový zákon sa ukáže už čoskoro. V samotnom pripomienkovom konaní padlo vyše 441 pripomienok, z toho bolo 90 zásadných. Ďalšie iste pribudnú po rokovaní vlády a pri schvaľovaní v parlamente.

K zákonu podal viaceré pripomienky aj poslanec Miroslav Beblavý. Z toho štyri boli zásadné.

„Po ich zapracovaní by navrhovaný zákon (už tretí pokus Ficových vlád) mohol naozaj zamotať hlavu politikom a podnikateľom, ktorí chcú z anonymity vyciciavať verejné zdroje ako doteraz,“ komentoval svoje pripomienky M. Beblavý.

Zákon by podľa neho mal pokryť všetky oblasti, kde sa najviac „schránkuje“.  Momentálne pod návrh zákona nespadajú verejní funkcionári pri podiele vo firmách do 25 %, čo umožňuje legálne schránky politikov pri menšinovom podiele.

„V zákone tiež chýbajú poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti a tí, čo odkupujú majetok či robia veľké kontrakty so štátnymi podnikmi, aj keď práve tu boli v minulosti najväčšie problémy napríklad mýto). Rovnako netreba zabudnúť ani na veriteľov pri konkurzoch, kde práve pri kauze Váhostav fungovali schránkové firmy,“ pripomína Beblavý.

Po skúsenostiach s kauzou Váhostav M. Beblavý navrhuje, aby bol veriteľ, ktorý spôsobom podľa zákona č. 7/2005 Z. z. prihlási svoje pohľadávky prevyšujúce 100 000 eur a ktorý nie zapísaný v registri partnerov verejného sektora, považovaný za spriaznenú osobu právnickej osoby v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z. z.

Myslí si tiež, že kontrola vlastníctva bude len formálna. Návrh zákona síce sľubuje vysoké pokuty za klamanie, ale keďže nijako podrobnejšie neupravuje kontrolu na vstupe ani na výstupe, pri súčasnom znení zákona je minimálna šanca, že by bol niekto niekedy podľa neho pokutovaný. V pripomienkach preto M. Beblavý žiada podrobne upraviť aj to, aké kritériá majú advokáti používať pri kontrole skutočných majiteľov schránok a ako má vyzerať návrh, ktorý budú predkladať do registra. Pri podozreniach z falošných informácii by správca registra musel a nie mohol konať a najmä, aby – ak agenda zostane súdom – bolo toto preverovanie pridelené náhodnému zákonnému sudcovi, nie podľa rozhodnutia predsedu súdu.

Register  má spravovať registrový súd v Žiline. Podľa Beblavého by ho mala ale spravovať niektorá z inštitúcií, ktorá na to má kapacitu aj zdroje – napríklad Národná banka Slovenska alebo Finančná správa.

Podľa návrhu by museli aj živnostníci a jednoosobové eseročky platiť advokátom vysoké poplatky za podanie návrhu do registra. M. Beblavý navrhuje, aby v takom prípade mohli návrh na zápis podať tieto osoby sami za seba.