Úrad pre verejné obstarávanie bude v registri viesť údaje fyzických osôb, ktoré sú skutočnými vlastníkmi firiem. Do verejného obstarávania sa nebudú môcť zapojiť schránkové spoločnosti.

Firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky vo verejných tendroch, majú zverejňovať v registri konečných užívateľov výhod. Má ísť o podmienku, aby takýto podnikateľ mohol dostať zákazku od štátu. Verejný obstarávateľ by tak v budúcnosti nesmel uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí nebudú mať v novom registri zapísaných konečných užívateľov. 

Rozhodlo o tom dnes 80 vládnych poslancov v novele zákona o verejnom obstarávaní. 

Odhalení koneční užívatelia?

Prípravu zákona vyvolala známa kauza predraženého piešťanského CT prístroja, kde sa objavili schránkové firmy. Parlament pod verejným tlakom napokon prijal uznesenie, v ktorom sa zaviazal prijať komplexný zákon, ktorý by obmedzil schránkovým firmám pôsobenie vo všetkých oblastiach nakladania s verejnými financiami. Firmy mali mať povinnosť zverejniť konečného užívateľa výhod.

Realita v schválenej novele zákona je však iná. Zmeny v novele sa  týkajú len verejného obstarávania. Novela tak môže ochrániť len asi dvadsať percent štátnych výdavkov. Schránkové firmy budú mať naďalej možnosť zapájať sa bez obmedzení do čerpania eurofondov, nadobúdania majetku štátu či výberu zdravotného poistenia.

Ďalším problémom je, že zákon nepočíta so žiadnymi sankciami, ak firma nahlási do registra nepravdivé údaje. Register teda v skutočnosti môže odkryť len nastrčeného bieleho koňa, napríklad právnika, ktorý spravuje firmu pre skutočného vlastníka. Ten sa nemusí obávať žiadneho postihu, ak do registra zapíše nepravdivé údaje. Preto poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská prišla s pozmeňujúcim návrhom.

„Len od novembra minulého roku, kedy bola v parlamente prijatá prvá novela protischránkového zákona, sa vyskytlo viac ako desať káuz, pričom iba jediná z nich sa týkala verejného obstarávania, všetky ostatné iných druhov obchodu so štátom. Prijatie novely v súčasnej podobe by pokrylo naozaj len úplne úzky výsek tejto problematiky,“ odôvodnila svoj návrh. 

Preto navrhla rozšíriť pôsobnosť zákona na všetky schránkové firmy, ktoré chcú čerpať verejné zdroje. Malo sa to týkať všetkých oblastí používania verejných financií a všetkých subjektov verejnej správy.

L. Žitňanská tiež prišla s návrhom finančných sankcií v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie.

„Nie je žiadny racionálny dôvod, aby sa účinnosť zákona o schránkových firmách nerozšírila. Smer musí ukázať, či chce schránkovým firmám naozaj obmedziť pôsobenie alebo sa budú ďalej hrať s trpezlivosťou verejnosti vymýšľaním ďalšej výhovorky, prečo to inak nejde,“ dodala L. Žitňanská.

Poslanec Miroslav Beblavý navrhol, aby do registra boli zapísaní aj súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, keďže prijímajú verejné financie. Jeho druhým návrhom bolo, že počas konkurzu a reštrukturalizácie budú považované schránkové firmy za spriaznené osoby, pokiaľ nedokážu opak. Tým by sa obmedzilo klamanie veriteľov nepoctivými dlžníkmi. Úvery schránkovým firmám mali byť považované automaticky za úvery spriazneným osobám. To malo zabrániť tomu, aby niekto požičal na Cyprus stovky miliónov eur firme, ktorá nie je ochotná informovať, kto ju vlastní a zároveň si to vykazoval ako štandardnú úverovú aktivitu.

Tieto návrhy, ako aj ďalšie opozičné, ktoré by viac oklieštili možnosti schránok, neprešli.

Smernica je účinnejšia

Zákon podľa opozície nenapĺňa schválené uznesenie, je bezzubý a v skutočnosti vôbec neobmedzí pôsobenie schránkových firiem s neznámym pozadím vo verejnom sektore.

Neobstojí ani pri porovnaní s nedávno schválenou európskou smernicou. Tá ide oveľa ďalej. Náš zákon je len jej slabým odvarom.

Podľa smernice do dvoch rokov musí na Slovensku existovať register skutočných vlastníkov firiem. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto ustanovenia vzťahovali na čo najrozsiahlejšiu škálu právnych subjektov zaregistrovaných alebo zriadených akýmkoľvek iným mechanizmom na ich území.

Podľa Andreja Leontieva, partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c  smernica umožňuje členským štátom vo svojej legislatíve širší prístup. Podstatnou vecou tiež podľa neho je, že sa register nemá týkať len firiem, ktoré sa zúčastnia verejného obstarávania.

Bez obmedzenia si budú môcť v registri overovať osoby orgány členských štátov, ich finančné spravodajské jednotky a banky. Smernica ukladá členským štátom prijať v prípade obchodných vzťahov s politicky exponovanými osobami dodatočné opatrenia, zamerané okrem iného na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami.