Vrátená novela zákona o verejnom obstarávaní nadobudne účinnosť 1. novembra. Na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) vznikne register konečných užívateľov výhod firiem, ktoré sa zapájajú do verejných zákaziek.

Opozícia pokladá protischránkovú novelu za neúčinnú. Hlavnou jej výhradou je, že sa týka len verejného obstarávania. V iných oblastiach používania verejných financií budú môcť pôsobiť schránkové firmy bez akýchkoľvek obmedzení.

Pritom podľa uznesenia vlády mal ÚVO pripraviť návrh zákona, ktorý by zaviedol register konečných užívateľov výhod nielen vo verejnom obstarávaní, ale napríklad aj pri nakladaní so štátnymi aktívami, pri dotáciách, štátnej pomoci, používaní majetku štátu a samospráv.

Lucia Žitňanská (MOST - HÍD) pripomenula, že poslanci, vrátane tých zo Smeru, už pri predložení novely schválili uznesenie, podľa ktorého má účinný prostischránkový zákon spĺňať štyri kritériá. Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa firmy. Musí riešiť narábanie s verejnými prostriedkami aj v zdravotnom poistení, pri privatizácii a pri ďalších prípadoch používania verejných zdrojov. Musí tiež zabezpečiť verejnú kontrolu, aby o nej nerozhodovali len politici a ich nominanti a musí tiež zabezpečiť vymáhateľnosť, čiže nielen formálne riešenie.

„Novela zákona o verejnom obstarávaní tieto kritériá nespĺňa,“ konštatovala L. Žitňanská. Vláda ním podľa nej len získava čas.

Poslanec Pavol Zajac (KDH) pripomenul kauzy schránkových firiem Paywell, SkyToll.

„Tretinu slovenských vagónov získal schránkový investičný fond. Váhostav tu robí biznis so štátom a ešte nevypláca živnostníkov a podnikateľov a pritom ide o schránkovú firmu. Pri vašej vláde sa cétečká nakupujú trojnásobne drahšie. Ak staviate diaľnice, tak aspoň dvojnásobne drahšie, neznáma firma získa tretinu slovenských vagónov,“ povedal.

Slovenský raj pre schránky

Podľa údajov zverejnených nadáciou Zastavme korupciu, až 80 percent verejných zdrojov, ktoré končia v schránkových firmách, tam ide mimo verejného obstarávania. Nadácia na príklade kauzy Interblue ilustrovala, prečo novela nebude fungovať. Novela rieši len verejné obstarávanie a nie predaje a nákupy štátu. Emisie v kauze Interblue predával štát. Ak by sa aj novela rozšírila na štátny predaj, Interblue by do registra skutočných vlastníkov mohla uviesť biele kone. Ak by aj švajčiarska polícia vypátrala skutočných majiteľov Interblue, ten kto zapísal biele kone do registra užívateľov by ostal podľa novely nepotrestaný.

Intreblue by mohol dostať za klamlivé údaje v registri len pokutu 1 milión eur. Túto pokutu by sa štátu nikdy nepodarilo vymôcť, lebo Interblue by bola bez majetku. Štát by nemohol napriek tomu od zmluvy s podvodnou firmou jednoducho odstúpiť.

Podľa odborníkov by bolo riešením napríklad aj to, že by štát potrestal odobraním licencie právnikov, ktorí zapísali Intreblue do registra.

Novela hlboko podliezla aj nastavené európske pravidlá. Európsky parlament nedávno schválil štvrtú európsku smernicu o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty zaväzuje vytvoriť register konečných užívateľov výhod s vlastníkmi domácich firiem, ktorý sa má týkať všetkých oblastí.

Aký register to bude

Podľa novely verejní obstarávatelia a obstarávatelia nebudú môcť uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí v registri úradu pre verejné obstarávanie nebudú mať zapísaných konečných užívateľov výhod. Skutočných vlastníkov by mali mať zapísaných aj ich subdodávatelia - ak majú podiel na plnení zmluvy najmenej 30 percent z jej hodnoty pri nadlimitných zákazkách s predpokladanou hodnotou najmenej 10 miliónov eur, alebo budú mať aspoň 50-percentný podiel pri iných zákazkách.

Zmluvy na základe verejného obstarávania budú uzatvárať iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Firmy a fyzické osoby by mali svojich konečných užívateľov výhod uviesť v čestnom vyhlásení. Tieto údaje by mali byť zverejnené na webe ÚVO.

Niektoré kauzy schránkových firiem

Kauza predraženého piešťanského CT prístroja

Na predražený nákup CT zariadenia v piešťanskej Nemocnici Alexandra Wintera upozornili minulý rok lekár a zdravotná sestra, ktorí boli členmi správnej rady nemocnice a v ktorej boli aj zástupcovia ministerstva zdravotníctva. Po zverejnení okolností nákupu odišla z funkcie ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, potom podpredsedníčka NR SR a predsedníčka dozornej rady nemocnice Renáta Zmajkovičová a následne sa funkcie vzdal aj predseda parlamentu Pavol Paška, ktorého médiá spájali s dodávateľskou firmou.

Súťaž na dodávku CT vyhrala spoločnosť Medical Group. Nemocnica mala za tomograf zaplatiť 1,6 milióna eur. V kauze nákupu CT prístroja vzniesol policajný vyšetrovateľ 10. septembra obvinenie voči ôsmim osobám pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.

Emisná kauza

Prvá vláda Roberta Fica sa rozhodla predať nadbytočné emisné kvóty. V roku 2008 za slovenské emisné kvóty zaplatili japonské spoločnosti 142,5 milióna eur, ale na účet republiky z nich prišlo len 75,75 milióna eur. Trestné stíhanie aktérov tohto predaja pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku už bolo zastavené.

Nástenkový tender

V kauze nástenkový tender policajný vyšetrovateľ navrhol v lete 2015 obžalovať päť osôb, a to pre trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dvom bývalým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja v prvej vláde Roberta Fica (Marianovi Janušekovi a Igorovi Štefanovovi) hrozia dlhoročné tresty. Policajní znalci odhadli škodu, ktorú svojím konaním spôsobili štátnej pokladnici, na vyše 12,7 milióna eur.

Port Service

V roku 2002 Fond národného majetku sprivatizoval podnik Slovenské plavby a prístavy. Firmu Port Service, a. s., v ktorej mal podiel Pavol Pavlis s manželkou (bývalý minister hospodárstva) vylúčil zo súťaže. Port Service žaloval štát a žiadal náhradu škody – viac ako 60 miliónov eur. V roku 2008 FNM vyhral spor na Najvyššom súde SR. Vtedy podal generálny prokurátor Dobroslav Trnka, v spolupráci s námestníkom Ladislavom Tichým, mimoriadne dovolanie. Pred dovolacím senátom štát tento spor prehral. Minister hospodárstva P. Pavlis odišiel z ministerského postu až potom čo médiá uverejnili, že státisícové zákazky na upratovacie služby pre organizácie patriace pod jeho rezort, získala spoločnosť Sitis patriaca jeho švagrovi.

Tender na mýto

V jednom z najväčších tendrov na dodávku elektronického výberu diaľničného mýta, súťažili štyri firmy. Výberová komisia Národnej diaľničnej spoločnosti v apríli 2008 tri spoločnosti zo súťaže vyradila a víťazom sa stalo konzorcium francúzskej firmy Sanef (SanToll) a cyperskej spoločnosti Ibertax. Cena, ktorú za to daňovníci budú musieť zaplatiť, je 852 miliónov eur - o 221 miliónov viac, ako by stál najlacnejší systém v súťaži.

Tipos

Po ôsmich rokoch súdnych sporov Senát Najvyššieho súdu v auguste 2008 rozhodol, že štátna akciová spoločnosť Tipos nelegálne využívala know-how firmy Športka. Tipos mal ako odškodnenie zaplatiť spoločnosti Lemikon Limited, ktorá spor za Športku prevzala, takmer dve miliardy slovenských korún. Minister financií Ján Počiatek mohol v auguste 2008 požiadať generálneho prokurátora o mimoriadne dovolanie, ktoré by vykonanie rozsudku zvrátilo. V novembri 2008 však schválil dohodu, koľko peňazí pošle štátny Tipos spoločnosti Lemikon na Cyprus.

Stravovacie služby pre nemocnice

Štyri veľké štátne nemocnice - v Trnave, Trenčíne, Banskej Bystrici a v Poprade - uzavreli počas druhej vlády Roberta Fica dlhodobé koncesné zmluvy na dodávku stravovacích služieb s externými firmami. Celková suma, ktorú nemocnice za dodávku stravy za desať rokov zaplatia, predstavuje takmer 88 miliónov eur. Na konci roku 2014 vyšlo najavo, že zmluvy boli podpísané v rozpore so zákonom, že sú veľmi nevýhodné pre nemocnice. Víťazmi užšej súťaže sa stali obchodne i personálne prepojené firmy. Išlo o spoločnosti, ktoré mali skrytého vlastníka. Vlastnili ich schránky.

Váhostav a schránkové firmy

V septembri 2014 prvý veriteľ (EnergyPro, s.r.o.) podal návrh na konkurz voči spoločnosti Váhostav, ktorej časť vlastní známy podnikateľ Juraj Široký. Váhostav požiadal súd o reštrukturalizáciu spoločnosti. Za štyri roky spoločnosť vytvorila dlh 136 miliónov eur. Malé firmy a živnostníci mali najskôr dostať iba 15 percent zo svojej pohľadávky. Po tlaku verejnosti sa zmenili pravidlá. Teraz štát odkúpi 50 percent ich pohľadávok. Vlastnícke pozadie Váhostavu-SK je naďalej neprehľadné, figurujú v ňom v zložitej štruktúre mnohé schránkové spoločnosti.

Zdroj: TREND.sk, nadácia Zastavme korupciu