Slovenskí drevospracovatelia už dlhé roky upozorňujú, že ďaleko najväčšou brzdou ich rozvoja je vývoz surového neopracovaného dreva z tunajších lesov do cudziny. Keby k nemu nedochádzalo, zamestnávajú o tisícky ľudí viac. Práve ministrova obchodná firma Taper žije z vývozu stále viac.

Ešte horší ako trh

Najnovšia výročná sprava Taperu hovorí, že svoje vlaňajšie tržby z vývozu surového dreva i drevnej štiepky do zahraničia medziročne zvýšila na skoro dvojnásobok. Z predvlaňajších sedem až na vlaňajších 11,6 milióna eur. Pri zohľadnení priemernej ceny vlaňajších exportov dreva z krajiny na úrovni 53 eur za kubík tak ministrova firma vyviezla vlani až vyše 200-tisíc kubíkov dreva. Toľko suroviny by stačilo pre jeden väčší drevársky podnik s pár stovkami zamestnancov.

Domáce firmy ministrova spoločnosť vlani naopak plnila menej. Tržby Taperu za drevo i štiepku predané tunajším podnikom klesli o skoro jeden a pol milióna eur na 25,7 milióna eur. A tak zatiaľ čo predvlani mala z cudziny ministrova firma iba pätinu svojich tržieb, vlani už skoro tretinu.

Takto minister nezachytil ani vlaňajší, pre Slovensko o niečo pozitívnejší, vývoj exportov dreva. Vlani ich celková intenzita totiž predsa len poklesla. A to až o 27 percent z 3,4 na 2,7 milióna kubíkov, aj keď celkové dodávky domácich lesníkov na trh po miernom poklese ťažieb klesli len o päť percent na 8,6 milióna eur.

V konečnom dôsledku, i keď sa vlani vyťažilo na Slovensku menej dreva ako predvlani, doma zostalo suroviny viac. Tuzemské spracovanie domáceho dreva vzrástlo o 200-tisíc kubíkov na 5,9 milióna kubíkov. Minister hospodárstva k tomu ale nijak neprispel. Naopak, vývozy zvyšoval. Motivácia exportérov je jasná. Zatiaľ čo vlani domáca priemerná cena dreva bola 47 eur za kubík, tak pri vývoze do zahraničia bola cena slovenského dreva o šesť eur vyššia.

Najväčší obchodník Žiga

P. Žiga, ktorý patrí k významným postavám užšieho vedenia vládneho Smeru, rastie v biznise s drevom oveľa rýchlejšie práve od kedy je vo vrcholovej politike. Za prvých desať rokov svojej existencie, od roku 1995 do roku 2006, jeho Taper dokázal svoj ročný objem zobchodovaného dreva posunúť len na zhruba 100-tisíc kubíkov.

No potom, čo bol P. Žiga v prvej vláde Roberta Fica štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva a v druhej zasa šéfom rezortu životného prostredia, zažil Taper oveľa silnejšiu dekádu. Predvlani už firma zobchodovala vyše 420-tisíc kubíkov dreva. Teda zhruba každý dvadsiaty kubík vyťažený v krajine. Už vtedy bol minister najväčším obchodníkom s drevom na Slovensku.

Za vlaňajší rok objem Taperom zobchodovaného dreva nie je známy. Výročná správa ho neuvádza a webová stránka firmy, na ktorej donedávna firma informovala aj o svojej objemovej výkonnosti, sa už dnes vyhľadať nedá. No je pravdepodobné, že aj vlani ministrova firma zobchodovala viac dreva. Jej celkové tržby za drevo a štiepku sa dostali na už naznačených 37,3 milióna eur po medziročnom náraste o vyše tri milióny eur.

Na dreve minister aj dosť zarába. Predvlani sa zisk Taperu posunul už na 477-tisíc eur. Vlani sa zosunul na 116-tisíc eur, i keď pri rastúcich tržbách to je dosť prekvapivé, lebo vlani ceny dreva nijak zvlášť neklesli a zostali skôr stabilné.

Ja nič – ja som len majiteľ

Domáci drevári v každom prípade obchodníkov medzi sebou radi nevidia. A nielen preto, že vyvážajú drevo do cudziny. Zaťažuje ich aj to, že ak aj obchodníci dodajú domáce drevo do ich fabrík, už je navyše zaťažené práve obchodníckou maržou.

P. Žiga sa už dlhé roky obhajuje, že on košického obchodníka s drevom Taper iba vlastní, no nemanažuje. Jeho priekupnícky výtlak je ale iste kontroverzný, lebo biznis s drevom je veľmi úzko naviazaný na štátnu moc. Štátni úradníci vydávajú vlastníkom lesov povolenky na zvýšené ťažby po veľmi častých vetrových kalamitách. A až polovicu dreva dodáva na tuzemský trh štátny podnik Lesy SR.

P. Žiga sa síce dlhodobo bráni, že jeho firma Taper od Lesov SR drevo nedostáva, no už vlani v lete do rúk médií konkurenční odberatelia dreva posunuli dodacie listy, ktoré dokazovali, že Taper dodával tuzemským drevospracovateľom aj drevo s ciachami štátnych lesov.

Podľa odôvodnenia konkurentov k tomu dochádza tak, že Taper síce drevo od Lesov SR priamo naozaj neodoberá, no získava ho od iných menších odberateľov štátneho dreva, ktorí sa k nemu údajne dostávajú iba tak, že vedeniu štátnej firmy i Taperu vopred prisľúbia, že časť štátneho dreva posunú práve košickému veľkoobchodníkovi.

Na druhej strane je však medzi drevármi Taper predsa len aj uznávaný za to, že aj napriek svojej výraznej trhovej pozícii sa nesnaží aspoň príliš nafukovať ceny dodaného dreva.

Vojna o štátne lesy

Najbližším testom udržiavania vplyvu P. Žigu na slovenský biznis s drevom bude, či sa pod vedením novej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej za SNS udrží na svojej stoličke obchodný riaditeľ štátnych Lesov SR Miroslav Lelák, ktorý je s ním spájaný. Tento lesník pracoval v minulosti pod vedením otca ministra P. Žigu, keď ešte Andrej Žiga šéfoval bývalým Východoslovenským štátnym lesom.

Pnutia vo vládnej koalícii okolo nového vedenia Lesov SR sú zjavné i keď zakrývané. Od nástupu novej vlády má podnik už druhého dočasného riaditeľa, lebo taký šéf môže na jeho čele zostať vždy iba najviac tri mesiace. A jedna súťaž na jeho riadneho nového šéfa už bola zrušená.

Oficiálne preto, že manažérske skúsenosti prihlásených záujemcov nezodpovedali očakávaniam štátu. V pozadí však môže byť aj to, že vládne strany sa nevedia dohodnúť na novom mene i miere jeho manažérskej slobody. Doteraz bol totiž každý jeden manažment štátnych lesov atakovaný viac či menej aj rôznymi požiadavkami kamarátov vládnych politikov na drevo či poľovné revíry.

Viac o tom ako sa vyvíja či respektíve stagnuje slovenských drevospracujúci priemysel uprostred zaťažujúcich exportov suroviny do cudziny si môžete prečítať v osobitnej prílohe Trendu Ročenka priemysel, ktorá vychádza spolu s jeho posledným septembrovým číslom.