Saudi tromfli v ťažbe ropy USA

Produkcia USA od mája tohto roku klesla o asi 460-tisíc barelov denne na 12,2 milióna barelov vrátane skvapalneného plynu. Saudi ale zvýšili v rovnakom období svoju produkciu o 400-tisíc barelov denne na výsledných 12,58 milióna barelov denne.

Avizujú dohodu

Cena ropy minulý týždeň klesala, no na začiatku tohto došlo k obratu. Ľahká americká ropa zdražela na 43,30 dolára za barel. Severomorská ropa Brent, ktorej cena je medzinárodnou referenčnou cenou, posilnila na 45,95 dolára za barel.

Rafinéria v Saudskej Arábii Zdroj: SITA / AP

Podľa venezuelského ropného ministra Eulogia Del Pina v súčasnosti ropná produkcia prevyšuje celkový dopyt o približne 10 percent. Celosvetová produkcia na úrovni 94 miliónov barelov denne by musela klesnúť aspoň o desatinu, aby sa vyrovnala s dopytom.

Venezuelský prezident Nicolas Maduro zase uviedol, že hlavní producenti v rámci ropného kartelu OPEC aj mimo neho sú blízko dosiahnutia dohody o možnej stabilizácii ropného trhu. Prípadná dohoda by mala byť oznámená tento mesiac pravdepodobne na schôdzke kartelu v Alžírsku.

Striebru veria

Na cenu drahých kovov majú v súčasnosti vplyv najmä očakávania súvisiace so zvyšovaním úrokových sadzieb v USA. Väčšina obchodníkov si myslí, že ku zvýšeniu pred voľbami nedôjde.

Isté to však nie je, no investori aj špekulanti húfne opúšťajú predchádzajúcu rastovú zlatú rely a snažia sa realizovať vítané zisky a to najvyšším tempom za posledné tri mesiace.

Cena zlata celý minulý týždeň klesala. Objavili sa dokonca dve cenové dná, vždy tesne nad 1 300 dolárov za troyskú uncu. Cenové výkyvy striebra neboli také výrazné.

Cena zlata nakoniec uzavrela týždeň na úrovni 1 310 dolárov za uncu, čo bolo o 17,8 dolára menej ako týždeň predtým.

Zlato má za sebou najväčší burzový pád od decembra 2013 Zdroj: SITA/AP

Cena striebra bola na úrovni 18,75 dolára, čo bolo o 28 centov menej ako predminulý týždeň. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne klesol na úroveň 1 ku 69,87 čo znamená, že na gram zlatra treba 69,87 gramov striebra.

Trh vyčkáva a verí v rast úrokových mier v USA, či na rast dopytu z Číny, vzhľadom na tamojšiu mieru úverových aktivít. Obchodníci veria, že najmä striebro bude priemyselne potrebné.

To sa prejavuje aj na raste akcií niektorých spoločností, ktoré ťažia práve drahé kovy. Akcie peruánskeho ťažiara zlata a striebra Hochschild Mining Plc. vzrástli od januára o 460 percent.

Ide o najväčší nárast v indexe Bloomberg World Index, ktorý obsahuje 5 125 titulov. Táto neveľká ťažobná spoločnosť sa zviezla práve na investičnom úspechu striebra, ktoré sa tento rok posilnilo už o 37 percent. Za celý rok by mohlo zaznamenať najväčší nárast od roku 2010.

Aj druhá firma z hľadiska výkonnosti akcií v indexe Bloomberg World Index patrí producentovi striebra. Je ňou spoločnosť Coeur Mining z Chicaga. Jej akcie sú v tomto roku zatiaľ vyššie o 390 percent.

Agrokomodít bude dosť

Americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA) zverejnilo očakávaný odhad úrody a konečných zásob v budúcom roku. USDA zvýšilo odhad úrody sóje v USA na rekordných 50,6 bušlov (bušel sóje je 27,216 kilogramu) na aker (1 aker = 0,404685 hektára).

Odhad úrody kukurice mierne znížilo o 0,7 bušlov (bušel kukurice je 25,4016 kilogramu) na aker na celkových 174,4 bušlov, čo je menej ako očakávali analytici. U pšenice odhad konečných globálnych zásob znížilo o 3,7 milióna ton, pričom konečné zásoby na úrovni 249 miliónov ton stále predstavujú rekordný objem.

V prípade bavlny USDA zvýšilo odhad konečných zásob pred začiatkom novej sezóny. Analytici očakávali naopak zníženie o 280 tisíc vriec. Celkovo tak odhady vyzneli lepšie, ako očakávali analytici, čo by mohlo naznačovať o ďalší pokles cien sóje, kukurice, pšenice aj bavlny.

Zber bavlny v americkom Texase Zdroj: SITA / AP

Ako uviedla Medzinárodná rada pre obilniny (IGC), celosvetová produkcia obilnín v tomto roku medziročne stúpla o 3,4 percenta a dosiahla 2,069 miliardy ton.

Vyššia ponuka a klesajúce ceny pritom výrazne podporujú spotrebu. Obilniny sa vo zvýšenej miere používajú na kŕmne účely. Celková spotreba sa odhaduje pre tento rok na 2,046 miliardy ton, z toho asi 908 miliónov ton na kŕmenie hospodárskych zvierat, čo je takmer štvorpercentný medziročný nárast.

V Bratislave je najlacnejšia pšenica

Cena pšenice potravinárskej na svetovom trhu mierne klesla. Na parížskej burze MATIF sa tona obchoduje za 159 eur (dodávka v pre decembri 2016), na burze CBOT v Chicagu je mäkká pšenica za 133,60 eura za tonu (dec. 2016).

Na európskych trhoch sa cena potravinárskej pšenice pohybuje v intervale 131,43 eura za tonu (Bratislava) až 167eur za tonu (Brusel). Cena kŕmnej pšenice sa pohybuje od 120 do 155 eur za tonu, no najnižšia cena je v Bratislave – len 105,24 eura za tonu.

Tvrdá pšenica sa predáva za 190 až 211 eur za tonu. Na Slovensku sa predáva potravinárska pšenica z novej úrody od 100 do 125 eur za tonu a kŕmna od 90 do 110 eur za tonu.

Výnimočným sa ukazuje najmä zber ozimnej pšenice v USA a v čiernomorskej oblasti, kde pestovatelia často dosahovali rekordné hektárové úrody.

Svetová produkcia pšenice je v tomto roku 743 miliónov ton, keďže pokles v EÚ (145,2 milióna ton) nahradila vyššia výroba pšenice v USA (63,2 milióna ton), Rusku (70 miliónov ton), na Ukrajine (26,5 milióna ton) aj v Indii (93,5 milióna ton).

Svetová spotreba pšenice stúpla na 732 miliónov ton, z toho 493 miliónov ton na potravinárske účely, kde je zvýšenie odôvodnené rastom populácie.

Zvyšuje sa však aj použitie pšenice na kŕmne účely – vo svete (150 miliónov ton), najmä v Ázii a v Afrike. Svetový obchod s pšenicou dosahuje v tomto roku 162 miliónov ton, čo je len o 3 milióny ton menej ako v hospodárskom roku 2015/16.

Vývozy pšenice z Ruska sú takmer o 20 percent vyššie ako vlani, až 30,7 milióna ton. Naopak vývozy z krajín Európskej únie medziročne klesli o 23,5 percenta na 27,3 milióna ton. Konečné zásoby pšenice vo svete tak predstavujú rekordných 229 miliónov ton, väčšina sa nachádza v Číne a USA.