Olympijské hry sú raz za štyri roky, no snaha napĺňať ich heslo trvá stále. Medzi všetkými, ktorí súťažia. Športovci, obchodníci, vedci, makléri, manažéri, vodiči. Dnes už hádam každý súťaží. Niektorí sami so sebou, niektorí podľa pravidiel, iní za každú cenu.

Pomerne často šoférujem. Ako mnohí iní aj ja si všímam, ako sa niektoré autá veľmi ponáhľajú. Pracujem v oblasti dopravy a viem, že „rýchlejšie“ znamená niekedy neprísť do cieľa.

Pred niekoľkými rokmi som bol svedkom debaty medzi riaditeľom veľkej stavebnej firmy a menším dodávateľom materiálu. Riaditeľ spomínal niečo o odrezaní hlavy. Aj takto niekedy vystupujú „silnejší“.

Stretol som tiež človeka, ktorý mal ambíciu zaujať svojimi pracovnými výsledkami. Občas klamal, občas podplácal, občas sa usmieval – chcel totiž postúpiť vo firemnej hierarchii „vyššie“.

Olympijské heslo má však aj dôvetok: v duchu fair play. Niektorí športovci celé heslo nestihli dočítať, lebo sa ponáhľali trénovať. Medzi nimi boli aj takí, čo zvíťazili, no po istom čase museli pre doping vrátiť ceny a medaily. Hanba a opovrhnutie alebo doživotný zákaz súťažiť.

foto

Jozef Ilčík

Predstava, že doživotný zákaz za podvádzanie by platil aj v podnikaní, vyvoláva u mnohých absurdný úsmev. Veď inak sa podnikať ani nedá, tvrdia niektorí. Doba je taká, pridávajú sa tí, ktorí tiež dôvetok o fair play nečítali.

Zhon, peniaze, moc či arogancia sú pre mnohých podnikateľské symboly. Katastrofou je, keď sú títo ľudia lídri. Nútia podriadených prispôsobiť sa „dobe“. Pritom to ide aj ináč.

Roar Moe je Nór, ktorý podniká v cestovnom ruchu. Raz mi vysvetľoval nórske princípy biznisu, ktoré sa mi najprv zdali nereálne. Hovoril o architektúre, ľuďoch, priemysle, doprave a infraštruktúre. O tom, prečo je dôležité súťažiť podľa pravidiel. A keď som prišiel do Nórska a videl realitu, pochopil som, že Nóri nie sú bohatý národ iba vďaka ropným poliam.

Podnikanie je také, aké ho tvoria lídri, riaditelia a nadriadení. Dôležitý je príklad týchto ľudí a ich denné osobné konanie.

Predstava doživotného zákazu podnikania pre obchádzanie férovosti by mala byť denným pomyslením každého zodpovedného manažéra. Prostredie, v ktorom žijeme, pracujeme a športujeme, je také, aké si ho sami utvoríme. Netreba o tom písať ani rečniť, treba konať.

Autor je konzultant.