Bežnou súčasťou moderných áut je tzv. čierna skrinka. Označuje sa tak kamera za čelným sklom, ktorá sníma jazdu alebo zariadenie, ktoré môže do auta namontovať poisťovňa. Ak jazdíte zodpovedne, môžete tak ušetriť na poistnom. Prístroj zbiera dáta napr. o polohe auta, rýchlosti jazdy alebo návykoch šoféra. Vzniká tak elektronická kniha jázd, ktorú si motorista môže pozrieť na špeciálnom portáli. Takýto monitoring však u mnohých vodičov vytvára obavy o súkromie.
Tzv. telematický systém na Slovensku zatiaľ využíva len poisťovňa Generali. Jej hovorca Milan Janásik vysvetľuje, že narušenie súkromia klientov nehrozí: „Prístupové heslá k údajom o jazde má výlučne klient. Presná poloha vozidla bude zaznamenaná iba v prípade vážnej nehody, keď zariadenie pošle notifikáciu asistenčnej spoločnosti so súradnicami nehody. Neexistuje žiadna možnosť zneužitia klientových údajov, keďže sú bezpečne ukladané v dátovom centre a prístup do neho je prísne kontrolovaný.“ Poisťovňa na základe získaných dát vyhodnotí rizikovosť klienta. Ak vodič jazdí podľa predpisov, zaplatí menej.
Vírus pod kapotou
„Keď dnes v aute stúpite na plynový pedál, nedávate vlastne pokyn motoru, ale počítaču,“ hovorí profesor Stefan Savage z Kalifornskej univerzity v San Diegu. V moderných autách sú čipy ako v laptopoch a mobiloch. Bezpečnostné opatrenia, ktoré bežne využívame v telefónoch a počítačoch, v autách podľa expertov vôbec nie sú. Podobne ako do nich – alebo ešte ľahšie - sa teda šikovný hacker môže nabúrať aj do vášho auta. A potom sú už možnosti široké. Od jednoduchej krádeže, po sledovanie polohy, v niektorých prípadoch aj odpočúvanie rozhovorov z auta až po ovládanie vozidla. Môže to pôsobiť ako predstava zo sci-fi filmu, ale kto by bol zodpovedný, keby takéto auto spôsobilo dopravnú nehodu? Vy ako šofér a povedzme aj majiteľ auta, ktorý sedel za volantom? Výrobca, ktorý takúto technológiu do auta umiestnil? Hacker, ktorý auto v tej chvíli ovládal? A dalo by sa mu to vlastne dokázať? Ďalšia séria otázok, na ktoré zákony nepoznajú odpovede.
Zákonodarcovia sú však vždy pomalší ako technický vývoj a hlavne sa obmedzujú len na svoju domácu krajinu. „Iniciatívu Európskej únie vytvoriť prostredníctvom GDPR jednotný právny poriadok na ochranu osobných údajov, je chvályhodný. Táto iniciatíva nám dáva šancu presadiť v digitálnom svete popri technických aj globálne právne štandardy,“ hovorí Arthur Braun, managing partner advokátskej kancelárie bpv Braun Partners. Ako ďalej advokát pripomína takýto vývoj je overenou cestou. Aj za podobu dnešného obchodného práva vo veľkej miere vďačíme „exportu“ nemeckého občianskeho zákonníka a nemeckej eseročky spred viac než 100 rokov.
Tvárou v tvár budúcnosti
Vďaka konkurencii a trhu sa technológie, ktoré boli prednedávnom výsadou prémiových tried, dostávajú do nižšej až základnej výbavy áut. Ak však vodiči telematické systémy vo svojich autách nechcú práve pre obavy o bezpečnosť osobných údajov, nečakajú ich dobré časy. O niekoľko rokov už bude oveľa ťažšie monitorovacie zariadenia obísť. Automaticky budú súčasťou všetkých nových áut, ktoré sa budú predávať v Európskej únii od roka 2018.
Nerobme však z technológií strašiaka – v konečnom dôsledku sa im aj tak nevyhneme. Predstavujú aj obrovské množstvo pozitív a prinášajú vízie, ktoré môžu aj našu budúcnosť zmeniť k lepšiemu. Predstavte si, že vaše deti alebo vnúčatá možno budú skladať skúšku v autoškole a v aute nebude sedieť policajt ani inštruktor. Ich úspešnosť jednoducho vyhodnotí počítač. Alebo, že už nikdy nedostanete pokutu za to, že ste neboli na technickej alebo emisnej kontrole. Počítač vo vašom aute bude kontroly vykonávať automaticky, vyhodnocovať dáta a upozorní vás, ak bude niečo v neporiadku.
Autonómne autá brzdí strach
Toto všetko môže byť budúcnosť. Zatiaľ však zrejme pomerne ďaleká. Trendom na svetových autosalónoch sú koncepty autonómnych áut – teda vozidiel bez vodiča. Podľa odborníkov už nič nebráni tomu, aby ich ľudia začali využívať. Jedna prekážka tu ale predsa len je - a to ľudskosť. Strach alebo morálne aspekty sú zatiaľ silnejšie, ako klesajúci počet nehôd, ktorý je silným argumentom pre rozširovanie autonómnych áut. Z tohtoročného prieskumu vyplýva, že až 78 percent Američanov sa bojí jazdiť v plne autonómnom aute a len 19 percent opýtaných povedalo, že by takému vozidlu verili. Nedôveru môže podľa odborníkov aspoň čiastočne zmierniť vytvorenie špeciálneho fondu výrobcov automobilov alebo softvéru, ktorí by prevzali časť zodpovednosti napríklad za materiálne škody.
V americkom kongrese sa práve pripravuje legislatíva, ktorá s prítomnosťou takýchto áut na cestách počíta. Zatiaľ však ide len o základné ustanovenia. Ďalej sú v Nemecku, v ktorom etická komisia vytvorila smernicu správania sa autonómnych áut a to aj v krízových situáciách. Ľudské životy majú prednosť pred životmi zvierat aj pred majetkom. Čo však vtedy, keď je ohrozený život vodiča alebo cyklistu? Takúto otázku označili nemeckí odborníci za nezodpovedateľnú. Nedá sa podľa nich rozhodnúť plošne a ak k takejto nehode dôjde, riešenie budú súdy hľadať prípad od prípadu. „Nemám obavy, že právnici nájdu riešenia aj na tieto a všetky ďalšie situácie, ktoré so sebou nové technológie prinášajú. Koniec koncov tak činia už od čias antického Ríma“, uzatvára Arthur Braun.
Článok vznikol z podkladov advokátskej kancelárie bpv Braun Partners, člena Združenia pre rozvoj investícií (ISA).
