Kurz eura voči doláru počas tohto týždňa levitoval tesne nad úrovňou 1,3800 EURUSD, výraznejšie výkyvy nenastali. Už na začiatku európskej seansy euro voči doláru mierne poskočilo z otváracej úrovne 1,3820 EURUSD na 1,3840 EURUSD po tom, ako mäkké dáta z Nemecka v podobe indikátora podnikateľskej klímy Ifo nadviazali na stredajšie pozitívne predstihové indikátory PMI. Inak povedané, zlepšenie týchto ukazovateľov naznačuje očakávané zlepšenie vývoja v nemeckej ekonomike, ktorá je ťahúňom celej eurozóny.

Dopoludnia predstúpil pred mikrofóny na konferencii v Holandsku guvernér ECB Mario Draghi, aby hovoril o transparentnosti centrálneho bankovníctva a o očakávanom vývoji v najbližších dvoch dekádach. Draghiho slovník bol pomerne holubičí, keďže guvernér v príhovore načrtol možnosť zníženia základnej, ale i depozitnej úrokovej sadzby ECB.

Kurzový vývoj eura označil M. Draghi za čoraz dôležitejší pri rozhodovaní o menovej politike. Silné euro totiž v eurozóne udržiava nažive riziko deflácie. Menový výbor ECB je podľa guvernéra jednohlasne pripravený na použitie všetkých legitímnych nástrojov menovej politiky s cieľom zabrániť príliš dlhému obdobiu nízkeho cenového rastu.

M. Draghi sa síce svojimi slovami pokúsil zraziť euro nadol, no zdá sa, že podobných slov bez reálnej akcie mali už trhy dosť. Euro v reakcii na Draghiho slová oslabilo len nepatrne a udržalo sa nad hladinou 1,3820 EURUSD. Nepredpokladá sa, že by ECB pristúpila od slov k činom už na najbližšom májovom zasadnutí.

Stretnutie centrálnej banky konané v júni by však už mohlo byť tým zlomovým. Spustenie kvantitatívneho uvoľňovania v európskej verzii sa zdá byť čoraz reálnejšie.

Zlom vo štvrtkovom obchodovaní prišiel popoludní, kedy ruský minister obrany Sergej Šojgu ohlásil nové vojenské cvičenia na rusko-ukrajinskom pohraničí. Obavy z vojenského konfliktu tak pretrvávajú a postupne sa stupňujú.

Správy sa postarali o výplach na rizikovejších aktívach a prostriedky sa preliali do bezpečných prístavov. Euro reagovalo oslabením pod hladinu 1,3800 EURUSD, no po príchode amerických obchodníkov k monitorom svoje straty vymazalo a deň zakončilo prakticky bez zmeny.

Drahé kovy ešte vo štvrtok na obed testovali niekoľkomesačné minimá. Striebro sa po prvýkrát v tomto roku pozrelo pod hladinu 19 dolárov za uncu a zlato otestovalo hladinu 1 270 dolárov za uncu po prvýkrát od začiatku februára.

Po negatívnych správach z východnej Európy však ceny týchto drahých kovov zamierili výrazne nahor. Zlato sa dostalo späť na dohľad úrovne 1 300 dolárov za uncu a striebro pri dennom rozpätí takmer 1 dolára napokon zatváralo obchodovanie na úrovni 19,7 dolárov. Cenový rast zaznamenali aj obilniny na čele so pšenicou, ktorej cena opäť atakuje 7 dolárov za bušel.

Nuda nebola vo štvrtok ani na akciových trhoch. Spomedzi spoločností listovaných v rámci akciového indexu S&P 500 doposiaľ reportovalo hospodárske výsledky približne 40 percent. Až v prípade troch štvrtín z nich boli trhové očakávania prekonané. Na to, že boli nastavené pomerne nízko, sa až tak nepozerá.

Americké akciové indexy tak ukončili štvrtkové obchodovanie v miernom pluse aj napriek stupňujúcim sa geopolitickým rizikám. Na vývoj za východnou hranicou Európskej únie reagujú v krátkych intervaloch aj ratingové agentúry.

Agentúra S&P v piatok ráno znížila rating Ruskej federácie o jeden stupeň na úroveň BBB -, teda len jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom. Výhľad ruského ratingu je podľa agentúry negatívny. Hodnotenie úverovej spoľahlivosti Ruskej federácie by mohlo v prípade ďalšieho zhoršenia vývoja tamojšej ekonomiky či sprísnenia sankcií ďalej poklesnúť a dostať sa tak na špekulatívnu úroveň.

Rozlohou najväčšia krajina sveta sa dostáva na finančnom trhu do izolácie a čoraz častejšie sa stretáva s problémom prefinancovať sa na trhu. Hoci Rusko zatiaľ nutne nepotrebuje umiestniť svoje dlhopisy na trh, tretia zrušená aukcia v rade nie je dobrým znamením.

V stredu ruské ministerstvo financií zrušilo plánovanú aukciu 5 a 9-ročných rubľových dlhopisov po tom, ako „investormi požadované výnosy nezodpovedali kreditnej kvalite Ruskej federácie“.

Autorka je analytička Poštovej banky