ECB však po dlhej dobe prekvapila a pristúpila k zníženiu úrokových sadzieb na nové historické minimá. Všetky tri sadzby sa s účinnosťou od 10. septembra znížia o desatinu percentuálneho bodu. Základná sadzba sa tak dostane na úroveň 0,05 percenta, refinančná sadzba na 0,30 percenta a depozitná sadzba na mínus 0,20 percenta. Posledná menovaná sadzba je pritom tá, okolo ktorej bolo po júnovom znížení do záporného teritória toľko vzruchu.

Centrálni bankári však dodržali nepísané pravidlo z minulosti, že medzi jednotlivými krokmi uvoľňujúcimi menovú politiku si ponechajú aspoň trojmesačný „čas na rozmyslenie“. Krok centrálnych bankárov môžeme označiť za opodstatnený – miera inflácie v eurozóne poklesla v auguste už len na 0,3 percenta a je tak hlboko pod inflačným cieľom na úrovni tesne pod dvomi percentami.

Mario Draghi a jeho kolegovia zároveň oznámili, že ECB v októbri začne skupovať dlhové cenné papiere kryté aktívami (ABS) a spúšťa tiež nový program nákupov krytých dlhopisov (CBPP). Malo by sa tak jednať už o tretiu sériu takýchto nákupov, ktoré ECB po prvýkrát predstavila v lete 2009 a nanovo spustila v novembri 2011.

V priebehu 12 mesiacov od novembra 2011 ECB nakupovala na primárnom aj sekundárnom trhu dlhopisy so splatnosťou do 10,5 roka s ratingom na investičnej úrovni a podobné podmienky zrejme ECB predstaví aj v aktuálnom treťom kole nákupov. Nákupy podľa prezidenta Draghiho „podstatne“ ovplyvnia bilančnú sumu ECB.

Už mesiac august euru neprial a to voči doláru oslabilo o viac než dve percentá na ročné minimum. Ani do prvého jesenného mesiaca však spoločná mena eurozóny nevstúpila tou správnou nohou. Štvrtkové nečakané rozhodnutie ECB znížiť úrokové sadzby v eurozóne sa totiž postaralo o ďalší strmý prepad eura. To voči doláru prelomilo dôležitú technickú i psychologickú úroveň 1,3000 EURUSD. Túto hladinu pritom euro naposledy pokorilo v júli 2013.

Krok ECB znamená, že na trhu sa zrejme dočkáme ďalšieho oslabenia eura. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB menovú politiku ďalej uvoľňuje, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie už na začiatku budúceho roku. A zatiaľ čo základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 pravdepodobne stále v blízkosti nuly, úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať na úroveň jedného percenta.

Klasické poučky pritom hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať. A to je resp. bude aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí posilňovanie amerického dolára voči euru než naopak. Slabšie euro pocítia nielen exportéri a firmy, ale aj ľudia na svojich peňaženkách.

Kto sa kroku ECB potešil, boli vo štvrtok európske akciové trhy na čele s akciovými indexmi periférie. Profitovali aj dlhopisy periférnych ekonomík. A do karát tak rozhodnutie centrálnych bankárov nahralo aj Grécku.

Ešte minulý týždeň Grécko predstavilo plán navýšiť v dohľadnej dobe už existujúce emisie trojročných a päťročných dlhopisov. Zatiaľ sa tak neudialo, no Grécko už osnuje ďalšie plány. Po úspešnej aukcii Portugalska, ktoré na trhu umiestnilo 15 – ročné bondy s výnosom len mierne nad 3,9 percenta a španielskom kúsku s 50 – ročným dlhopisom (áno, 50, nie je to preklep) sa dlhších peňazí zachcelo aj najväčšiemu európskemu dlhovému hriešnikovi, ktorým je Grécko.

Krajina podľa zatiaľ neoficiálnych informácií pripravuje emisiu nových 7 – ročných dlhopisov a v záujme má tiež vymeniť časť existujúcich pokladničných poukážok (t. j. dlhových cenných papierov so splatnosťou do 1 roka) za dlhopisy dlhších splatností. O čo horší dlžník je predsa Grécko v porovnaní s ostatnými prasiatkami z PIIGS, no nie?

Ďalším zo známych európskych hriešnikov je Cyprus. Jedným z dôvodov, ktorý stál za kolapsom cyperského bankového sektora a následnou nutnosťou jeho rekapitalizácie a zachraňovania celej ekonomiky ako takej, bolo neštandardne vysoké úročenie klientskych vkladov v bankách. Hoci takmer päťpercentné úročenie ročných termiňákov je už dávno za nami (resp. za Cyprom), krajina stále ponúka na európske pomery nadštandardné zhodnotenie prostriedkov. Podľa najnovších dát tamojšej centrálnej banky dosiahlo priemerné úročenie klientskych vkladov do 1 roka úroveň 2,62 percenta a v porovnaní s júnom tak mierne vzrástlo. Naopak, priemerné úročenie spotrebiteľských úverov sa znížilo na 5,50 percenta.

A pri bankách ešte na chvíľu zostaneme. Z dát ECB a našich prepočtov vyplynulo, že na slovenskú hlavu (od batoľaťa po dôchodcu) pripadá priemerná suma uložená v banke na úrovni 5 156 EUR. Menej majú v bankách v prepočte na hlavu uložených už len obyvatelia siedmich európskych ekonomík. Priemerné bankové úspory Rumuna dosahujú menej ako 1 400 EUR, no menej ako 2 500 EUR majú v bankách v prepočte na hlavu aj Maďari a Lotyši.

Najvyššie úspory majú v bankách dlhodobo Luxemburčania. Na konci júna 2014 pripadal na každého Luxemburčana vklad v objeme takmer 85,3 tis. EUR. To je približne trikrát toľko ako vkladová suma pripadajúca na druhých najväčších európskych sporiteľov, ktorými sú Belgičania. Viac ako 25 tis. EUR v banke na hlavu pripadá aj na každého obyvateľa Cypru a Rakúska.

Autorka je analytička Poštovej banky.

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu