September znamená tradičnú žatvu zdravotných poisťovní. Koncom mesiaca sa poistencom uzatvára možnosť zmeniť poisťovňu. Tie tohto roku idú do súboja o klientov s menšími rozpočtami a menej agresívnymi kampaňami než vlani. Viac sa sústreďujú na zachovanie pluralitného systému zdravotného poistenia.
Nie je priestor
Pacienti sa môžu stále iba veľmi ťažko orientovať v kvalite jednotlivých zdravotných poisťovní. Neexistujú žiadne jednoznačné kritériá. Východiskom je, že všetky poisťovne musia platiť takmer všetky úkony v zdravotníctve. Majú iba malý priestor na to, aby sa od seba odlíšili.
Privátne zdravotné poisťovne čakali, že štát presunie niektoré lacnejšie a menej dôležité zdravotné výkony na pacientov, aby im na ne mohli poskytovať balíčky dodatočných pripoistení. Takáto zmena je zatiaľ v nedohľadne. Premiér Robert Fico síce poisťovniam odkazuje, aby zarábali v individuálnom zdravotnom poistení, nie je však veľmi kde.
Existujúce pripoistenia sa týkajú len doplnkových oblastí. Napríklad poisťovňa Union pokrýva nadštandardnú starostlivosť či možnosť objednať sa u lekára. Wüstenrot zasa vytvorila produkt pre klientov Spoločnej zdravotnej. Prostriedky z neho pacientovi poskytujú náhradu za čas hospitalizácie alebo v prípade úrazu. Peniaze neplynú do zdravotníctva, ale klientovi, preto sa nedá hovoriť o skutočnom zdravotnom pripoistení.
Pritlačení k múru
Hoci zákon neposkytuje veľký priestor na pripoistenie, poisťovne R. Fica poslúchli a ich marketingové oddelenia chystajú rôzne programy. Na väčšinu extra produktov budú ich majitelia musieť vytvoriť nové spoločnosti, oddelené od verejného zdravotného poistenia, lebo to požaduje zákon. Žiadna poisťovňa to do tohtoročnej jesene nestihla.
Rozdiely v zdravotných poisťovniach zatiaľ cítia najmä lekári. V tom, koľko im poisťovne platia. Akú im stanovia výšku bodu, na akej cene sa dohodnú za ukončenú hospitalizáciu. Alebo či ich limitujú počtom výkonov alebo čakacími listinami na niektoré špeciálne výkony. Lekári vedia, že najvyššie platby dávajú práve nové privátne poisťovne.
Minulý rok mali Union ZP i Európska zdravotná poisťovňa, keďže práve nastupovali na trh, nevýhodnú pozíciu. Silná marketingová kampaň sa postarala o prílev poistencov. Manažéri poisťovní museli rýchlo zazmluvňovať lekárov. Na to, aby postavili celoslovenské siete, mali iba niekoľko mesiacov. To využili lekárske združenia, ktoré nováčikov tisli cenami k stene.
Napríklad zubári. „Kým my za bod platíme dve koruny, Všeobecná iba 1,45 Sk,“ tvrdí riaditeľ Unionu Tibor Bôrik. Podobne sa pod tlak dostala Európska zdravotná poisťovňa. Ak chcela mať sieť pre poistencov, musela zľaviť z predstáv, že si lekárov bude vyberať.
Situácia pri rokovaní o cenách nevyhovuje žiadnej súkromnej poisťovni. „Na kartelové správanie fakultných nemocníc sme upozornili Protimonopolný úrad SR,“ hovorí predseda Predstavenstva zdravotnej poisťovne Apollo Karol Vinš. Fakultné nemocnice mali tendenciu dostávať za rovnaké úkony rovnaké ceny. Ako upozorňujú šéfovia privátnych poisťovní, je málo pravdepodobné, že rovnakú kvalitu dokážu pri všetkých zdravotných výkonoch odviesť malé fakultné nemocnice v Nových Zámkoch či Prešove a veľké fakultky napríklad v Bratislave.
Najmä Všeobecná zdravotná môže pri rokovaniach využívať veľkosť svojho poistného kmeňa. Žiadna nemocnica si nemôže dovoliť odmietnuť spoluprácu s ňou, lebo v portfóliu drží šesťdesiat percent populácie Slovenska. A tak zdravotníci musia pristupovať na jej podmienky. Všeobecná tak stanovuje minimálne parametre, koľko sa v ten-ktorý rok bude platiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Marketingový faktor
Lekári sú v zásade jediný významnejší faktor na trhu služieb zdravotných poisťovní. Tým, že pacientov snažia smerovať do poisťovní, s ktorými majú najlepšiu spoluprácu. „Aj keď stále bude existovať časť klientov, ktorá bude každoročne prebiehať z jednej poisťovne do druhej,“ tvrdí T. Bôrik. Predpokladá, že časť klientely tohto roku stratia.
Union minulý rok naštartovala podstatne mohutnejšie, ako očakávala. Za jeden rok najatí sprostredkovatelia priniesli 400-tisíc klientov. Toľko chcela Union získať v prvých troch rokoch, no podľa T. Bôrika sa plány rýchlo zmenili.
Časť nových klientov je napríklad z rómskej komunity, ktorá je náchylná na marketingové akcie. Union vyškolil 67 rómskych asistentov, z ktorých väčšina býva v rómskych osadách. Majú pomáhať susedom. „Nie je to len pre našich poistencov. Asistenti pomáhajú bez ohľadu na to, v ktorej poisťovni je ich sused zapísaný,“ dodáva T. Bôrik.
Nad tri percentá
Ekonomickú silu poisťovní vyjadruje údaj o minimálnej miere platobnej schopnosti, ktorý sleduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je to podiel vlastných zdrojov poisťovne na vybranom verejnom zdravotnom poistení. Vyjadruje schopnosť poisťovne hradiť záväzky v prípade výkyvov na trhu.
Tradične najslabšiu mieru platobnej schopnosti má Všeobecná zdravotná. Napríklad v júni tohto roku vykázala 4,5 percenta. Najnižšia zákonom povolená hranica sú tri percentá. Naopak najsilnejšie ekonomické postavenie v júni vykázala Dôvera (24,8 %). Ani jedna poisťovňa okrem najväčšej štátnej nepreukázala jednociferné číslo.
Všeobecná zdravotná podľa hovorkyne Petry Balážovej nepotrebuje žiadne zmeny na to, aby naďalej dodržiavala zákonom stanovenú minimálnu mieru platobnej schopnosti. „Predpokladáme jej bezproblémové zabezpečenie, tak ako v predošlých viac ako dvoch rokoch fungovania,“ konštatuje. Dodáva, že poisťovňa bude schopná uhrádzať záväzky aj v prípade, ak do nej nebudú nútení prestúpiť všetci poistenci, za ktorých platí poistné štát.
Zvýšené platby
Trhový líder v tomto roku zdvihol platby lekárom. Napríklad v špecializovanej ambulantnej starostlivosti cenu bodu zvýšil o dvadsať percent. Privátni konkurenti sa prispôsobili. „V tomto roku sa na platby rozdá viac peňazí, než do systému natečie. Poisťovne musia rozdiel vykryť z minulých naakumulovaných zdrojov,“ upozorňuje prezident Združenia zdravotných poisťovní Igor Dorčák.
Ako pripomína, v budúcom roku lekári s takým veľkým zvýšením rátať nemôžu. Tvrdí, že poisťovne zvyšovali platby pod tlakom lekárov a po tom, čo vláda štyri mesiace platila poisťovniam viac za ekonomicky neaktívnych obyvateľov. Do rozpočtu tak pridala dve a pol miliardy korún.
Zvýšené platby mali pokračovať pod podmienkou, že ministrovi zdravotníctva sa podarí zefektívniť zdravotníctvo a utlmiť niektoré neefektívne zdravotnícke zariadenia. Ivan Valentovič však zlyhal, sľub nesplnil a financovanie dôchodcov či nezamestnaných ostalo na pôvodnej úrovni.
Súkromné poisťovne tvrdia, že v krátkom čase musí prísť k väčšej diferenciácii cien medzi poskytovateľmi. „Nechceme platiť osemdesiat percent ceny na režijné náklady a dvadsať na liečenie. Nechceme platiť za neefektívne kúrenie. Chceme mať náklady spracované tak, aby sme s poskytovateľmi vedeli rokovať, ak žiadajú zvýšenie cien. To veľké štátne poisťovne robiť nebudú,“ nazdáva sa T. Bôrik.
Zo skúseností hovorí, že audity zdravotníckych zariadení dnes nie sú reálne. „Zazmluvňuje sa to, čo musíte zazmluvniť. Cena je ovplyvnená podľa toho, aké tlaky vyvolajú poskytovatelia, časovým stresom i politickým lobingom,“ pripúšťa šéf Unionu.
Poisťovniam chýbajú štandardy, podľa ktorých by napríklad nekvalitným nemocniciam niektoré výkony nemuseli platiť vôbec. „Nevieme, za čo nemocniciam platíme. Nevieme, čo s pacientom urobili. A keď neexistuje poriadne hodnotenie podľa kritérií, potom sa argumenty ľahko tlačia do politickej roviny,“ dodáva Igor Dorčák.
Prvý rating
V tomto roku konzultačná spoločnosť Health Policy Institute spracovala rating zdravotných poisťovní. Bol to pokus zosumarizovať a vyhodnotiť ich údaje. Do vzorca sa nepodarilo dostať niektoré podstatné parametre, napríklad stav čakacích zoznamov, záväzky poisťovní po lehote splatnosti, objem nadlimitov či to, aký revízny systém majú jednotlivé poisťovne.
Všeobecná zdravotná, ktorá v hodnotení skončila najhoršie, rating skritizovala a odmietla. Označila ho za tendenčný, „založený prevažne na hodnotení marketingových aktivít, respektíve vedľajších produktov“. A priložila obvinenie, že ratingu išlo o „skrytú reklamu súkromných zdravotných poisťovní“. Skutočne, oba štátne zdravotné poisťovne v ratingu skončili zle. Vo finančnej ochrane zvíťazila Dôvera, v produktoch Union, v klientskom servise Apollo a vo vzťahoch s poskytovateľmi Európska zdravotná. V celkovom súhrne získali súkromné poisťovne áčka a béčka, obe štátne zasa déčka. Za neštátnymi teda zaostali o dva stupne.
Tak ako s Health Policy Institute, ani s TRENDOM sa žiaden manažér zodpovedný za stratégiu či ekonomiku najväčšej zdravotnej poisťovne nechcel stretnúť. Podobne stretnutie, na ktorom by mohli prezentovať legislatívne predstavy v zdravotnom poistení, odmietli predstavitelia rezortu zdravotníctva.
Zdravotné poisťovne sa tak navonok odlišujú ozaj najmä marketingovým prístupom. Od zliav na lístky do plavární, soľných jaskýň či na nákup ortopedických stoličiek, cez sľuby na rôzne preventívne prehliadky, ktoré obyčajne musia zaplatiť všetky zdravotné poisťovne, očkovanie proti kliešťovej encefalitíde po zaujímavosti, akou je garantovanie návštevy všeobecného lekára, ak sa pacient nemôže dostaviť do ambulancie, či návštevy pôrodnej asistentky doma.
Už menej pacienti vnímajú detail, ako je napríklad platba lekárom bez limitovania, koľko výkonov môžu urobiť za ten-ktorý mesiac a poisťovne im bez sankcií zaplatia. Tieto parametre, ktoré by klientom umožňovali rozhodovať sa relevantnejšie, ostávajú skryté a ani novo prijímaná legislatíva na tom nič nemení.
Foto - Maňo Štrauch
