Rovnaké životné minimum znamená aj zmrazenie dávok pre rodiny

Životné minimum sa má meniť po 1. júli. Už tretí rok po sebe sa však meniť nebude a zostane vo výške 198,09 eura.

Jeho nárast sa totiž viaže na dva základné faktory: Prvým je rast životných nákladov domácností s najnižšími príjmami, druhým čisté peňažné príjmy na osobu.

Aktuálny koeficient životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý je rozhodujúci pre úpravu súm životného minima, má hodnotu 0,99848 a koeficient čistých peňažných príjmov rozhodujúci pre úpravu súm životného minima má hodnotu 1,0938.  

Keďže výdavky nízkopríjmových domácností klesali, malo by sa znižovať aj životné minimum. Tomu už vlani zabránilo ministerstvo práce novelou.

„Vzhľadom na negatívny vývoj  koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností pre účely úpravy súm životného minima a následne úpravy rôznych sociálnych dávok a úľav, v záujme neznižovania príjmov obyvateľov sme minulý rok navrhli neuplatniť valorizačný mechanizmus úpravy súm životného minima v prípade, ak jeden z koeficientov, ktorým sa majú upraviť sumy životného minima, bude nižší ako jedna alebo rovný jednej,“ vysvetľuje mechanizmus zmrazenia životného minima hovorca ministerstva Michal Stuška.

Platí to aj v tomto roku. Ministerstvo ani tento rok nevydá opatrenie, ktorým sa menia sumy minima. "Zostávajú v účinnosti sumy životného minima ustanovené posledným opatrením z roku 2013," pripomenul M. Stuška.

Aká bude realita

Ministerstvo práce tvrdí, že novela z minulého roku, ktorá zmrazila životné minimum má pozitívny sociálny vplyv, nakoľko zabraňuje poklesu hodnoty životného minima a tým aj sociálnych dávok, plnení, úľav alebo zliav pravidelne upravovaných v závislosti od zmeny výšky životného minima.

„Novela má kladný vplyv na hospodárenie domácností poberateľov dávok a príspevkov alebo príjemcov zliav alebo úľav z istých plnení, ktoré sa každoročne upravujú podľa zmeny životného minima.“

Podľa rezortu sa preto neznížia ďalšie dôležité dávky a príspevky, ako napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, opakované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevky v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, príspevky na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého a  úhrady výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine, ochrana príjmu prijímateľov sociálnych služieb, poberateľov sociálnych štipendií študentov stredných a vysokých škôl. Týka sa to aj daňového bonusu na dieťa, ako aj nezdaniteľných častí zo základu dane.

Realitou však je zmrazenie všetkých spomínaných dávok. Tie sa nebudú meniť už tri roky po sebe. Na otázku, či neuvažovalo ministerstvo nad zmenou nastavenia parametrov zvyšovania minima tak, aby dostali rodiny na týchto dávkach o čosi viac ako vlani nám ministerstvo neodpovedalo.

Koľko dostaneme

Daňový bonus sa upravuje o rovnaký koeficient, ako sa zvyšuje suma životného minima. Keďže sa výška životného minima rovnako ako vlani nemení, od začiatku budúceho roka sa nebude zvyšovať ani daňový bonus na dieťa. Na jedno dieťa si mohol v roku 2014 zamestnanec znížiť daň mesačne o 21,41 eura (ročne o 256,92 eura). V tomto roku sa suma nezmenila a taká istá zostáva aj v roku 2016.

Od začiatku budúceho roka nestúpne ani suma rodičovského príspevku. Ten bol od 1. januára 2014 vo výške 203,20 eura mesačne, tento rok a na budúci rok je jeho výška zmrazená.

Viac od štátu nedostanete ani na prídavku na dieťa či k príspevku k nemu. Mesačne dáva štát na dieťa od roku 2014 sumu 23,52 eura.

Na daniach odvedie zamestnanec či podnikateľ štátu viac, keďže sa nemení ani nezdaniteľná časť základu dane. Jednoducho povedané, nezdaniteľná suma je časť mzdy, ktorá je oslobodená od platenia daní, respektíve je to čiastka, o ktorú sa znižuje základ dane (základ dane predstavuje príjem znížený o poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie). V roku 2014 bola mesačná nezdaniteľná suma 316,94, ročná 3 803,33 eura. Takéto sumy platia aj tento rok. Svoje príjmy si bude môcť o presne takúto sumu znížiť aj v roku 2016.

Ako uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder, výška životného minima má vplyv aj na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a tiež na exekučné zrážky z dôchodkovej dávky.

Jednou z podmienok vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok totiž je, že výška predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého poistenec žiada o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ak bol poistenec zúčastnený v druhom pilieri, súčet predčasného starobného dôchodku z I. piliera a predčasného starobného dôchodku z II. piliera je vyšší ako 1,2-násobok životného minima.

„Keďže sa životné minimum ani od 1. júla 2015 nemení, naďalej platí, že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká od 237,80 eura mesačne, ak ide o poistenca, ktorý nebol zúčastnený v druhom pilieri,“ uviedol P. Višváder. 

Pri exekúcii sa nesmie zraziť základná suma, ktorou je životné minimum. Keďže životné minimum zostáva po 30. júni tohto roka naďalej vo výške 198,09 eura, Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti nebude prepočítavať exekučné zrážky z penzií. Výška exekučnej zrážky a vyplácaného dôchodku zostáva totiž aj po 1. júli 2015 nezmenená.