Ropní producenti sú ochotnejší robiť ústupky

Náznaky stabilizácie ropy

Na ropnom trhu minulý týždeň rezonovalo stretnutie predstaviteľov Ruska, Saudskej Arábie, Venezuely a Kataru v katarskej metropole Dauhá, ktoré malo byť iskierkou nádeje. Krajiny sa však nedohodli na znížení produkcie, ale na zmrazení januárovej ťažby. Ide vlastne len o návrh, ktorý musia ešte podporiť ostatní ropní producenti nielen z oblasti Perzského zálivu. V každom prípade je to však prvá dohoda za 15 rokov, ktorá vznikla medzi členmi Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a nečlenskými krajinami. (Ani vtedy však dohodu o znížení ťažby nebrali všetci príliš vážne).

Rokovania pokračovali na druhý deň v Teheráne s Irakom a Iránom, ale bez jednoznačného výsledku. Irán plán privítal, nepripojil sa však. „Žiadať od Iránu, aby zmrazil produkciu, je nelogické.... keď Irán podliehal sankciám, niektoré krajiny zvyšovali ťažbu, a tým spôsobili pokles cien ropy,“ uviedol niekoľko dní pred rokovaním Mehdi Asali, zástupca Teheránu pri OPEC a otvorene sa vtedy pýtal: „Ako môžu očakávať, že Irán bude teraz spolupracovať a platiť za to cenu?“

Krajina v roku 2012 vyvážala približne 2,5 milióna barelov ropy denne a po tohtoročnom ukončení sankcií, uvalených naň kvôli kontroverznému jadrovému programu, by tento objem Iránci radi dosiahli čo najskôr. Prvé tankery už dorazili do Európy...

Väčšina komentárov o dianí na ropnom trhu hodnotí minulotýždňové rokovanie o zmrazení ťažby za sklamanie, a tak sa správali aj ropné trhy. Niektorí však vidia situáciu reálnejšie a tvrdia, že je to maximum, čo sa dá v danej situácii dosiahnuť a ide o prvý krok ku stabilizácii trhu. Z hľadiska Ruska a Saudskej Arábie tak išlo o rozumné a prezieravé rozhodnutie. Skutočné riešenie je totiž podmienené zvýšením dopytu.

Ak by však skutočne teraz došlo k zníženiu produkcie vo všetkých krajinách, vyvolalo by to síce krátkodobý nárast cien suroviny, ale tento cenový šok by spôsobil ešte nižší dopyt po rope. Vyššia ceny by však motivovala firmy k zvyšovaniu produkcie, aby si čo najrýchlejšie vykompenzovali doterajšie straty. To by potom mohlo viesť k ešte vyššiemu previsu ponuky nad dopytom a následne k ešte väčšiemu prepadu ceny ako je v súčasnosti. Svet by sa tak dostal do bludného kruhu.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedá pokles ťažby v USA, ktorá napriek klesajúcim cenám dosiahla rekordné maximá. Americkí producenti bojujú s nízkymi cenami a nerentabilnou ťažbou, kvôli cenovej vojne však dlho odmietali znižovať produkciu, aby nemuseli priznať porážku a ustúpiť z trhu.

Zníženie globálnej produkcie je potrebné vzhľadom na naštartovanie rastu inflácie, ktorá robí problémy po celom svete. V s práve IEA sa okrem iného uvádza, že produkcia bridlicovej ropy v USA by sa mohla v tomto roku zmenšiť o 600-tisíc barelov denne a v budúcom roku o ďalších 200-tisíc barelov denne.

Cena ropy minulý týždeň síce stúpala, no po výsledkoch rokovaní Ruska a Saudskej Arábie sa vrátila  na nižšie úrovne. No už tento pondelok uzavrela vyššie, keďže predpoveď poklesu ťažby bridlicovej ropy v USA a posilnenie akciového trhu podporili názor, že ceny čierneho zlata sa po 20-mesačnom kolapse pravdepodobne odrážajú od dna.

Zlato znovu klesá

Vzostup ceny drahých kovov nemal dlhé trvanie. Minulý týždeň sa zastavil. Pravdepodobne pre výpredaj zlata zo strany čínskych investorov. Čína je totiž  stále v problémoch. Investori majú zjavne veľa dlhov denominovaných buď v miestnej mene alebo v amerických dolároch a musia ich splácať. Keďže zlato je najlikvidnejšie aktívum, pravdepodobne sa zbavovali práve tohto drahého kovu.

Už v pondelok v skorých ranných hodinách cena zlata začala klesať a v tomto trende pokračovala aj v utorok, keď dosiahla úroveň 1 190 dolárov za troyskú uncu. Cena striebra mala podobný vývoj. Z úrovne 15,7 USD/unca počas dvoch dní klesla až k 15,13 USD/unca. Zlato sa pohybovalo okolo úrovne 1 200 dolárov až do štvrtka, potom stúplo na 1 230 USD/unca.

Striebro sa držalo na úrovni 15,30 USD/unca. Cena zlata sa uzavrela koncom minulého týždňa na úrovni 1 226 USD/unca, čo bolo o 11,9 USD/unca menej ako týždeň predtým. Cena striebra ukončila týždeň na úrovni 15,31 USD/unca, čo medzitýždňovo bolo o 44 centov menej. Pomer ceny zlata a striebra mierne stúpol na úroveň 1 ku 80,08 čo znamená, že za gram zlata je možné kúpiť 80,08 gramu striebra.

Ceny zlata sa na začiatku tohto týždňa znovu znížili, keďže dolár posilnil a chuť investorov riskovať vzrástla. Cena žltého kovu však aj tak zostala nad úrovňou 1 200 dolárov za uncu. Dolárový index, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných hlavných svetových mien, posilnil o takmer jedno percento. Aprílové dodávky zlata na divízii COMEX newyorskej komoditnej burzy uzavreli na úrovni 1 210,10 USD/unca, v Londýne na 1 211 USD/unca.

Sucho aj daždivo

V monitoringu trhu zo začiatku februára analytici upravili odhady úrody obilnín pre hospodársky rok 2015/16. Svetová produkcia pšenice je 737 miliónov ton (ponuka 943 miliónov ton), ale spotreba 729 miliónov ton. Obchod sa mierne znížil kvôli nižším dovozom do Maroka, Iránu a Turecka. Konečné zásoby pšenice vo svete predstavujú 211 miliónov ton, čo je najviac za ostatných 13 rokov.

Produkcia kukurice vo svete je 1 004 miliónov ton (ponuka 1 220 miliónov ton) a spotreba 1 001 miliónov ton. Obchod mierne vzrástol vďaka dovozom do Vietnamu a Juhoafrickej republiky. Konečné zásoby kukurice sa však znížili na 219 miliónov ton kvôli poklesu v Brazílii a menšej úrode v EÚ.

Na severnej pologuli sú v súčasnosti priaznivé klimatické podmienky, s výnimkou Indie. Fenomén El Niño totiž kulminoval na prelome novembra a decembra 2015 a ukončí svoj vplyv až v júni. Produkčná sezóna v Južnej Afrike bola charakteristická suchom, ktoré bolo v niektorých oblastiach najväčšie od roku 1981. Preto tu produkcia kukurice klesla o 35 percent a bude ju potrebné dovážať.

Suché počasie pokračuje aj v Juhovýchodnej Ázii a naprieč severnými oblasťami Južnej Afriky a Brazílie. Naopak, juhovýchodná Brazília a Uruguaj majú prebytok zrážok. V USA majú západné aj južné štáty vlhkejšie obdobie, čo vyhovuje najmä Kalifornii. Niekoľkoročný deficit zrážok (2012-2015) to ale aj tak nenahradí. V rámci krajín EÚ a západu Ruskej federácie sa neočakávajú negatívne dopady aktuálnych klimatických podmienok.

Pšenica aj kukurica lacnejú

Cena potravinárskej pšenice na svetových trhoch naďalej klesá. Na parížskej burze je jej cena na úrovni 152,75 eura za tonu (marcové dodávky), na burze CBOT v Chicagu je mäkká pšenica za 152,72 eur/t a pšenica tvrdá za 149,74 eur/t (marec 2016). Na európskych trhoch sa cena potravinárskej pšenice pohybuje v rozmedzí od 149,26 eur/t v Budapešti do 159,70 eur/t v Bratislave.

Klesá aj cena kukurice. Tá sa obchoduje od 138,32 eur/t  v Budapešti do 182 eur/t  v Hamburgu. Na parížskej burze Matif je tona za 146 eur, na burze CBOT v Chicagu 121 eur/t (marec 2016). Na Slovensku je to  od 130 do 145 eur/t.

Cena sladovníckeho jačmeňa je v Európe od 151,40 eur/t v Brne do 180,51 eur/t vo francúzskom Rouene. Cena kŕmneho jačmeňa je v súčasnosti od 118,35 eur/t v Brne do 150 eur/t v Rotterdame. Na budapeštianskej burze je kŕmny jačmeň za 136,35 eur/t, na Slovensku od 120 do 130 eur/t.