Ropa klesla pod 50 dolárov, nedarilo sa ani drahým kovom

V strede minulého týždňa zaznamenali ceny mierny pokles po tom, čo americké ministerstvo energetiky oznámilo, že ropné zásoby síce klesli, ale podstatne menej, než sa očakávalo. Na ceny zapôsobil aj slabý dopyt po benzíne, hoci jeho zásoby stúpli menej, než predpokladali obchodníci. Ministerstvo energetiky zverejnilo, že zásoby ropy v USA (do 28. apríla) klesli o 930-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov), pričom analytici očakávali pokles až o 2,3 milióna barelov.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júni klesla na 47,48 dolárov za barel a cena severomorskej ropnej zmesi Brent s júlovým kontraktom klesla na 50,38 dolárov za barel.

Ropa zlacnela

Potom na trh dorazili ďalšie správy týkajúce sa zásob ropy. Údaje súkromného Amerického ropného inštitútu (API), potvrdilo, že zásoby ropy aj jej destilátov v USA sa znížili, ale až o 4,2 milióna barelov na 528,3 milióna barelov. Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate sa potom predával po 47,95 dolárov a Brent za 50,83 dolárov za barel.

Pokles ceny sa nezastavil ani v nasledujúcich dňoch. WTI dokonca atakovala hranicu 40 dolárov za barel. Dôvodom sú signály od delegátov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Členovia kartelu bagatelizujú šancu, že sa na stretnutí s ostatnými producentmi, ktoré je naplánované na 25. mája, dohodnú na ešte väčšom znížení svojej produkcie. Naznačili, že doterajšie limity na ťažbu sú dostačujúce.

Vo štvrtok tak klesli ceny ropy na najnižšiu úroveň od novembra minulého roka (cena WTI klesla na najnižšiu hodnotu od 15. novembra a cena Brentu na najnižšiu hodnotu od 30. novembra). Potom však Saudská Arábia uviedla, že štáty OPEC a štáty mimo ropného kartelu sú blízko k dohode o predĺžení produkčných škrtov. Ceny sa razom zotavili. WTI týždeň uzavrela na úrovni 46,22 dolárov za barel a Brent zdražela na 49,10 dolárov. V pondelok rast cien pokračoval, ale nad 50 USD sa ani jedna ropa nedostala.

Obilie v Európe

Európska komisia zverejnila odhad bilancie obilnín za hospodársky rok 2017/18, v rámci EÚ-28. Počiatočné zásoby obilia k 1. júlu 2017 by mali dosiahnuť 36,8 milióna ton. Produkcia by potom mala predstavovať 311,8 milióna ton, dovoz 17,9 mil. ton. K dispozícii tak bude v EÚ 366,5 mil. ton obilnín.

Celkové použitie by malo predstavovať 284,5 mil. ton, z toho na ľudskú spotrebu 65,7 mil. t, na kŕmne účely 175,1 mil. t, na osivá pripadne 9,5 mil. t a 34,2 mil. t bude určených na priemyselné použitie (14,5 mil. t na alkohol a 12,9 mil. t na bioetanol/ biopalivá). Vývoz predpokladá zvýšenie na úroveň 41,8 mil. t, a teda konečné zásoby by mali konečne po dvoch rokoch poklesu stúpnuť na úroveň 38 mil. t (k 30. júnu 2018).

Cena pšenice potravinárskej na svetovom trhu stabilizuje, až mierne rastie. Na parížskej burze MATIF je tona za 169,50 eur (platí pre máj 2017), (na burze CBOT v Chicagu je pšenica mäkká za 154,67 eur za tonu) a v čiernomorskej oblasti za 172 eur. Na európskych trhoch sa cena pšenice potravinárskej pohybuje v rozmedzí od 139,83 eur/t (Bratislava) do 177,00 eur/t (Brusel, BE).

Cena pšenice kŕmnej sa pohybuje od 127,43 eur/t (Bratislava) do 170,00 eur/t (Hamburg). Pšenica tvrdá sa obchoduje v južných krajinách EÚ v cene okolo 207,50 eur/t. Na Slovensku je cena pšenice potravinárskej (podľa kvality) od 125 do 155 eur/t, cena kŕmnej pšenice sa pohybuje od 110 do130 eur/t.

Obilniny v zámorí

Podľa informácií USDA (Ministerstvo poľnohospodárstva USA) na svetovom trhu pretrváva veľký dopyt po kukurici z USA. K 20. aprílu bolo zo Spojených štátov od začiatku hospodárskeho roka 2016/17 vyvezených celkovo 37,34 mil. ton kukurice, čo je až o 62 percent viac ako v predošlom roku (23,02 mil. ton).

Podobne aj u pšenici došlo k nárastu vývozu o 32 percent, na 23,79 mil. ton v hosp. roku 2016/17 (vlani: 18,05 mil. t). U sóje je nárast miernejší, doteraz sa vyviezlo o 15 percent viac, t.j. 48,91 mil. t (oproti 42,73 mil. t v hospodárskom roku 2015/16).

V Kanade očakávajú vyššie osevné výmery sóje (127,44 percent oproti predošlému roku) na 2,815 mil. ha a tiež repky olejnej (109,92 percent oproti vlaňajšku) na 9,06 mil. hektárov. Naopak, v Kanade vysiali menej pšenice (99,87 perc.) aj jačmeňa (92,02 perc). V Argentíne opäť odhadujú vyššiu úrodu kukurice oproti vlaňajšku o 7 percent, keďže sa zvýšila osevná plocha na 17,1 mil. hektárov. U pšenice predpokladajú v hosp. roku 2017/18 zníženie produkcie o 19 percent, na 5,5 mil. ton.