Ropa sa už dostala pod 50 dolárov

Dolárový index, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných hlavných svetových mien, v závere týždňa vzrástol o 0,9 percenta. Kombinácia silného dolára a prebytočnej ponuky tak boli pre cenu ropy rozhodujúce.

Rusi sú stále najväčší

Počas pondelkového obchodovania na americkej burze New York Mercantile Exchange (NYMEX) sa cena ľahkej americkej ropy (WTI) dostala pod hranicu 50 dolárov za barel a stále klesá. Cenový pád čierneho zlata trvá už sedem mesiacov a od začiatku roka 2014 dosiahlo zlacnenie už 46 percent, lebo producenti z USA a Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zápasia o podiely na svetovom trhu. USA totiž vlani zvýšili ťažbu na vyše 30-ročné maximum a najväčší členovia OPEC z obavy o stratu svojich pozícií na globálnom trhu preto odmietli znížiť ťažbu, čo by podporilo rast cien ropy.

Navyše Rusko v roku 2014 zvýšilo produkciu ropy, ktorá dosiahla nový postsovietsky rekord. To ukazuje, že západné sankcie ruský ropný sektor nezasiahli a zostáva naďalej najväčším zdrojom rozpočtových príjmov Moskvy, ktoré tak znižuje len klesajúca cena ropy. Rusko podľa predbežných údajov v roku 2014 zvýšilo ťažbu ropy o 0,7 percenta na v priemere 10,58 milióna barelov denne. Pomohli mu pritom aj malí producenti komodity.

Týždeň v komoditách - každý týždeň na TREND.sk.
RSS feed a zoznam článkov nájdete tu

Už počas globálnej finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008 sa ťažba ropy v Rusku prvýkrát po desiatich rokoch ožívania znova znížila, a to o jedno percento na 9,8 milióna barelov za deň. No už v septembri 2009 prekonala hranicu 10 miliónov barelov denne, prvýkrát od rozpadu ZSSR. V roku 2010 Rusko predbehlo v objeme ťažby Saudskú Arábiu vďaka objaveniu nových ložísk a stalo sa najväčším svetovým producentom ropy.

Zlato vstáva z prachu

Cena zlata sa v závere týždňa najskôr oslabila na mesačné minimum no neskôr sa zotavila, keďže nepriaznivá správa o vývoji amerického priemyslu prevážila nad vplyvom silnejšieho dolára. Spotová cena žltého kovu najprv oslabila na 1 168,25 dolára za uncu, čo bolo najnižšie od 1. decembra. Išlo o reakciu na posilnenie dolára. Neskôr sa však zlato zotavilo a stúplo na 1 183,76 dolára za uncu, čiže oproti predošlému obchodovaciemu dňu zdraželo o 0,2 percenta.

Februárové dodávky zlata na divízii COMEX newyorskej komoditnej burzy zdraželi tiež o 0,2 percenta, a to na 1 186,20 dolára za uncu. V Londýne sa žltý kov obchodoval za 1 172 dolára za uncu a na začiatku tohto týždňa sa posilnilo na rovných 1 200 dolárov.

Meď spadla

Cena červeného kovu klesla v novom roku najviac za posledné štyri roky najmä pod vplyvov neistej politickej situácie v Grécku a jeho možnému vystúpeniu z eurozóny. Niektorí grécki politici totiž sľúbili voličom, že ak zvíťazia vo voľbách, budú sa snažiť nastoliť úsporné opatrenia.

Euro pritom kleslo k americkému doláru na takmer deväťročné minimum. Analytici z kanadskej torontskej spoločnosti TD Securities sa domnievajú, že obavy na trhu s meďou budú pokračovať aj naďalej práve kvôli Grécku. Mohla by to zvrátiť jedine zlepšená situácia v ekonomike Číny. V uplynulom roku čínska ekonomika rástla najpomalšie od roku 1990. To naznačuje pokles globálneho dopytu po medi, ktorá je dôležitým kovom s využitím najmä v priemysle.

Meď s termínom dodania v marci sa na začiatku tohto týždňa na burze CME obchodovala za 276,60 centov za libru a na LME v Londýne za 6 145 dolárov za tonu, promptný kov za 6 213,50 dolára za tonu.