Ropa bola každým dňom drahšia a drahšia. A môže vystúpiť ešte vyššie

V uplynulom týždni, s výnimkou piatka, bola ropa každý deň drahšia a drahšia. Dialo sa tak najmä pod vplyvom informácií z kartelu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), podľa ktorých boli už prebytočné zásoby vyčerpané, a tiež klesajúcou venezuelskou produkciou spôsobenou politickými problémami v krajine.

Obchodovanie s ropou ešte stále ovplyvňuje rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA odstupujú od jadrovej dohody a opätovne uvaľujú ekonomické sankcie na Irán. Hoci OPEC tvrdí iné, mohlo by to znížiť ponuku ropy na globálnom trhu. Nie je však isté, či sa Európska únia k ekonomickým sankciám voči Iránu pridá.

Kartel OPEC pritom naďalej dodržiava dohodu o obmedzovaní svojej dennej produkcie. V stredu sa ropa Brent dostala dokonca tesne k 80-dolárovej cenovej hranici, kde bola naposledy na konci roka 2014. Už vo štvrtok túto hranicu prelomila, no udržať sa nad ňou dokázala len krátko.

V závere týždňa cena ropy mierne klesla. Ropa Brent sa však udržala nad cenovou hranicou 78 dolárov za barel a dá sa očakávať, že v nasledujúcich dňoch by cena ropy mohla znovu rásť pod vplyvom vývoja v Iráne a vo Venezuele, v ktorej sa produkcia ropy nachádza na 10-ročných minimách.

Víkendové voľby vo Venezuele priniesli očakávaný výsledok v podobe víťazstva súčasného prezidenta, čo však medzinárodná scéna nechce zobrať na vedomie. To môže viesť k rozšíreniu colných opatrení voči Venezuele najmä zo strany USA.

Zakopali vojnovú sekeru

Ceny ropy sa na začiatku tohto týždňa zvyšovali, čomu pomohlo najmä zlepšenie obchodných vzťahov medzi USA a Čínou. Americký minister financií Steven Mnuchin v nedeľu oznámil, že obe krajiny vďaka pokroku v rokovaniach zatiaľ nenaplnia svoje hrozby týkajúce sa uvalenia nových ciel na vzájomnú obchodnú výmenu.

Ropa Brent sa obchodovala v závere pondelka na 79,44 dolároch za barel. Barel americkej ľahkej ropy WTI (West Texas Intermediate – WTI) stál 72,44 dolára.

Spojené štáty a Čína v sobotu oznámili, že sa dohodli na opatreniach smerujúcich k zníženiu amerického obchodného deficitu. S. Mnuchin potom v nasledujúci deň vyhlásil, že hroziaca obchodná vojna medzi oboma krajinami sa odkladá.

Analytik Olivier Jakob zo spoločnosti Petromatrix označil práve tento moment za hlavný faktor, ktorý tlačí ceny ropy nahor.

Zlato zlacnelo

Cena zlata minulý týždeň výrazne klesla, čo prekvapilo nejedného obchodníka. Už na začiatku týždňa dostala kov pod predajný tlak nálada na trhoch a tiež aj silnejúci dolár. V strede týždňa zatváral žltý kov na rovnakej úrovni, pričom menší zisk sa mu podarilo zaknihovať až v závere týždňa, kedy sa troyská unca obchodovala na úrovni 1 291,9 dolára, čo bolo o 26 dolárov menej ako predminulý týždeň.

Cena striebra končila týždeň na úrovni 16,42 dolára za uncu, čo bolo o 22 centov menej ako týždeň predtým. Pomer cien zlata a striebra klesol na úroveň 1 ku 78,68, čo znamená, že na kúpu gramu zlata treba 78,68 gramu striebra.

Konkurenciou zlata sa v súčasnosti stávajú americké dlhopisy. Výnos z desaťročných amerických bondov prekonal prvýkrát od roku 2011 hranicu 3,5 percenta. Záujem o aktíva, ktoré neprinášajú žiadny výnos, čo je práve zlato, znižuje aj očakávanie, že americká centrálna banka môže na budúci mesiac znovu zvýšiť základnú úrokovú sadzbu, a zatraktívniť tak americkú menu.

Záujem o zlato klesol

Ako zverejnila vo svojej správe Svetová rada pre zlato, dopyt po zlate v prvom štvrťroku klesol o sedem percent na 973,5 tony. To je najnižšia hodnota za prvý štvrťrok od roku 2008. Na príčine bol malý záujem o investičný kov.

Svetová rada pre zlato zdôraznila, že prvý štvrťrok bol pre žltý kov veľmi pokojný. Jeho cena stagnovala a investori v kontexte rastu úrokových sadzieb mierili za vyššími výnosmi na iné trhy. Cena sa tak držala v najužšom štvrťročnom rozpätí za viac ako desať rokov.

Záujem o zlaté tehličky a mince sa znížil o 15 percent na 254,9 tony a dopyt po zlate prostredníctvom burzovo obchodovaných fondov klesol až o 66 percent na 32,4 tony.

Centrálne banky to vidia inak

Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk naopak v prvom štvrťroku vyskočil o 42 percent na 116,5 tony. Najviac kovu v prvých troch mesiacoch roku nakúpila ruská centrálna banka, viac než tretinu kumulovaného dopytu centrálnych bánk (41,7 tony). Celkový objem ruských zlatých rezerv na konci štvrťroku dosahoval takmer 1 891 ton, banka kov nakupuje nepretržite už 38 mesiacov.