Rodina žije v zahraničí a nárok na daňový bonus

Najdôležitejším kritériom pri posúdení otázky povinnosti podania daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je krajina, v ktorej rodina žije, čiže daňová rezidencia. Nakoľko neuvádzate destináciu, v ktorej ste ako rodina usadená, odpoveď bude všeobecná. Je nutné zistiť, či Slovenská republika má alebo nemá s daným štátom podpísanú Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zmluva existuje

Ak žijete v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú Zmluvu, resp. Dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „Zmluva“), tak podľa § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP), má táto Zmluva prednosť pred týmto zákonom. 

V medzinárodných zmluvách sa vymedzuje pojem rezident, daňovník, ktorý je dôležitý pre posúdenie, v ktorej krajine musí daňovník zdaniť svoje príjmy cez daňové priznanie. Všeobecne sa v medzinárodných zmluvách uvádza článok vymedzujúci rezidenta nasledovne: 

1. Na účely Zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, pričom zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo samosprávu. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte. 
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, jej postavenie sa určí takto:  

a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, 

d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

V tomto prípade môžeme zhrnúť, že ak celá rodina žije v zmluvnom štáte, fyzické osoby zdaňujú všetky svoje príjmy v tejto krajine. Čiže by nemali povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 na Slovensku. Odporúčame prečítať si konkrétnu Zmluvu Slovenskej republiky so štátom, v ktorom ako rodina žijete.

Ak by sa išlo o krajinu, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú Zmluvu, tak sa postupuje podľa ZDP. Podľa § 2 písm. d) ods. 1 tohto zákona, je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čiže rezidentom, fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. V tomto prípade by boli fyzické osoby povinné zdaniť svoje príjmy na Slovensku cez daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017. 

Obdobný postup ako je pri zisťovaní  daňovej rezidencie sa uplatňuje aj pri uznávaní nároku na daňový bonus. 

Ak rodina žije v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú Zmluvu, tak fyzické osoby sú rezidentmi tejto krajiny. Podľa § 33 ods. 10 ZDP, si daňový bonus môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, nerezident, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného vyplýva, že nárok na daňový bonus rodine nevzniká, ak je usadená v zmluvnom štáte.

Ak by išlo o krajinu, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú Zmluvu, tak fyzické osoby sú rezidentmi Slovenskej republiky. Nárok na daňový bonus vzniká daňovníkovi, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

• dosiahne tzv. aktívne príjmy za zdaňovacie obdobie r. 2017 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čiže 2 610 eur, a to z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania), ALEBO z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; okrem dosiahnutia minimálnej výšky týchto príjmov (2 610 eur) musí byť vykázaný i základ dane z týchto príjmov,
• vyživuje vo svojej domácnosti dieťa – vlastné, osvojené, dieťa manžela/ky, v náhradnej starostlivosti,
• preukáže nárok príslušnými dokladmi (kópia rodného listu dieťaťa a potvrdenie o návšteve školy, ak sa pripravuje na povolanie štúdiom, ...).

Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania/príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti nespočítavajú. Nárok na daňový bonus si môže uplatniť i daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) pri splnení zákonom stanovených podmienok, ktorý mal zdaniteľné príjmy z podnikania, alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a to bez ohľadu na to, či zdaniteľné príjmy dosiahol zo zdrojov na území SR, alebo aj zo zdrojov mimo územia SR.

Pri daňovom bonuse si vždy treba uvedomiť, že vznik nárok na daňový bonus po splnení podmienok nie je automaticky podnetom na jeho vyplatenie. Nárok si treba uplatniť. Daňovník s príjmami zo závislej činnosti, teda zamestnanec, si môže uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa priebežne počas roka alebo v ročnom zúčtovaní dane alebo si ho uplatní sám v daňovom priznaní. 

Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je zároveň zamestnancom si môže uplatniť nárok na daňový bonus len v podanom daňovom priznaní.  Nárok na daňový bonus vzniká vždy iba jednému z daňovníkov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. 

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.