Pracovný pomer je pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou. Pracovnoprávny vzťah je právom regulovaný a zákonom chránený, pričom Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení viac chráni „slabšieho“ partnera pracovnoprávneho vzťahu, t. j. zamestnanca.
Alternatívy skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa upravuje základný kódex pracovného práva v ustanoveniach §§ 59 až 80. Zákonník práce odzrkadľuje právnu úpravu, od ktorej sa zamestnávateľ nemôže odchýliť v neprospech zamestnanca.
Zákaz výpovede
Zákaz výpovede rieši § 64 Zákonníka práce. Podľa prvého odseku písmena a) citovaného zákonného ustanovenia platí, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe.
Za ochrannú dobu dikcia zákona považuje obdobie, kedy je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Druhou alternatívou práceneschopnosti (PN) zamestnanca je časový interval od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Zákaz výpovede v ochrannej dobe z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca neplatí na výpoveď danú zamestnancovi z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje.
Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Výnimkou je prípad, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Práceneschopnosť
Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva ošetrujúci lekár po posúdení spôsobilosti na konkrétnu prácu vykonávanú zamestnancom vrátane vplyvu práce a pracovného prostredia na jeho zdravotný stav. Práceneschopnosť môže byť uznaná z dôvodu choroby, pracovného úrazu, úrazu, choroby z povolania, iného všeobecného ochorenia či z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia.
Dĺžku trvania tzv. péenky stanovuje ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu zamestnanca.
Ochranná doba
Ochranná doba sa vzťahuje len na výpoveď, nie na iné formy skončenia pracovného pomeru, napríklad dohodou alebo výpoveďou z vôle zamestnanca sa práca skončiť môže. Dĺžka ochrannej doby záleží najmä na dĺžke pracovnej neschopnosti či iných prípadoch, na ktoré sa ochranná lehota vzťahuje.
Počas PN zamestnanca môže byť ochranná doba aj viac ako rok, ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný. V tomto prípade platí zákaz výpovede aj po uplynutí jedného roka ochrannej doby až do oficiálneho skončenia práceneschopnosti zamestnanca.
Viac ako rok
Práceneschopnosť trvajúca dlhšie ako jeden rok má vplyv na vyplácanie nemocenského zamestnancovi. Z nemocenského poistenia sa vypláca dávka, ktorá sa volá nemocenské, a Sociálna poisťovňa ju vypláca najviac 52 týždňov. Zákon o sociálnom poistení to považuje za „podporné obdobie".
Uplynutie jednoročného časového intervalu nie je dôvodom na skončenie PN-ky zamestnanca, ak je objektívne odôvodnená nepriaznivým zdravotným stavom zamestnanca. Zamestnanec v takom prípade už nemá nárok na nemocenské vyplácané zo sociálneho poistenia.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
