Robiť sa peknými za cudzie peniaze? To vláde ide, chce dať očkovaným viac voľna a 275 eur

Päť dní dovolenky navyše a k tomu ročný finančný príspevok 275 eur, ak je niekto zaočkovaný a pracuje. Takýto ďalší „bonus“ vymyslela vláda Eduarda Hegera, ktorý má marketingovo zafungovať na podporu očkovania a zvýhodniť istú skupinu zamestnancov. Vymyslela, ale nedomyslela.

Alebo naopak – dostala nápad, ako to urobiť tak, aby ju to nestálo prakticky ani euro zo spoločnej štátnej kasy. Tú síce napĺňajú svojimi daňami i odvodmi aj neočkovaní, ale v záujme vyššieho cieľa nazvanom ochrana verejného zdravia verí, že sa to dá zrejme prehliadnuť.

Čierneho Petra budú mať na stole zamestnávatelia, ktorí takéto benefity navyše zaplatia z vlastného vrecka. Na septembrovú schôdzu Národnej rady sa na stôl dostane novela Zákonníka práce, ktorú predložil nezaradený poslanec Tomáš Valášek (Za ľudí), ktorého aktuálne prichýlila mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko.

Prebehlíci rozhodujú o legislatíve

Je paradoxom, keď mimoparlamentné strany dávajú cez nezaradených poslancov vlastné návrhy, ako by si predstavovali novú legislatívu, keby boli náhodou práve vo vláde. Právo sa tak ohýba do všetkých strán podľa toho, ku komu ten-ktorý poslanec práve „prebehol“ a ako dlho sa tam zdrží. Aktuálne je to práve novela Zákonníka práce.

Po novom by mali zamestnávatelia zaviesť regulovaný spôsob motivovania zamestnancov cez tri inštitúty. Prvý by bol nárokovateľný, a to pracovné voľno na deň očkovania. Ostatné dva zavádzané inštitúty by boli ďalšia dovolenka a jednorazový finančný príspevok, ktorých poskytnutie je plne ponechané na rozhodnutí zamestnávateľa, uvádza T. Valášek v dôvodovej správe. Tieto benefity by sa mohli vzájomne kombinovať. Účinnosť zákona je navrhnutá dňom vyhlásenia.

„Prenášať bremeno financovania na podnikateľov a zamestnávateľov je to najľahšie,“ hovorí na tento krok Martin Lidaj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

„Ak štát prijíma nejaké opatrenia, mali by ísť ruka v ruke s finančným krytím. Súčasný stav vývoja verejných financií je však hrozivý. Opatrenia by preto mali vždy prejsť dôkladnou analýzou, aký prínos budú mať,“ objasňuje výkonný riaditeľ PAS pre TREND.

Navrhneme úpravy, možno prejdú

Novelu Zákonníka práce má oficiálne pod palcom rezort práce na čele s Milanom Krajniakom (Sme rodina). Ten slovami hovorkyne Evy Rovenskej na margo predloženého návrhu odkázal, že pre firmu je výhodou mať na pracovisku zaočkovaných zamestnancov.

„Preto by malo byť v jej záujme pracovníkom vyjsť pri očkovaní v ústrety. Zároveň dodávame, že zamestnávateľ má už teraz možnosť poskytnúť im deň voľna navyše s náhradou mzdy,“ dodáva pre TREND. Umožňuje to Zákonník práce v paragrafe 141, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac v rozsahu 7 dní do roka.

Spýtali sme sa teda, ako tento návrh vníma strana Za ľudí pod vedením Veroniky Remišovej, keďže T. Valášek pôsobil v jej strane. Stihli sme to ešte predtým, ako bolo známe, že šiesti poslanci strany, vrátane ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, v nej končia, odchádzajú do klubu Sloboda a Solidarita. Klub V. Remišovej sa tak po ich odchode rozpadáva, nie je v ňom dostatok poslancov na ďalšie fungovanie.

Na uvedenom návrhu novely Zákonníku práce to však nič nemení, ten bol podaný. „Z pohľadu zamestnávateľa je absurdné, že tento nemôže dať benefity pracovníkom, ktorí mu zodpovedným prístupom pomáhajú udržať podnik v prevádzke. Zmenu legislatívy podporujeme,“ uviedol pre TREND na poslednú chvíľu tlačový odbor strany Za ľudí. Ostatné koaličné strany na otázky redakcie nereagovali.

Už nie je rovnosť ako rovnosť

Navrhnutá novela Zákonníka práce z dielne poslanca T. Valáška zjavne reaguje na stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSLP) z 23. júla pod názvom Test diskriminácie a zvýhodňovanie zaočkovaných osôb štátom, hovorí pre TREND Branislav Fridrich z bratislavskej advokátskej kancelárie Fridrich Lawyers.

Podľa strediska poskytnutie dňa voľna zamestnancovi na očkovanie, ako aj ďalšie dni na zotavenie, nespôsobujú porušenie zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Avšak vyplácanie odmien iba zaočkovaným by takýmto porušením bolo, lebo odmeny majú byť vyplácané podľa dosiahnutých výsledkov v práci rovnako u očkovaných i neočkovaných.

Vyplatením finančného príspevku len jednej skupine by podľa názoru B. Fridricha mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovného zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. „A to vytvorením skrytej odmeny nie za pracovné výsledky, ale za vytvorenie bezpečnejšieho prostredia na výkon práce, ako uvádza dôvodová správa k poslaneckému návrhu. To nie je úlohou zamestnanca, ale zamestnávateľa,“ konštatuje B. Fridrich. Úlohou firmy je vytvárať podmienky na očkovanie, ale nemožno za to poskytovať zamestnancom odmenu.

Odmena môže byť diskriminačná

Takýto finančný príspevok v novele Zákonníka práce môže podľa advokáta vplývať na slobodnú vôľu zamestnanca a motivovať ho k očkovaniu na covid výlučne z finančných dôvodov.

Diskriminácia je zjavná už len preto, že finančný príspevok by bol dostupný len očkovaným, pričom ostatné benefity každému.

„Diskriminácia je zjavná už len preto, že finančný príspevok by bol dostupný len očkovaným, pričom všetky ostatné benefity uvádzané v siedmej časti Zákonníka práce sú dostupné každému zamestnancovi,“ dodáva B. Fridrich. Prípadne sú obmedzené podľa dĺžky pracovného pomeru zamestnanca alebo na jeho dieťa, alebo na základe prirodzených nerovností ako je pohlavie, či vek zamestnanca, či jeho zdravotné obmedzenie.

Rovnaký názor v tomto prípade má aj advokát  Juraj Bizoň z kancelárie BIZOŇ & PARTNERS. Navrhovaný zákon je podľa neho diskriminačný, čo ústava aj všeobecná legislatíva striktne zakazujú.

„Síce poslanec uvádza, že nediskriminuje žiadnych očkovaných, ale diskriminácia spočíva vo zvýhodňovaní očkovaných zamestnancov pred neočkovanými. Nie je ani spravodlivé, keď pri princípe dobrovoľnosti v očkovaní, sa pokúša zvýhodňovať jednu skupinu dobrovoľného rozhodnutia na úkor druhej skupiny,“ objasňuje J. Bizoň.

Určite je podľa neho množstvo zamestnancov, ktorý sa zo zdravotného hľadiska nemôžu dať zaočkovať , aj keby chceli, no tí prichádzajú o výhody. „S kategorizáciou občanov, zamestnancov na riadnych a druhoradých, sme sa v minulosti už legislatívne dávno vysporiadali,“ dodáva advokát J. Bizoň.

Hľadanie odpovedí na množstvo otázok

Právne názory v tejto oblasti sú rôzne. Prihliadajú tiež na prípady z praxe, ktoré môžu nastať.

Novela tiež plánuje zaviesť povinné pracovné voľno na čas očkovania zamestnancov proti covidu. Pre očkovaných sa má priznať aj na čas zotavenia po očkovaní. Dĺžku zotavenia môže lekár predĺžiť. Za takéto pracovné voľno by podľa novely mal zamestnanec dostať od zamestnávateľa náhradu mzdy, hovorí pre TREND Ondřej Majer partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.

Zamestnávateľ by podľa novely mohol, ale nemusel, poskytnúť očkovaným zamestnancom benefit v podobe ďalšej dovolenky (maximálne 5 dní) alebo už spomínaný finančný príspevok až do výšky 275 eur, prípadne ich kombinovať.

„Schválením novely by zákonodarca mohol čiastočne vyriešiť otázku prípadnej diskriminácie očkovaných či neočkovaných zamestnancov. Antidiskriminačný zákon, či ustanovenia Zákonníka práce o zákaze diskriminácie sú totiž všeobecné,“ konštatuje O. Majer.

Podľa súčasne platnej úpravy pri ochrane osobných údajov zamestnávateľ nemôže zisťovať, či sú pracovníci zaočkovaní. Zároveň však musí uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), poznamenáva pre TREND Dušan Nitschneider z advokátskej kancelárie NITSCHNEIDER & PARTNERS.

„Nie je teda jasné, ktorá z úprav má prednosť, v dôsledku čoho môže poskytovanie benefitov, či už peňažného príspevku, alebo voľna na očkovanie ako motivácie pre zaočkovanie pôsobiť diskriminačne voči zamestnancom, ktorí sa rozhodnú neočkovať,“ dodáva advokát.

Konečné slovo dá Ústavný súd

Novela túto situáciu vyjasňuje. Pri spore medzi všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR), bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP), rozhoduje v prospech BOZP, čo advokát D. Nitschneider víta.

„Vnímame, že vytváranie zdravého pracovného prostredia a dodržiavanie princípov BOZP, osobitne vo vzťahu k ochoreniu covid-19, by mali mať prednosť pred niekedy príliš formálne vyžadovanou ochranou osobných údajov,“ prezrádza svoj právny názor. Navrhnuté benefity sú podľa neho v súlade s pravidlami rovnakého zaobchádzania s cieľom dosiahnutia kolektívnej imunity.

Posúdiť, či bude novela v súlade s antidiskriminačným zákonom (č. 365/2004 Z.Z.), bude musieť zrejme Národná rada SR. „Konečné slovo vo veci legálnosti môže mať Ústavný súd,“ dodáva pre TREND Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP). Tento inštitút tiež môže navrhnúť ministerstvu práce opatrenia ako zlepšiť ochranu práce cez návrhy či pripomienkovanie právnych predpisov, avšak neplní funkciu antidiskriminačného orgánu.

Čo sa navrhuje v novele Zákonníka práce pre očkovaných zamestnancov:

• pracovné voľno v deň očkovania,
• dovolenka navyše (najviac 5 dní) alebo
• finančná odmena (najviac 275 eur).