Ste pre nás klientela budúcnosti. To je veta, ktorú malý alebo stredný podnikateľ od bankára na spoločenskej akcii rád počuje. Pretože ide o prejav uznania. Ak ju počuje v pobočke, úsmev nahradí kyslá tvár. Práve si s najväčšou pravdepodobnosťou vypočul veľmi zdvorilé odôvodnenie, prečo mu banka úver neposkytne. Reči o budúcnosti vlastne znamenajú, že ešte nemá – históriu. Pre nejedného menšieho podnikateľa je to studená sprcha. A stopka pre rozvojové plány, na ktoré si ešte nedokázal zarobiť. No niektorí už pochopili, že peniaze na svoje podnikanie môžu získať aj inde. Vo sfére rizikového kapitálu.
Prečo rizikový
Financovanie biznisu začínajúcich firiem alebo menších podnikateľov s veľkými ambíciami nemá prívlastok rizikové náhodou. A nemusí ísť ani o strašenie, ktorým bankári zdôvodňujú, prečo niektorej firme dajú úver a inú zdvorilo vypoklonkujú. Často ich jednoducho nepustia systémy riadenia rizík, ktoré nemajú ako nakŕmiť údajmi, aby vyšlo podnikateľom vytúžené „áno“úveru. Banky sú ochotné pustiť peniaze, ak podnikateľa poznajú, aspoň si myslia, že rozumejú jeho biznisu a vidia hoci len krátku históriu. Nútia ich k tomu pravidlá obozretného poskytovania úverov, nastavené pomerne konzervatívne.
Nie bez dôvodu. Podľa štatistík informačnej spoločnosti SIMS, ktorá zbiera a spracúva ekonomické, finančné a marketingové informácie o slovenskej firemnej sfére, skrachuje už v prvom roku podnikania zhruba šesť percent firiem. Podľa reportov SIMS vzniklo vlani v SR 65 222 podnikateľských subjektov, no na konci roka z nich bolo aktívnych iba 61 770. To znamená 3 452 možností, že niekto v ich biznise prišiel o peniaze.
Samozrejme, aj malé a stredné firmy sú schopné vytvoriť zisk, ktorý dokáže vložené peniaze zhodnotiť. Aj keď v ziskových štatistikách ešte údaje za minulý rok nie sú, čo-to napovedia čísla z roku 2010. Malé a stredné firmy, ktoré sú právnickými osobami, mali predvlani podiel na zisku pred zdanením slovenských nefinančných podnikov 53,4 percenta. To je o vyše desať percentných bodov vyšší podiel, než majú na hrubej produkcii. Zhruba štyri miliardy hrubého zisku by aj po zdanení mohli potešiť investorov. Otázkou ostáva, ktoré z podnikov ho vytvorili. Že nie všetky, je zjavné. Podiel hrubého zisku v podnikovej sfére držia malí a strední podnikatelia omnoho nižší než na celkovom počte firiem, kde s podielom okolo 99 percent dominujú.
Poznať a chcieť
Či menšie slovenské firmy zháňajú peniaze na biznis aj inde než v bankách, vôbec nie je nezmyselná otázka. Prinajmenej výrazná väčšina z nich, zhruba tri štvrtiny, banky uprednostňujú. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie tak svoje financovanie diverzifikujú omnoho menej. V EÚ ide po peniaze primárne do banky iba niečo nad šesťdesiat percent menších podnikov. Konzervatívny prístup bánk, v ktorých očiach sa úverová história menších podnikov v posledných krízových rokoch určite nezlepšila, ich však zrejme dotlačí k tomu, aby sa rozhliadli aj mimo pobočiek bankových ústavov a ich lízingových či faktoringových dcér.
Fondy rozvojového a rizikového kapitálu, inak nazývané aj private equity či venture kapitálové fondy takou alternatívou sú. Dosiaľ je však ich príchod na slovenský firemný trh skôr otázkou ojedinelých príležitostí než zabehaného systému. Hoci sa podľa správy konzultačnej spoločnosti Ernst & Young o fúziách a akvizíciách podiel transakcií, pri ktorých do firiem vstupuje finančný investor, vlani zvýšil, nepresiahol jednu pätinu. Navyše odvetvovo prevažujú predaje firiem zo sektora telekomunikácií a nehnuteľností, čo ukazuje, že na Slovensku výrobné firmy priťahujú rizikový kapitál iba pozvoľna. Ten hľadá skôr podniky s rastovým potenciálom v info-komunikačnom biznise. Príkladom je jedna z najnovších transakcií, private equity spoločnosti Slovenský rastový kapitálový fond do softvérovej firmy Sygic.
Slovenské firmy ponúkajúce sa na predaj, sú obvykle príliš malé na to, aby sa dostali do hľadáčika globálnych investorov. Kým pre nich sa aj malé investície začínajú na úrovni sto miliónov eur, na Slovensku sú najčastejšími prípadmi investícií do firiem transakcie v ráde miliónov. A projekty za desať až 30 miliónov bývajú nezriedka „transakciami roka“. Tunajšie firmy priťahujú najmä pozornosť domácich investorov a regionálne pôsobiacich private equity spoločností. Tie majú záujem predbehnúť strategického investora, ktorý by si kúpou posilnil lokálny biznis, len vtedy, ak firma javí snahu a schopnosti na to, aby rozšírila svoj biznis aspoň do krajín v susedstve Slovenska.
Bližší vzťah
Menší prílev rizikového kapitálu do slovenských firiem však nie je iba otázkou toho, že sa analytikom ťažko hľadajú ciele. Nemálo firiem sa vstupu takéhoto kapitálu vyhýba či sa mu priamo bráni. Niekedy aj oprávnene, čo ukazujú nie celkom šťastné konce niektorých investorských vzťahov. Dôkazom sú úspešné rodinné podniky či firmy, ktoré majú dlhodobo na čele pôvodných majiteľov. I preto, že sú v rukách jedného človeka či rodiny pružnejšie a investor ich netlačí do nárastov zisku každý kvartál.
Ak však biznis podnikateľa často stojí a padá na jednej osobe, je na mieste aj opatrnosť bánk. A vstup investora môže byť vítanou posilou manažmentu, ktorá nemusí nevyhnutne značiť stratu kontroly nad firmou. Aj rizikoví investori sa špecializujú – niektorí vyslovene zameriavajú – na kúpu menšinových podielov vo firme. V takom prípade musia manažmentu veriť alebo iniciujú jeho posilnenie. Na nákup menšinových podielov vo firmách rôznej veľkosti, no najmä malých a stredných, sa na Slovensku špecializuje tunajší fond investičnej banky Wood & Company.
Pri firmách s veľkou závislosťou od málo ľuďí či dokonca jediného vlastníka býva niekedy vstup externého investora jediný spôsob, ako môže firma prežiť. „Motiváciou pri predaji firiem tak býva najmä generačná výmena manažérov, ak sa nepodarí vyriešiť otázky nástupníctva,“ hovorí partner slovenskej pobočky audítorskej spoločnosti TPA Horwath Ivan Paule. To znamená, ak napríklad potomok zakladateľa firmy nemá záujem alebo schopnosti viesť ju ďalej.
Malé a stredné podniky v SR
PRAMEŇ: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
Čistota ako aktívum
Aj poriadok je konkurenčná výhoda
Jednou z možných komplikácií vstupu rizikového investora do firmy je aj laxný prístup mnohých slovenských podnikateľov k vykazovaniu výsledkov. Finančné čísla sú pritom pre externého investora popri „okuknutí“ podniku hlavný motív, podľa ktorého hodnotí možnosti firmy a jej rastový potenciál. A, samozrejme, schopnosti a prístup manažérov.
Potenciálni investori si cez predinvestičnú analýzu, takzvané due diligence, overujú výsledky podnikania firmy, o ktorú majú záujem, skôr než sa rozhodnú vstúpiť. „No aj právne vzťahy, ktoré tá spoločnosť má,“ upozorňuje Jozef Mathia, výkonný riaditeľ oddelenia transakčného poradenstva slovenského Ernst & Young.
Veľa malých firiem však neberie výkazníctvo dostatočne vážne. Nepriamy príklad je vlaňajšia iniciatíva Republikovej únie zamestnávateľov, aby sa zúžil okruh firiem, ktoré musia mať auditovanú účtovnú závierku. Reprezentanti firiem označili audit za náklad zaťažujúci finančné zdravie podniku. Slovenská komora audítorov reagovala tvrdením, že pre veľkú skupinu prevažne menších a stredných firiem by bol finančný efekt otázny a dôveryhodnosť podnikov vo vzťahu k financujúcim partnerom by citeľne klesla. Argumentovala prieskumom agentúry TNS, podľa ktorého je audit nielen potvrdenie, že účtovníctvo firmy sa vedie správne, ale robí firmu aj dôveryhodnejšou v očiach obchodných partnerov, bánk i štátnej správy.
To nemusí byť pre firmy pri zháňaní peňazí na škodu, pretože časť peňazí na svoj rozvoj môžu dostať aj od štátu a jeho organizácií a správne vedené účtovníctvo býva podmienkou. Netýka sa to iba prípadov, keď sa podniky uchádzajú o finančnú injekciu zo zdrojov fondov Európskej únie. Štát už prostredníctvom aktivít Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania vstúpil aj na pole rizikového kapitálu. Aj keď sa okolo fondov založených manažérmi najatými štátom vyskytlo už nemálo kontroverzných operácií, do viacerých podnikov už tieto fondy investovali. A aj keď majú investície štátnych fondov v niektorých prípadoch takmer podobu štátnej asistencie a dokonca sa s nejakou formou dotácie aj kombinujú, majú prinajmenej jeden efekt. Firma je schopná komunikovať s inštitucionálnym investorom.
A z rôznych štátnych podporných programov či od tradičných venture kapitalistov môžu získať potrebné peniaze aj malé a stredné firmy. Tie do podnikania vnášajú prvok, ktorý do slovenskej ekonomiky preniká omnoho pomalšie, než by bolo treba – inovácie.
Článok vyšiel v prílohe TREND +Malé a stredné podniky, ktorá je prílohou aktuálneho vydania TRENDU 19/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
