Nezamestnanosť v marci klesla na sedemročné minimá. Miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala na 9,89 percenta, pričom celková nezamestnanosť dosiahla úroveň 11,69 percenta. Úrady práce evidovali v marci 317 681 ľudí bez práce. Keďže v programovom vyhlásení si dala vláda cieľ znížiť nezamestnanosť pod hranicou 10 percent, dá sa povedať, že ho splnila skôr ako stihol parlament schváliť vládny program.

Sociálne podniky na scénu

Ďalším cieľom vlády v oblasti zamestnanosti je vytvoriť ďalších 100-tisíc pracovných miest. Podľa Inštitútu zamestnanosti ide o ambicióznu úlohu, ktorá znamená nárast počtu zamestnaných o vyše 6 percent za volebné obdobie.

Najväčšiu výzvu vidí minister práce Ján Richter v práci s dlhodobo nezamestnanými. Ich počty sa pravidelne znižujú od apríla 2012, stále však tvoria viac ako polovicu zo všetkých evidovaných. Po rokoch podľa ministra ubúda aj počet ľudí, ktorí sú bez práce viac ako 4 roky. Minister chce pokračovať v rozbehnutých projektoch na podporu zamestnávania znevýhodnených ľudí. Mal by ich zamestnávať v sociálnych podnikoch. „Postupne finišujeme s prípravou zákona o sociálnych podnikoch, ktoré budú zamestnávať práve túto kategóriu, a to najmä v menej rozvinutých okresoch. Prostredníctvom týchto podnikov vytvoríme medzitrh práce – zamestnanci v nich budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie,“ opisuje minister práce.

Inštitút zamestnanosti upozornil, že pri nevhodnej realizácii sa sociálne podniky nielenže minú svojmu účinku, ale dokážu sa takto vytvoriť vráta pre korupciu tak, ako to bolo napríklad pri Tomanovej „nesociálnych“ podnikoch.  

Situáciu na trhu práce podľa inštitútu okrem dlhodobo nezamestnaných skomplikujú aj demografické zmeny. Do dôchodku má totiž odísť okolo 160-tisíc ľudí. Na trh práce vstupujú ale výrazne slabšie populačné ročníky, z ktorých výrazná časť odíde študovať na vysoké školy do zahraničia. Inštitút zamestnanosti hovorí až o 40-tisíc študentoch. Takmer bez šance zamestnať sa je 24 000 ľudí, ktorí žijú v segregovaných osadách. Väčšia potenciálna ponuka pracovníkov je iba z dlhodobo nezamestnaných.

„Na dosiahnutie cieľa nárastu počtu zamestnancov o 100 000 ľudí je nutné, popri iných skupinách, zamestnať 45 percent detí zo segregovaných osád a 45 percent súčasných dlhodobo nezamestnaných,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa neho súčasné nastavenie politiky zamestnanosti, aktívnych opatrení trhu práce a veľmi finančne podhodnotené a najmä výrazne neefektívne nastavenie národných projektov na programovacie obdobie 2014 – 2020 tento cieľ neumožnia dosiahnuť.

Inkluzívne zamestnávanie

Inštitút zamestnanosti navrhol zmeny v zákone o službách zamestnanosti, zákone o verejnom obstarávaní a zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Vznikol by tak inkluzívny trh práce.

„Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte desiatich rokov o 100-tisíc osôb, teda o tretinu,“ tvrdí M. Páleník.

Dlhodobo nezamestnaní by v inkluzívnych podnikoch mali štandardnú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Počas dvoch rokov by tak získali pracovné zručnosti potrebné na otvorenom trhu práce. Inkluzívnym podnikom by mohol byť každý podnik, ktorý sa zaviaže zamestnávať aspoň tri štvrtiny z celkového počtu zamestnancov z cieľovej skupiny. Zisk inkluzívneho podniku by sa mal primárne prerozdeľovať v rámci podniku (prípadne do práce s komunitou). Ďalšie podmienky sú vysoký podiel mzdových nákladoch na celkových (minimálne 70 %), zverejnenie krátkych mesačných a výročných správ a používanie iba zamestnaneckých zmlúv, teda nie dohôd o vykonaní práce.

Ak by inkluzívny zamestnanec získal miesto na otvorenom trhu práce, inkluzívny podnik, ktorý ho ako posledný zamestnával, by mal nárok na príspevok od štátu. Ten by bol vo výške 30 % hrubej mzdy konkrétneho zamestnanca. Príspevok by zamestnávateľ dostával počas prvých 6 mesiacov od skončenia pracovného pomeru od úradu a to na základe jeho žiadosti do 10 dní.

Podľa zmien v zákone o verejnom obstarávaní by mali mať verejné inštitúcie povinnosť vyhlasovať inkluzívne verejné obstarávanie. To by bežalo cez elektronické trhovisko s predpokladanou hodnotou zákazky do 20 000 eur. Inkluzívnych podnikov by sa pritom nemali týkať rôzne doplňujúce podmienky, napríklad minimálny obrat, rôzne certifikácie alebo regionálna príslušnosť. „Znamená to, že by neišlo o priame dotovanie mzdy účastníka inkluzívnych služieb, ale garantovanie dostatočného objemu verejných obstarávaní, ktoré pokryje výdavky na mzdy jednotlivých účastníkov a primerané sprievodné náklady,“ dodal M. Páleník.

Tretím návrhom sú zmeny v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Obce a vyššie územné celky by mali nárok na dodatočný výnos z dane, ak ho minú formou inkluzívneho verejného obstarávania. Výška dodatočného výnosu by podľa inštitútu mala byť pre vyššie územné celky vo výške 10 percent, pre obce z najmenej rozvinutých okresov 20 percent z výnosu a pre ostatné obce 10 percent.