Základným nástrojom úpravy medzinárodných daňových vzťahov sú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“ alebo „medzinárodné zmluvy“). Účelom zmlúv je zamedziť dvojitému zdaneniu toho istého príjmu v dvoch alebo aj vo viacerých štátoch.
Jedným zo zámerov uzatvárania ZZDZ je upraviť právo zmluvných štátov vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. ZZDZ stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie tohto príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) tým, že určí spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia, alebo určí, či príjem môže byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok.
Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a medzinárodnou zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a v § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia vo svojej definícii uvádzajú, že medzinárodná zmluva má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, t. j. ustanovenia vnútroštátnych predpisov sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.
Právo na zdanenie, ktoré uplatňuje každá krajina, vyplýva zo vzťahu osobnej daňovej príslušnosti (vzťah rezidencie) a zo vzťahu vecnej daňovej príslušnosti (vzťah zdroja). Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníka. Rozsah daňovej povinnosti daňovníka môže byť neobmedzená (daňovník je tomto prípade označovaný ako rezident) alebo obmedzená (daňovník je v tomto prípade označovaný ako nerezident).
Zmena v zákone o dani z príjmov
Novela zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2018 prináša zmenu definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Nová terminológia má zabezpečiť zosúladenie zákona o dani z príjmov s medzinárodnými zmluvami.
Jej cieľom nie je rozšírenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka podľa vnútroštátneho predpisu. V medzinárodných zmluvách k zmene definície rezidenta nedochádza, a teda právne ani nie je možné, aby novela vnútroštátneho predpisu rozšírila rozsah daňovej povinnosti v oblasti medzinárodného zdaňovania, keďže platí zákonná prioritná doložka, podľa ktorej majú medzinárodné zmluvy prednosť pred vnútroštátnym predpisom.
Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa novelou dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak na území Slovenskej republiky má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie. Stále pritom treba brať ohľad aj na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných a ekonomických väzieb.
Rezident podľa medzinárodných zmlúv
Pojem rezident zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, pričom zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo samosprávu. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.
Postup pri zdaňovaní príjmov v oblasti medzinárodných daňových vzťahov je nasledovný:
- krok: určenie osoby daňovníka (skutočný vlastník príjmu, rezidencia, rozsah daňovej povinnosti, aplikovateľnosť medzinárodnej zmluvy)
- krok: určenie predmetu dane (kvalifikácia a druh príjmu, zdroj príjmu)
- krok: posúdenie zdaniteľnosti príjmov (možnosť uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa vnútroštátneho predpisu alebo medzinárodnej zmluvy)
- krok: určenie základu dane a dane
- krok: určenie spôsobu zdanenia (zrážková daň, daňové priznanie, prostredníctvom platiteľa dane, resp. prostredníctvom zrážania preddavkov na daň)
- krok: eliminácia dvojitého zdanenia (metódou vyňatia príjmov alebo metódou zápočtu dane)
Odpoveď na otázku č. 1
Daňovník priznáva svoje celosvetové príjmy v krajine, v ktorej je rezidentom, t. j. v krajine, v ktorej je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. V zmysle článku 4 odseku 1 ZZDZ medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom je rezidentom zmluvného štátu každá osoba, ktorá podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo iného kritéria podobnej povahy. Tento pojem však neoznačuje osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte len preto, že jej plynú príjmy zo zdrojov alebo má majetok v tomto zmluvnom štáte.
Na základe informácií uvedených v otázke máte bydlisko v jednom zmluvnom štáte (vo Švajčiarsku) a trvalý pobyt v druhom zmluvnom štáte (v Slovenskej republike). Týmto dochádza ku konfliktu rezidencie, t. j. fyzická osoba je rezidentom oboch zmluvných štátov, a preto sa jej postavenie ďalej určí v zmysle článku 4 odseku 2 ZZDZ medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom nasledovne:
a) osoba sa považuje za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom má k dispozícii trvalo dostupné bývanie; ak má k dispozícii trvalo dostupné bývanie v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ku ktorému má bližšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalo dostupné bývanie v žiadnom zmluvnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d) ak je osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, tak príslušné úrady zmluvných štátov vyriešia túto otázku vzájomnou dohodou.
V zmysle vyššie uvedeného a dostupných informácií z otázky, je fyzická osoba daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, resp. rezidentom Švajčiarska.
Odpoveď na otázku č. 2
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom vymedzuje druhy príjmov (príjmy z nehnuteľného majetku, dividendy, úroky, príjmy z predaja majetku, príjmy zo závislej činnosti a iné) a zároveň stanovuje, či budú zdaniteľné v jednom alebo v druhom zmluvnom štáte.
Podľa konkrétneho druhu príjmu môže nastať situácia, že rezident jedného zmluvného štátu bude povinný zdaniť príjem (prostredníctvom daňového priznania, prostredníctvom platiteľa dane, zrážkovou daňou), ktorý plynie zo zdroja druhého zmluvného štátu v tomto druhom štáte. Zároveň bude povinný uviesť a priznať všetky svoje celosvetové príjmy v krajine, v ktorej je rezidentom a v tejto krajine následne eliminovať dvojité zdanenie v zmysle ZZDZ.
V prípade Švajčiarska bude dvojité zdanenie vylúčené tak, že ak rezident Švajčiarska poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý v súlade s ustanoveniami ZZDZ môže byť zdanený v Slovenskej republike, Švajčiarsko oslobodí takýto príjem alebo majetok od zdanenia (s výnimkou príjmov plynúcich z dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov).
Odpoveď na otázku č. 3
Na základe dostupných informácií uvedených vo vašej otázke a v zmysle ustanovení ZZDZ medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom považujete sa a ste rezidentom Švajčiarska. Po zrušení trvalého pobytu v Slovenskej republike a ostatných nezmenených okolnostiach sa vaša rezidencia nezmení.
Odpoveď na otázku č. 4
Právo na zdanenie príjmu z predaja nehnuteľného majetku má v zmysle článku 13 ZZDZ medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom ten zmluvný štát, v ktorom je majetok umiestnený.
V prípade predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky má právo na zdanenie Slovenská republika. Daňovník (v konkrétnom prípade rezident Švajčiarska) je vo vzťahu k príjmu plynúcemu zo zdroja na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov je príjem z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.
V zmysle § 9 ods. 1 písm. b) je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedeným v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva.
Zdaniteľným príjmom rezidenta Švajčiarska bude taký príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy, t. j. príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorú by rezident Švajčiarska predal do 5 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva tejto nehnuteľnosti. Po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti bude príjem z predaja nehnuteľností od dane oslobodený.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
