Do dvoch rokov musí na Slovensku existovať register skutočných vlastníkov firiem. Takúto úlohu nám dal minulý týždeň Európsky parlament. V stredu schválil novú, v poradí už štvrtú smernicu, ktorá má krajinám EÚ pomôcť v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom a schránkovým firmám.

Únia si od nových pravidiel sľubuje, že bude možné jednoduchšie vystopovať finančné transfery. Okrem toho prijal nariadenie o prevode finančných prostriedkov.

Register skutočných vlastníkov

Podľa smernice musia členské štáty do dvoch rokov vytvoriť centrálne registre, ktoré budú obsahovať informácie o skutočných vlastníkoch (beneficial owners) firiem a iných právnických osôb zaregistrovaných na ich území, vrátane zvereneckých fondov. Táto povinnosť v pôvodnom návrhu Komisie nebola. Do konečného textu smernice ju presadili poslanci počas rokovaní so zástupcami Rady ministrov EÚ a Komisie.

Kto bude môcť nahliadnuť do registra? Bez obmedzenia si budú môcť v registri overovať osoby orgány členských štátov, ich finančné spravodajské jednotky a banky.

Prístup verejnosti má byť limitovaný. Bude sa treba online registrovať a zaplatiť poplatok. Novinár alebo mimovládna organizácia bude musieť preukázať „legitímny záujem“ v súvislosti s podozrením na pranie špinavých peňazí, ako napríklad korupciou, daňovou trestnou činnosťou a podvodmi.

Obmedziť prístup k týmto informáciám budú môcť členské štáty v jednotlivých prípadoch iba za výnimočných okolností.

Zvláštne opatrenia zavádza smernica pre „politicky exponované osoby.“ Ide napríklad o hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov, sudcov najvyšších či ústavných súdov, poslancov parlamentu a ich rodinných príslušníkov.

Smernica ukladá členským štátom prijať v prípade obchodných vzťahov s politicky exponovanými osobami dodatočné opatrenia, zamerané okrem iného na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami.

Osoby vykonávajúce právnické povolania by mali podliehať tejto smernici, ak sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách, vrátane poskytovania daňového poradenstva, a to v takých prípadoch, kde existuje najväčšie riziko zneužitia ich služieb na pranie príjmov z trestnej činnosti. Podľa Únie je potrebné identifikovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá ovláda právny subjekt alebo nad ním vykonáva kontrolu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto ustanovenia vzťahovali na čo najrozsiahlejšiu škálu právnych subjektov zaregistrovaných alebo zriadených akýmkoľvek iným mechanizmom na ich území.

V relevantných prípadoch by sa „identifikácia a overenie konečných užívateľov výhod mali rozšíriť aj na právne subjekty, ktoré ovládajú ďalšie právne subjekty, a povinné subjekty by mali zistiť fyzickú osobu, ktorá vykonáva nad právnym subjektom, ktorý je klientom, kontrolu prostredníctvom vlastníctva alebo prostredníctvom iných prostriedkov.“

Na stope prevodov

Poslanci tiež schválili nariadenie o prevode finančných prostriedkov, ktorého cieľom je zvýšiť vystopovateľnosť platiteľov a príjemcov, ako aj ich majetku. Banky, audítori, právnici, realitní agenti, kasína a iní budú musieť ohlásiť podozrivé transakcie svojich klientov.

Ako ďalej

Členské štáty budú mať dva roky nato, aby smernicu prevzali do svojej legislatívy. Nariadenie o prevode finančných prostriedkov bude priamo účinné vo všetkých členských štátoch 20 dní po jeho publikovaní v Úradnom vestníku EÚ.

Koneční úživatelia. Kto to je

Dokáže smernica prostredníctvom zriadených registrov odhaľovať konečných úžívateľov výhod?

Podľa Andreja Leontieva, partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c sú podstatné najmä dve veci. Členským štátom dáva smernica možnosť uplatniť vo svojej legislatíve širší prístup, teda náš zákon môže byť prísnejší a ísť nad rámec smernice. Druhou podstatnou a pozitívnou vecou podľa neho je to, že sa register nemá týkať len firiem, ktoré sa zúčastnia verejného obstarávania.

Podľa neho urgentne potrebujeme účinný nástroj proti schránkovým firmám, no napríklad vládou predkladaná novela verejného obstarávania ním ani zďaleka nie je. Neumožňuje totiž efektívnu kontrolu.

Definícia končeného užívateľa výhod je v nedobre nastavená. Problémom je ale to, že sa týka len verejného obstarávania a v zákone tiež chýbajú sankcie. Novela upravuje schránky iba v rámci verejného obstarávania, ktoré predstavuje približne iba 20 percent výdavkov verejnej správy. Nerieši pritom investičné stimuly, dotácie, eurofondy, predaj a prenájom štátneho majetku, či peniaze z verejného zdravotného poistenia.

Trest za porušenie zákona sa musí dať zosobniť konkrétnej fyzickej osobe. Okrem toho, ten kto klamal o svojich skutočných majiteľoch by mal prísť o zmluvu a o peniaze, ktoré dostal od štátu.

Register môže odkryť len nastrčeného bieleho koňa, právnika ktorý spravuje firmu pre skutočného vlastníka. A. Leontiev si myslí, že účinná by bola napríklad hrozba straty licencie pre takých právnikov, ktorí porušia zákon, poskytnú nesprávne informácie do registra. „Treba ich urobiť zodpovedných pred zákonom za poskytnuté informácie.“

Zavedenie registra Ján Marônek, vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business nepovažuje za veľmi účinný prostriedok ako sa dopátrať ku konečnému užívateľovi výhod. Kto bude chcieť zostať v anonymite, tak v nej podľa neho aj ostane.

„Slovensko ma viesť zoznam konečných vlastníkov subjektov podnikajúcich v SR. Ak bude slovenskú spoločnosť vlastniť spoločnosť zo Seychel, kde existuje inštitút akcií na doručiteľa, tak koho zapíšeme do registra? Seychelskú spoločnosť? A kto v reťazi vlastní seychelskú spoločnosť? Osoba, ktorá má v držbe akcie seychelskej spoločnosti?“

J. Marônek hovorí, že v tomto konkrétnom príklade si akcie môže za päť minút predať veľa osôb. Recept na odhaľovanie anonymity skutočných vlastníkov je podľa neho ťažké nájsť.

Poukázal na to, že už teraz existuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Zavádza pre povinné subjekty povinnosť mať vytvorenú vnútroorganizačnú smernicu za účelom „odhaľovanie anonymity obchodných partnerov“ a nahlasovania neobvyklých obchodných operácii polícii.

„Povinné osoby zákon vymenúva. Sú medzi nimi advokáti, účtovníci, banky, realitné spoločnosti... Všetky tieto povinné subjekty by mali overovať totožnosť, respektíve identitu konečného užívateľa výhod z obchodnej transakcie, ktorú zastrešujú. Konečným užívateľom výhod je viac menej konečný vlastník spoločnosti, teda aj schránky.“

Média, tretí sektor odhalia síce štruktúru holdingu, teda matku a dcéru, sestry, kto koho vlastní. Avšak len ťažko zistia konečného vlastníka. Prečo?

„Pretože existuje napríklad nominee servis, keď ako majiteľ, či štatutárny orgán je dosadená osoba z iného štátu. Nejde o bieleho koňa, ale spravidla o právnika, ktorý má v krajine ako Cyprus licenciu uskutočňovať zápisy do registra ako aj byť nominovaný za exekutívneho tajomníka, ktorý je priamo do registra zapísaný ako direktor. Takáto osoba môže byť pokojne v sto spoločnostiach, pričom tieto všetky spoločnosti môžu sídliť na jednej adrese, v jednej budove. Znamená to prepojenie spoločností? Neznamená, nakoľko spoločnosti navzájom nemusia vôbec obchodovať.“