Kým odvážna rétorika Európskej centrálnej banky (ECB) o „šetrení menovou muníciou“ prispela ku koncoročnému výskoku eura až k 147 centom, novoročné priznanie vážnosti hospodárskej situácie na starom kontinente ho vrátilo na zem.

V úvode týždňa sa prvý raz od 10. decembra ocitlo pod 130 centmi, v jesennom pásme, ktoré zdola limitovala až hranica 123,3 centa/EUR. Novoročné štatistiky o inflácii (pokles na 1,6 %) i priemyselnej aktivite (najväčší medziročný pokles v histórii) nedali ECB na výber než pokračovať, štvrtý raz po sebe, v 50-bodovom znížení úrokov na najnižšiu úroveň od novembra 2005 aj v histórii spoločnej meny (2,0 %).

Napriek konštatovaniu o „vyrovnaných rizikách“ pre ďalšie smerovanie inflácie i poznámke, že prudký prepad cien komodít v druhej polovici vlaňajška môže v druhom polroku prispieť k vyšším než zvyčajnejším výkyvom v inflácii, dominovala v sprievodnom vyhlásení šéfa ECB Jeana-Clauda Tricheta obava, že tohtoročný hospodársky útlm v eurozóne môže byť vážnejší, ako sa vlani zdalo. O pripravenosti pokračovať v menovom stimule tak nie je veľa pochybností.

Skresanie základnej úrokovej sadzby nie je zrejme posledné. Priznanie vážnosti situácie v hospodárstve eurozóny znamená, že prognózy posunu kľúčovej sadzby ECB v tomto roku na 1,5 % sú zraniteľné skôr zdola. J.-C. Trichet dal najavo, že ECB nie je spokojná s tempom, akým sa zmena úrokov premieta do poklesu medzibankových sadzieb.

Pre vysoký rozdiel medzi sedemdňovou sadzbou ECB a EURIBOR tak možno očakávať, že banka aj ďalšie znižovanie prispôsobí skôr tomu, aby sa jej podarilo skresať medzibankový benchmark, ktorý sa reálne týka úročenia úverov firmám.

Prudký koncoročný apreciačný výkyv eura korešpondoval s výrazným poklesom celkovej krátkej pozície investorov predpokladajúcich jeho oslabenie. Tá oproti septembru klesla do konca roka na sotva osem percent.

Že k dramatickej likvidácii došlo v posledných štyroch týždňoch roka, ilustruje, že prudký apreciačný ťah eura v závere roka mohol byť viac než zmenou fundamentálnych vyhliadok skôr dôsledkom koncoročného uzatvárania pozícií či rýchlej likvidácie krátkych pozícií v eurách zo strany flexibilnejších a krátkodobých hráčov.

Rýchly obrat apetítu horúcich peňazí, ktoré už nemali odvahu kupovať euro nad hranicou 200-dňového priemeru (147,2 centa/EUR), vysvetľuje prudkosť i krátkosť decembrového posilnenia eura. V prvých dvoch novoročných týždňoch celková krátka pozícia v eurách znova rástla. Koncoročné „vyčistenie stola“ tak otvorilo investorom priestor na opätovné otvorenie pozícií očakávajúcich posilnenie dolára.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko