Keďže však v piatok Američania oslavujú Deň nezávislosti, tieto dáta dorazili na trh už vo štvrtok, a to práve v čase, keď sa začínala tlačovka M. Draghiho. Výsledky boli natoľko prekvapivé, že guvernéra ECB i napriek jeho neodškriepiteľnej charizme zatienili.

Americká ekonomika v júni pridala 288-tisíc nových pracovných miest, zatiaľ čo trhový konsenzus počítal len s približne 215-tisíc miestami. Miera nezamestnanosti v šiestom tohtoročnom mesiaci v USA klesla na 6,1 percenta z májových 6,3 percenta, čím sa dostala na takmer šesťročné minimum. Výsledky z trhu práce tak boli nadmieru pozitívne a podpísali sa pod oslabenie eura voči doláru ešte skôr, ako na druhej strane Atlantiku M. Draghi stihol otvoriť ústa.

Euro voči doláru spadlo v priebehu krátkej chvíle z úrovne 1,3650 EURUSD pod hladinu 1,3600 EURUSD. V okolí tejto hladiny sa spoločná mena eurozóny voči zelenej bankovke obchodovala aj po zvyšok štvrtka. Prekvapivo dobré čísla z amerického pracovného trhu totiž opäť vniesli na trh očakávania, že Fed vráti na stôl otázku uťahovania menovej politiky skrz vyššie úrokové sadzby.

To ani zďaleka nehrozí v eurozóne, kde centrálni bankári vo štvrtok ponechali základnú úrokovú sadzbu na úrovni 0,15 percenta a bez zmeny, teda na zápornej úrovni – 0,10 percenta, zostala i depozitná sadzba. M. Draghi na konferencii po zasadnutí potvrdil záväzok európskych centrálnych bankárov držať sadzby na súčasných úrovniach po dlhý čas. Dôvodom je stále nízka miera inflácie v eurozóne, ktorá podľa prvého odhadu Eurostatu dosiahla aj v júni len 0,5 percenta, teda štvrtinu inflačného cieľa ECB.

Európska centrálna banka vniesla viac svetla aj do plánovaných operácií TLTRO, teda cielených dlhodobejších refinančných operácií určených na naštartovanie úverovania komerčnými bankami. Banky si na základe metodiky a usmernení ECB môžu vypočítať, o aké sumy sa môžu v programe TLTRO uchádzať a aké podmienky musia splniť. ECB by komerčným bankám mohla požičať podľa Draghiho slov jeden bilión eur a nafúknuť tak svoju bilanciu až o polovicu. Tá totiž aktuálne dosahuje niečo vyše dvoch biliónov eur.

Zaujímavejšie však vyznela iná správa. M. Draghi a jeho kolegovia sa po vzore ostatných veľkých centrálnych bánk rozhodli začať so zverejňovaním zápisníc zo svojich zasadaní. Od začiatku budúceho roka sa tak s niekoľkodňovým oneskorením dozvieme, o čom centrálni bankári rokovali, kto sa prikláňal k akému názoru a v akom pomere hlasov padlo rozhodnutie o nastavení menovej politiky.

Stretávať s guvernérom ECB na tlačových konferenciách sa však budeme menej často. ECB totiž rozhodla aj o tom, že zasadnutia zaoberajúce sa menovou politikou sa budú počnúc januárom 2015 uskutočňovať raz za šesť týždňov namiesto súčasných pravidelných mesačných stretnutí.

Okrem ECB mala vo štvrtok v kalendári poznačené rozhodovanie o menovej politike aj švédska Riiksbank. Tá rozhodla o pomerne prekvapivom znížení úrokových sadzieb. Základná úroková sadzba vo Švédsku bola znížená o pol percentuálneho bodu na úroveň 0,25 percenta a depozitná úroková sadzba klesla po rozhodnutí škandinávskych centrálnych bankárov na zápornú úroveň – 0,50 percenta.

Negatívna depozitná sadzba nie je vo Švédsku úplnou novinkou, predstavená bola už aj v roku 2009.  Pomerne rýchlo sa však vrátila do kladnej úrovne s dôvetkom, že tento krok sa veľmi neosvedčil a už sa zrejme nevyužije. Prešlo päť rokov a negatívnu depozitnú sadzbu majú Švédi opäť. Švédska koruna v reakcii na rozhodnutie centrálnej banky oslabila voči euru o viac ako dve percentá na triapolročné minimum 9,36 EURSEK.  

Na akciových trhoch zaujal najmä americký index Dow Jones, ktorý po prvýkrát v histórii prelomil hladinu 17-tisíc bodov. Dôvodom boli najmä spomínané pozitívne dáta z amerického trhu práce. Index DJIA vo štvrtok získal na sile pol percenta a v zelenom teritóriu zakončili obchodovania aj ďalšie americké indexy S&P500 a Nasdaq.

Európske akcie pohnala nahor najmä ECB. Nemecký DAX i širší paneurópsky index STOXX si polepšili zhodne o 1,2 percenta, francúzsky CAC posilnil o rovné percento. Ešte výraznejší zisk na úrovni 1,5 percenta si ale vzhľadom na rozhodnutie švédskej Riiksbank pripísal švédsky index OMX.

Zaujímavé dáta k verejným dlhom priniesol tento týždeň Eurostat. Ten zverejnil štruktúru emitovaných dlhopisov jednotlivých európskych ekonomík podľa splatnosti či vlastníctva. O tom, že viac ako 60 percent slovenských štátnych dlhopisov vlastnia zahraniční investori, sme vďaka ARDAL-u vedeli už dlhšie. Vďaka Eurostatu sme sa ale na jednom mieste dozvedeli, že najvyšší podiel zahraničného vlastníctva svojich štátnych dlhopisov na konci roka 2013 evidovalo Fínsko, a to na úrovni viac ako 80 percent. Naopak, spomedzi luxemburských štátnych dlhopisov držia zahraniční investori len jeden a pol percenta.

Autorka je analytička Poštovej banky