Putin objavil zlatú baňu. Sníva o mene pevnej ako skala. S tým, že jeho plán stroskotá, nerátal

Naviazanie rubľa na zlato a ďalšie komodity by po prvý raz a po viac ako sto rokoch znamenalo návrat k zlatému štandardu. Práve o tomto sníva v posledných týždňoch ruský prezident Vladimír Putin, ktorý už tretí mesiac vedie vojnu s Ukrajinou.

Ruská centrálna banka prekvapivo už v apríli oznámila pevnú cenu za nákup zlata v rubľoch, konkrétne päťtisíc rubľov za gram zlata. Bolo to po prvý raz, keď sa národná mena vyjadrila v zlatej parite, odkedy sa Švajčiarsko v roku 1999 rozhodlo s podobnou praxou skoncovať. Otázne je, čo tým vlastne ruský prezident sleduje a do akej miery to môže ovplyvniť trh.

Ešte na začiatku tohto týždňa V. Putin oznámil, že Rusi budú miesto eur a dolárov akceptovať za európsky plyn platby len v rubľoch. Naznačil tiež zámer uplatniť túto politiku na všetky komodity, ktoré jeho krajina vyváža, napríklad na pšenicu, nikel či na hliník.

Analytici v tom vidia jasný zámer. Čím viac zlata v rezervách, tým viac sa nezávislosť krajiny zvyšuje, čo je v čase zavedených prísnych európskych sankcií snahou Ruska, ako sa so situáciou vysporiadať. Navyše zlato je medzinárodne akceptovanou menou. Putinov plán má však viacero trhlín. 

Dosah európskych sankcií

Vplyvný ruský bezpečnostný tajomník a bývalý šéf ruskej tajnej služby FSB Nikolaj Patrušev na začiatku mája vyhlásil, že prepojenie rubľa so zlatom by mohlo krajine poskytnúť väčšiu suverenitu finančného systému.

„Pripravujú sa návrhy na nadviazanie hodnoty rubľa na zlato a ďalšie komodity,“ prezradil v rozhovore pre ruské vládne noviny Rossijskaja gazeta. „Najdôležitejšou podmienkou pre zaistenie ekonomickej bezpečnosti Ruska je spoliehanie sa na vnútorný potenciál krajiny,“ povedal N. Patrušev.

„Čím má krajina silnejšiu menu, teda inými slovami, je o jej menu záujem, tým ma ľahšiu pozíciu dostať sa k zahraničným tovarom, respektíve dovoz zahraničných tovarov je pre túto krajinu lacnejší,“ hovorí Lukáš Lipovský, analytik X-Trade Brokers.

„Vladimír Putin si zjavne uvedomuje silu západných sankcií, preto sa tomu snaží prispôsobiť menovú politiku. Chce mať teda silnejšiu menu, aby mohol lacnejšie dovážať zahraničné tovary,“ objasnil.    

Pravdou je, že od začiatku roka 2022 sa kurz ruskej meny posilnil oproti doláru už zhruba o 30 percent, čo z rubľa robí tento rok najúspešnejšiu menu na svete,  uviedla 24. mája agentúra TASR. Jeho kurz v daný deň  pokračoval v posilňovaní  napriek čiastočnému zmierneniu kapitálových kontrol, pričom sa dostal oproti euru na nové 7-ročné a v porovnaní s dolárom na nové 4-ročné maximum.

Podľa analytikov k výraznému rastu kurzu prispieva koniec mesiaca a očakávané dane od energetických firiem, ako aj konverzia platieb za vývoz plynu na ruble.

„Prezident Ruska si vytvoril množstvo neprajníkov po celom svete, pričom možnosť posunúť Rusko demokraticky a ekonomicky premrhal,“ tvrdí František Burda, analytik spoločnosti FinGO.sk.

„Potrvá desiatky rokov, kým vznikne dôvera medzi Ruskom a ďalšími štátmi, firmami i ľuďmi. Áno, Putin by rád tvoril silný rubeľ a naviazal ho na zlato, no na rubeľ pevný ako skala potrebuje nielen zlato, ale aj silnú ekonomiku, zamestnanosť a hlavne dôveru, ktorú jeho krajina stratila,“ tvrdí F. Burda.

Vojny sú absurdné, trh nestabilný

Problém Ruska je v tom, že ak bude ochotné vymeniť ruble za zlato, mohlo by čoskoro skončiť v podobnej situácii ako USA okolo roku 1971. Vojny predstavujú abnormálny stav vecí, ktorý prichádza s obrovskou neistotou, nie sú možné žiadne spoľahlivé prognózy a trhy sú náchylné prehnane reagovať na nový vývoj, a to najmä v krátkodobom horizonte.

Už viac krajín podľa analytika F. Burdu koketovalo s myšlienkou naviazať svoju menu na zlato alebo na niečo, čo by krylo bezcenné vytlačené papiere. „Zatiaľ tak žiadna krajina neurobila. Bilióny dolárov sa točia nenávratne mimo Ruska. Preto, či  naviaže Putin rubeľ na zlato, alebo nie, nebude to mať zásadný vplyv na americký dolár. Rusko bude obchodovať len s pár spriaznenými krajinami, ale svet už pláva iným smerom,“ predpokladá analytik.

Veľa bude záležať aj na aktuálnom dopyte Západu po ruských energiách, ktorý sa snaží čo najrýchlejšie zbaviť tejto závislosti.  Veľké západoeurópske spoločnosti, ktoré nakupujú ruský zemný plyn, si zakladajú účty v Gazprombanke v súlade so schémou stanovenou dekrétom ruského prezidenta z 31. marca, ktorá predpokladá platbu za dodávky plynu v rubľoch. Toto rozhodnutie oznámili viaceré spoločnosti, napríklad nemecká RWE, talianska Eni či francúzska Engie. 

Polovica z 54 zákazníkov Gazpromu si k 19. máju otvorila účty v Gazprombanke, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak. Európska komisia (EK) následne aktualizovala usmernenie, ktoré sa týka spôsobu platieb za ruský plyn, a podľa ktorého sankcie nebránia odberateľom, aby si otvorili účet v Gazprombanke. Firmy môžu platiť za ruský plyn, pokiaľ sa platby uskutočnia v menách uvedených v existujúcich kontraktoch a deklarujú dokončenie transakcie v momente úhrady v tejto mene.

Slovenská spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) rovnako zaplatila za ruský zemný plyn v eurách a ich zmena na ruble je mimo jej kontroly. Pre RTVS to uviedol generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák. „Zaplatili sme náš záväzok voči Gazpromu v eurách,“ povedal s tým, že platba bola vykonaná 17. mája.

Nová menová paradigma na obzore

„Rusko sa snaží prispôsobiť aktuálnej situácii,“ hovorí analytik L. Lipovský. „V prípade, ak bude Rusko dopĺňať devízové rezervy, ruský rubeľ by mal mať tendenciu posilňovať voči americkému doláru,“ spresňuje. 

Ani analytik J&T Banky Stanislav Pánis nepredpokladá, že Rusko sa vráti k zlatému štandardu, ktorý mal americký dolár pred augustom 1971. „Bola by to najprísnejšia sankcia, ktorú by si Kremeľ sám na seba uvalil. Zafixoval by kurz rubľa na zlato, na cenu ktorého nemá priamy vplyv, a to sa mu nijako nemôže hodiť z hľadiska hospodárskej politiky,“ zamýšľa sa.

Niektorí analytici predpovedajú, že zablokovanie devízových rezerv centrálnej banky povedie k novej menovej paradigme, v ktorej bude hrať väčšiu úlohu práve zlato. 

Napríklad Saxo Bank vo svojom výhľade na druhý štvrťrok 2022 očakáva, že sme svedkami konca doterajšej paradigmy, ktorá formovala finančné trhy od roku 1998. Dvojitý šok pochádzajúci z pandémie covidu-19 a ruskej invázie na Ukrajinu zmenil priority v oblasti  fiškálnej a menovej politiky aj geopoliticky tlak v USA a Európe.

„Ťažko povedať, či to bude nová paradigma,“ poznamenáva F. Burda. No výnimočné situácie si podľa neho vyžadujú výnimočné činy. „Pokiaľ sa Rusko rozhodlo zaútočiť na Ukrajinu, musí niesť následky a sankcie takmer od celého sveta. Rusko nie je ekonomika, ktorá hýbe svetom. Ani kapitál, ktorý má, neurobí dieru do sveta a obrovské množstvo tohto kapitálu sa delilo medzi pár desiatok vyvolených,“ konštatuje.

Tento režim nebude podľa neho mať vplyv na inovácie, výskum či vývoj, a na to, ako firmy investujú vo svete, a po zavedení sankcií ruská ekonomika schátra.

Súmrak unipolárneho sveta a obavy neamerických blokov, že by Západ mohol opäť siahnuť po nukleárnom riešení a zmraziť ich dolárové devízové rezervy ako v prípade Ruska, bude podľa analytika S. Pánisa viesť k tomu, že vo vzájomnom obchode budú používať svoje meny.

„A to aj v prípade komodít, pri ktorých bolo zvyklosťou platiť v dolároch. Devízové rezervy neamerických blokov krajín budú vo väčšom tvorené lokálnymi menami spriatelených štátov. Navyše predpokladáme, že rezervy budú vytvárané aj vo forme reálnych fyzických zásob komodít od zlata, cez nerastné suroviny až po agrokomodity,“ dodal analytik J&T Banky.

Prípadný prudký nárast dopytu zo strany centrálnych bánk môže teoreticky viesť k zvýšeniu ceny zlata. Na druhej strane naviazanie meny na zlato, zlatý štandard, mal v minulosti tiež svoje negatívne stránky a vplyvy na ekonomiku.

„Objem peňazí bol v ekonomike obmedzený a záležal na objemoch zlata, ktoré držala centrálna banka, to bránilo ekonomickému rozvoju, respektíve potenciál hospodárskeho rastu sa znižoval,“ spresnil L. Lipovský.  

Zlato ako (dobrá) investícia

V mysliach ľudí sa zlato stále považuje za istotu bez rizika, poistku či ochranu pred infláciou.

„Investovať do neho znamená staviť na vieru, že dopyt po zlate v budúcnosti bude rásť. To je totiž jediný spôsob, ako zarobiť na kúpe komodity. V budúcnosti ju predať drahšie, ako som ju kúpil,“ vysvetľuje Erik Babušiak, odborník na osobné financie z Partners Group SK. Ako však doplnil, z dlhodobého hľadiska si rozhodne nemyslí, že zlato je ochranca hodnoty peňazí.

Pokiaľ by sme si porovnali vývoj jeho ceny s dlhodobou infláciou, tak zlato prehráva. „Ak máme hovoriť o investovaní, veľmi dôležitý je investičný horizont. Menej ako desať rokov sa pri serióznom investovaní vníma ako málo. V desaťročnom horizonte zlato prekonalo obdobia značných prepadov (približne mínus 40 percent), predovšetkým v rokoch 2013 až 2016. V poslednom období sledujeme opätovný nárast jeho ceny na trhu,“ zhodnotil odborník.

Investor by pri desaťročnom horizonte zarobil iba cca 17,5 percenta. Za rovnaké obdobie najznámejší americký akciový index S & P 500 narástol o 220 percent. Podobný rozdiel je aj pri päťročnom horizonte. Zlato sa za určitých okolností môže považovať za alternatívnu investíciu. Tá by však mala v investičnom portfóliu predstavovať iba päť až desať percent zo všetkých investícií.

Znamená to, že v samotnom zlate je optimálne mať maximálne päť percent financií, ktoré sú vyhradené na investovanie, teda mimo peňazí, ktoré človek potrebuje na pokrytie bežných výdavkov a životných potrieb. Odborník však zlato rozhodne neodporúča bežným klientom, ktorých investičné portfólio nepresahuje sumu stotisíc eur.

Ďalšie dôležité správy