Firma stratila dvoch najväčších obchodných partnerov, zadávateľov zákaziek. Nových sa jej nedarí získať, zadlžuje sa, preto musí časť zamestnancov prepustiť. V takejto situácii pocíti zrejme najviac negatívny dôsledok zmien, ktoré priniesla novela Zákonníka práce.
Prepusteným zamestnancom má vyplatiť odstupné bez ohľadu na to, či odídu hneď dohodou alebo zotrvajú počas výpovednej doby. Keby sa to stalo do septembra minulého roka, firma vyplatí odstupné iba tým, ktorí by odišli ihneď. Teraz ju to bude stáť minimálne raz toľko. Tým, čo ostanú, bude platiť mzdu i odstupné. Ak ide o firmu z kategórie malých a stredných, šancu, že by sa ešte prípadnou reštrukturalizáciou zachránila, povinnosť vyplácať odstupné všetkým zmenšuje, ak ju rovno neznemožňuje.
Nedodržateľné
Odstupné nie je jedinou firmami nevítanou novinkou v Zákonníku práce, platnou od septembra minulého roka. Napríklad výrobné podniky neoceňujú vypustenie paragrafu zákonníka, ktorý pojednával o mzde pri chybnej práci. Parlament zobral zamestnávateľovi možnosť uložiť zamestnancovi sankciu v prípade, že vyrobil nepodarok. Ak sa nepodarok dal ešte opraviť, zamestnanec mohol napraviť chybu a za výrobok dostal zaplatené. Ale už nie za prácu, ktorú na opravu vynaložil.
Celý paragraf o nepodarkoch zo zákonníka vypadol. Dnes dostane zamestnanec zaplatené bez ohľadu na to, či je výrobok použiteľný alebo nie. A ak zamestnávateľ chce, aby ho opravil, musí mu za to zaplatiť. Kde je tu motivácia ku kvalite? pýtajú sa zamestnávatelia. Aj v tomto prípade platí, že opatrenie sa v konečnom dôsledku dotkne viac malých firiem ako veľkých spoločností.
Ďalšie náklady spojené s novým zákonníkom sa objavujú v súvislosti so zmenou odmeňovania za pracovnú pohotovosť. Ak je zamestnanec „v pohotovosti“ na pracovisku a nepracuje, len takpovediac čaká, kedy bude pracovať, dostane po novom zaplatené, ako keby robil. Predtým za to dostal iba päťdesiat percent pláce.
Jednou zo zmien v zákonníku, ktoré bude treba čoskoro zmeniť alebo aspoň dovysvetliť, lebo v praxi je nedodržateľná, sú normy spotreby práce. Zákonník hovorí, že ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ ich zavádza alebo mení až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa nedohodnú, rozhodne príslušný inšpektorát práce.
Problém nastáva, ak vo firme nie sú odbory a ľudia ich ani nechcú, lebo benefity fungujú a platiť členské známky nemajú záujem. Problém sa znásobuje, ak ide o výrobný podnik, v ktorom sa druh výrobku mení niekoľkokrát denne, napríklad v textilkách či obuvníckych firmách. Podľa informácií, ktoré TREND získal od firiem, im nepomohli ani inšpektoráty práce. Chýba im metodické usmernenie pre každé odvetvie hospodárstva na normy spotreby času. No keby prišla kontrola, dostanú pokutu.
Skryté pasce
Pascí, ktoré môžu pre podnikateľa znamenať výdavky, je v legislatíve bezpočet. Napríklad povinnosť ohlasovať daňovému úradu zrušenie účtu v banke. Stačí, ak firma raz zabudne, a nasleduje pokuta.
Ďalším príkladom sú novinky v predpisoch o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, platné od polovice či konca minulého roka – celkovo ide o desiatku rôznych vyhlášok. 99039>„Úradnícka kámasútra“ – zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva – alebo zákon o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zaviedli toľko parametrov, že ich zamestnávatelia nestíhajú sledovať. Nieto ešte dodržiavať.
Sú nezrozumiteľné a byrokratické, snažíme sa ich dodržiavať v medziach normy a našich možností, reagujú zamestnávatelia. A neodpustia si komentár, že zákony sa ľahko tvoria, keď finančné zaťaženie nesie zamestnávateľ, a nie štát.
Práve v oblasti ochrany zdravia, ale aj životného prostredia sa podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca dá očakávať najväčšia legislatívna záťaž v budúcnosti: „Keď sa pozrieme na ambiciózne plány Bruselu napríklad v oblasti boja s globálnym otepľovaním, je zrejmé, že nás to neminie.“
Foto - Vlado Benko
