Encyklopédie popisujú diamant ako priehľadný kryštál čistého uhlíka. Má výnimočné vlastnosti, najmä je mimoriadne tvrdý. Viac ako tvrdosť si ľudia cenia noblesu, schopnosť premeniť sa z beztvarej matnej hmoty na dokonalý šperk. Preto je diamant symbol. Tento týždeň Profit a Enterprise Investors vyhlásili prvé Diamanty slovenského biznisu.
V krátkom čase, ktorý ekonomický magazín dostal medzi zostavením výsledného poradia a uzávierkou čísla pred slávnostným vyhlásením výsledkov, sa Profitu podarilo navštíviť štyri z piatich firiem na prvých priečkach. Chýbajúci príbeh žilinskej firmy Mont IRP prinesieme v niektorom z nasledujúcich čísel.
Víťaz: ER&P elektro, Sereď
Peter Rolinec je zaneprázdnený muž, návšteva z Profitu ho trocha znervóznila. „Čo už je na nás zvláštne?“ bráni sa a pripomína, že hovoriť o úspechoch je v súčasnosti trocha nenáležité. „Teraz cítime krízu. Počet pracovníkoch sme znížili viac ako o polovicu, je nás 61. Našťastie to nebolo až také bolestné prepúšťanie, lebo to neboli naši zamestnanci,“ vysvetľuje, že spolupracujú s viacerými firmami, ktorých ľudia pracujú na zákazkách.
Výsledky firmy, ktorá sa zaoberá priemyselnými, administratívno-obchodnými a domovými elektroinštaláciami, ovplyvňuje aktivita v stavebníctve. Montážnici majú veľa práce, keď stavbári veľa budov dokončievajú. „Predchádzajúcich niekoľko rokov bolo celkom slušných. Našu prácu vidno vo viacerých biznis a nákupných centrách,“ hovorí P. Rolinec a vysvetľuje, že prácu firmy naozaj vidno. „Všetko, čo svieti, je naša robota,“ dodáva.
Firma ER&P elektro funguje od roku 1998. „Odvtedy to ťaháme s kolegom ako spoločníci,“ hovorí a pripomína, že základom dobrých vzťahov sú jasne vymedzené kompetencie. „Nezasahujem do vecí, za ktoré je zodpovedný spoločník a rovnako rešpektuje on mňa. Máme presné pravidlá hry, ale, samozrejme, o mnohých veciach rozhodujeme spoločne. Zatiaľ sme sa dokázali dohodnúť vždy,“ hovorí P. Rolinec.
ER&P elektro nemá žiadne štátne zákazky. Na otázku prečo, dal P. Rolinec jednoduchú a jasnú odpoveď. „Pokiaľ nie je človek politicky angažovaný, tak neuspeje. Preto sa na žiadnych súťažiach ani nezúčastňujeme, vystačíme s prácou pre súkromných investorov,“ hovorí a len v tóne hlasu cítiť trochu trpkosti.
Na P. Rolincovi vidno, že firmou žije. „Nenaháňame množstvo objednávok, viac nám záleží na kvalite. Radšej tri stavby načas a poriadne ako päť odfláknutých,“ vraví ako muž, ktorý vie, že dobré meno sa za peniaze kúpiť nedá a škoda je ho pre peniaze stratiť.
O tom, že štát sa k malému a strednému podnikaniu správa macošsky, hovorí P. Rolinec dosť rezignovane. „Daňový systém je v zásade dobrý, hryzú nás odvody. O tom sa už nahovorilo toľko, že viac ani netreba,“ zdôrazňuje. Podniky, ktoré dávajú prácu remeselníkom, ju pomaly nebudú mať komu dať. „Jednoducho je ich stále menej, zo škôl neprichádzajú,“ konštatuje a vidno, že sa trocha čuduje, prečo mladí ľudia nemajú o remeslo záujem. Možno cíti, že spoločnosť dnes fyzickú prácu nepovažuje za noblesu. Pritom elektrikári, a nielen oni, nepracujú len rukami, ale najmä hlavou.
P. Rolinec sa vrátil do svojho pracovného tempa a už nebol z Profitu nervózny.
V rebríčku víťazov súťaže sa oplatí všimnúť si, ako rýchlo firma dokázala rásť aj napriek svojmu konzervatívnemu prístupu k získavaniu objednávok. A majetok, ktorý mala k dispozícii, dokázala zhodnocovať veľmi efektívne.
Zoznam, Bratislava
Pavol Balaj je výkonný riaditeľ spoločnosti Zoznam, o ktorej už aj deti na Slovensku vedia, že je o internete. Aj krátky rozhovor s ním sa uskutočnil prostredníctvom e-mailov. Dôvodom bola zaneprázdnenosť, nie snaha dokumentovať silu technológií.
Na otázku, ako sa vo firme motivovali, aby dosiahli dobré výsledky, a čo a koho P. Balaj považuje za „príčinu“ dynamiky rastu spoločnosti, odpovedal celkom stručne. „Všetko je o ľuďoch. Pre Zoznam pracuje tím mladých ľudí, ktorí sú profesionálmi v oblasti, v ktorej robia, zároveň sú výborný kolektív. Vedia sa vzájomne potiahnuť a pomôcť. V krízových situáciách, ktoré neobchádzajú žiadnu firmu, dokážu prinášať riešenia,“ napísal.
Ako ďalej vysvetľuje P. Balaj, Zoznam sa vraj od konkurencie odlišuje ambíciou prispieť k rozvoju slovenského internetového trhu a prinášať nové nápady, „pretože sú inovatívna spoločnosť“.
Budúcnosť firmy, odvetvia a biznisu v ňom vidí celkom optimisticky. „Možnosti využitia internetu sa posunuli od statického vyhľadávania a zberu informácií k zdieľaniu multimediálneho obsahu. V súčasnosti, keď vládne obdobie webu 2.0, sa spolutvorcami obsahu stávajú sami používatelia. Vďaka všeobecnej dostupnosti vysokorýchlostného internetu, užitočných technológií a jednoduchých aplikácií, ktoré sú priamo na webe, nie je v súčasnosti problém využívať výhody komunitných sietí – archiváciu videí či hudby, vytváranie a úpravu dokumentov, online komunikáciu, zdieľanie informácií a názorov, ako aj zoznamovanie sa s novými ľuďmi. Z pasívnych používateľov sa tak stávajú aktívni tvorcovia obsahu vo virtuálnom sociálnom priestore. Internetový priemysel je jedno z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich odvetví, ktoré má tendenciu stať sa jediným médiom. Internetový portál Zoznam je a bude stále pri tom,“ napísal P. Balaj.
Zoznam skončil medzi Diamantmi biznisu na druhom mieste najmä vďaka vysokej rentabilite tržieb a vzácnej vyrovnanosti pri plnení jednotlivých kritérií.
Alison Slovakia, Veľký Meder
Andrej Žucha, generálny riaditeľ spoločnosti Alison Slovakia, sa na politickú debatu nedal nahovoriť. „Nechcem analyzovať politiku, povedať, ktorá vláda alebo strana pre podnikanie niečo urobila. Jednoducho rešpektujem stav a robím všetko v rámci zákona,“ hovorí a spôsob, akým to hovorí, nenaznačuje, že to človek bez názoru rozhodne nie je. Iba dokáže oddeliť biznis od politiky, čo, mimochodom, nie je asi zlé.
Postoj A. Žuchu možno pramení aj z toho, že firma pracuje na dlhodobých projektoch, takže sa môže stať, že iná je vláda na začiatku a iná na konci. „Sme nezávislý integrátor, napríklad už dnes si pripravujeme prácu na roky 2010 až 2013. Sme v strede medzi klientom a technológiou,“ vysvetľuje. Asi preto sa tam politika nevmestí.
Alison je systémový integrátor pre hlasové, dátové služby v pevných i mobilných sieťach. Asi netreba, aby všetci, ktorí s ich riešeniami robia, všetkému rozumeli, podstatné je, že sa s tým dá robiť. A. Žucha zdôrazňuje, že práve o to sa 41 zamestnancov firmy a sedem externých spolupracovníkov snaží. „Cítime, že kvalifikovanosť ľudí aj na strane našich zákazníkov sa zvyšuje. Informačné technológie sú možno niekedy priveľmi komplikované, ale nie sú španielskou dedinou,“ hovorí.
To, čo robí Alison, sa volá managed services, unified communications a multimediálne kontaktné centrá a laikovi neostáva iné, iba sa schovať za obľúbenú formulku Američanov. Keď niečomu nerozumejú, tak povedia, že je to sofistikované.
Kým obsah práce firmy je zvonku akoby tajomstvom, výsledku sa rozumieť dá. I tomu, ako ho spoločnosť dosiahla. „V tomto biznise musí byť firma veľmi silným tímom. So všetkým, čo k tomu patrí. Kvalifikácia, motivácia, skúsenosť,“ vymenúva A. Žucha všetko, čo spoločnosť potrebuje a zrejme i má. Tvrdenie, že bohatstvom firmy sú ľudia, neznie z úst A. Žuchu ako fráza. „Časy sú zlé, aj my šetríme. Nie však na ľuďoch. Neškrtli sme žiadnu položku, ktorá súvisí so vzdelávaním zamestnancov,“ zdôrazňuje.
Úsilie dostať A. Žuchu na politickú diskusiu nebola náhodná. V sektore informačných technológií sa hovorí často o korupcii. „Myslím, že sa o nej viac hovorí, ako je jej v skutočnosti. Tendre sú kontrolované, nie je asi náhoda, že práve v našom biznise súťaže najčastejšie aj rušia,“ konštatuje a viac sa z neho nedá dostať.
Na ľuďoch od počítačov a technológií je sympatické, že sú do práce zažratí, často možno aj viac, ako je blízkym milé. „My potrebujeme ľudí, ktorí chcú pracovať a kontinuálne sa učiť. Ak vysokoškolák zaspí, o dva roky je ako človek bez vzdelania. Nie sme firma, v ktorej sa dá v pokoji dožiť do penzie a naša práca nie je najmä o peniazoch, ale o tom, že máme možnosť pracovať s novými vecami,“ zhŕňa A. Žucha a podľa postavenia firmy v rebríčku je jasné, že netára. Na štvrté miesto v rebríčku firmu vyniesol dynamický rast a o ešte lepšie umiestnenie ju pripravila len nižšia minuloročná rentabilita aktív.
Mediterran Slovakia, Vlčany
Tomáš Bábics si na balkóne vychutnával tenkú cigaru a ospravedlňujúco vysvetlil, že fajčí len posledných päť rokov. „Končili sme vtedy s montážou linky, čo sama o sebe je nervózna situácia. Mali sme tu montéra, Taliana, ktorý mal ženu Ukrajinku, takže vedel celkom slušne po rusky, hovorili sme s ním aj po anglicky. Lenže keď bol problém, tak hovoril len po taliansky. Dnes sa smejem, ale vtedy som začal fajčiť,“ hovorí šéf a spolumajiteľ spoločnosti Mediterran vo Vlčanoch neďaleko Šale.
Kým budú ľudia bývať v domoch, budú potrebovať aj škridlu – možno nie všetci, ale iste mnohí. T. Bábics bol do roku 1996 zamestnancom, popritom skúšal podnikanie. Organizoval rekvalifikačné kurzy. Ku škridlám sa nedostal náhodou. „Kedysi dávno sa v obci cementová škridla vyrábala. Kľúčová postava tohto biznisu bol Vilmos Meszáros. Po druhej svetovej vojne rodinu vysťahovali a dejiny tejto výroby sa prerušili. Až v roku 1985, keď už v Maďarsku vznikali prvé súkromné firmy, Meszárosovci tradíciu obnovili,“ hovorí T. Bábics. Starý pán mal tri dcéry a troch zaťov. Tomášov švagor sa s Meszárosovcami poznal, akosi prirodzene sa začali opakovať vzájomné návštevy. „V roku 2000 sme založili Mediterran Slovakia. Spoločníkmi sme sa stali my a prostredníctvom jednej svojej firmy aj Meszárosovci z Maďarska,“ hovorí T. Bábics.
Vo Vlčanoch už vyrábali škridlu aj pred vznikom spoločnosti Mediterran, lenže sami neboli celkom spokojní. „Mali sme nízku kapacitu, robili sme len zopár tisíc kusov za deň,“ spomína T. Bábics a zdôrazňuje, že nielen kapacita bola dôvodom na vstup maďarského spoločníka do firmy. „Celkom zjednodušene – potomkovia starého pána Vilmosa mali know-how a boli pre nás veľmi užitoční,“ vysvetľuje a hovorí, že väčšinou si ľudia myslia, že vyrobiť betónovú škridlu nie je žiadne umenie. „Lenže je. Zmes na výrobu si strážime ako firemné tajomstvo,“ hovorí T. Bábics celkom vážne.
V roku 2003 namontovali vo Vlčanoch novú technológiu. Stála kopu peňazí, ale ani dnes neľutujú. „Zvýšili sme vtedy základné imanie na 32 miliónov korún. Zobrali sme si úver a na lízing stroje. Spolu za viac ako tri a pol milióna eur. V septembri roku 2004 sme montáž dokončili a linku spustili. Na ten deň nikdy nezabudnem,“ spomína T. Bábics.
Z dvora práve vyšiel kamión s českou evidenčnou značkou, naložený paletami so škridlou. „V Českej republike máme dobrý odbyt. Už sme sa dohodli na dodávkach na budúci rok,“ spokojne tvrdí T. Bábics. V Mediterrane teraz vyrábajú kompletný systém, teda škridlu aj doplnky na strechy. „Pracujeme na dve zmeny a na sklade toho veľa nemáme. Teší ma, že ľudia majú dosť práce,“ hovorí T. Bábics tónom, z ktorého cítiť, že 69 zamestnancov preňho neznamená iba pracovnú silu. „Všetkých poznám osobne, mnohých veľmi dobre. V meste je to možno iné, ale na dedine sú vzťahy menej chladné,“ vysvetľuje a zároveň dodáva, že vzťahy neidealizuje.
T. Bábics vyštudoval elektrotechniku na bratislavskej technickej univerzite. Hoci nie je stavbár, hovorí, že bez vône cementu nevie už žiť.
Mediterran zabodoval v rebríčku predovšetkým tým, ako rentabilne dokázal nakladať s majetkom, ktorý mal v uplynulých rokoch k dispozícii.
Kto sú vyhlasovatelia
Ocenenie Diamanty slovenského biznisu je spoločným projektom spoločností Enterprise Investors, Coface Slovakia a časopisu Profit, ktorý vychádza vo vydavateľstve Trend Holding. Každý z troch partnerov sa svojím spôsobom orientuje na segment malých a stredných podnikov. Ekonomiku netvorí len niekoľko veľkých firiem s tisíckami zamestnancov a stovkami miliónov eur obratu. Rovnako dôležitým pilierom hospodárstva sú firmy, ktoré nedorástli do veľkosti gigantov, ale nie sú to hráči bez mena. V skutočnosti tvoria rozhodujúcu časť bohatstva krajiny. Cena Diamanty slovenského biznisu je práve o nich.
Coface Slovakia sa od roku 1990 vyprofilovala na spoločnosť schopnú riešiť potreby nových trhov, najmú v strednej a východnej Európe. Poskytuje služby v oblasti obchodných informácií a riadenia pohľadávok v regióne. Elektronická informačná úverová databáza Coface sústreďuje online informácie o 7,3 milióna firiem v strednej a východnej Európe.
Enterprise Investors pôsobí ako private equity investor v krajinách strednej a východnej Európy od roku 1990. Spoločnosť vytvorila šesť fondov, ktorých celkový kapitál presahuje 1,6 miliardy eur. Fondy doteraz preinvestovali zhruba miliardu eur v 104 firmách v rôznych odvetviach. Enterprise Investors má kancelárie vo Varšave, Bukurešti, New Yorku a Bratislave.
Biznis magazín Profit sa orientuje najmä na príbehy o ľuďoch, veľmi často aktívnych práve v malom a strednom podnikaní. Pomoc pri hodnotení firiem našiel časopis „doma“, v sesterskej analytickej jednotke Trend Analyses, ktorá má niekoľkoročnú skúsenosť s rešpektovaným hodnotením firiem Trend Top.
Hodnotenie Diamanty slovenského biznisu sa sústreďuje najmä na rast a dynamiku rozvoja firiem.
Foto - Profimedia.cz
