Prudký pokles inflácie prináša ECB hanbu a investorom atraktívnu príležitosť

November sa z pohľadu investora končil doslova šialene. Americký akciový index S&P 500 zaznamenal najvyššie hodnoty v tomto roku pri viac ako 20-percentnom zhodnotení. Dlhopisy sa tiež prudko posilnili, keď americký agregátny dlhopisový index získal počas mesiaca takmer päť percent a zaznamenal najlepšiu mesačnú výkonnosť od decembra 2008. V piatok narástlo dokonca aj zlato, a to na nový historický rekord nad 2 075 dolárov za uncu. Aby toho nebolo málo, index kryptomien vzrástol tiež o takmer 20 percent. Ide o nevídané pohyby.

Dôvodom sú prekvapujúce dáta inflácie zverejnené počas týždňa, ktoré si každý vykladá po svojom. Optimisti veria, že inflácia klesá rýchlo pre efektívnu politiku centrálnych bánk. Tým, že je inflácia pod kontrolou, čoskoro sa začnú znižovať úrokové sadzby. Tento pokles podporí ekonomický odraz, rast tržieb aj ziskov. Dôvod na radosť sa prejavuje aj na najšpekulatívnejších aktívach, kryptomenách.

No pesimisti sa obávajú, že vysoké úrokové sadzby už pôsobia značne reštriktívne. Keďže menová politika má na ekonomiku oneskorený vplyv o viac ako rok, prísnejšie finančné podmienky sa prejavia v plnej sile až na budúci rok. A keďže už teraz sa ekonomika spomaľuje, centrálna banka to mohla svojou agresívnou politikou zvyšovania sadzieb prepáliť. Preto očakávajú skoré znižovanie sadzieb s následným negatívnym vplyvom na výnosy dlhopisov. Dlhopisy a zlato sa preto prudko posilňujú.

Pokles inflácie

Jedny dáta, dva rôzne názory, no iba jedna strana môže mať pravdu. Zatiaľ je isté iba to, že ju nemajú centrálne banky. Podľa ich názoru je totiž ekonomika silná a trh práce robustný. Inflačné tlaky majú pôsobiť dlhodobo a boj s nimi si vyžiada skôr roky držby vysokých sadzieb ako mesiace. Napríklad podľa odhadov Európskej centrálnej banky inflácia poklesne na cieľovú úroveň dve percentá až v druhej polovici roka 2025. Aspoň tak hovoria septembrové predikcie makroekonomického vývoja. Vysokí predstavitelia, ako napríklad hlavný ekonóm Philip Lane, tvrdia, že centrálna banka bude musieť držať úrokové sadzby vysoko po značne dlhú dobu.

Napriek tomu, že ECB tvrdí, že jej rozhodovanie je závislé na dátach, tvrdé dáta ukazujú, že miera inflácie klesá omnoho rýchlejšie, ako centrálna banka projektovala. Novembrová miera inflácie v eurozóne zaznamenala medziročný rast iba o 2,4 percenta, čím sa výrazne priblížila k cieľu. Jej medzimesačný pokles dosiahol úroveň 0,5 percenta, čo je najviac od marca 2020. Práve vtedy sa v Európe usadil covid a prišla deflácia. Bude zaujímavé sledovať, čo spraví ECB, ak by sa v najbližších mesiacoch ceny skutočne prepadli pod inflačný cieľ.

Zatiaľ ECB takýto scenár nepripúšťa. Podľa jej odhadov v najbližších mesiacoch ceny začnú opäť rásť pod vplyvom bázického efektu poklesu cien energií a potravín. Tým, že práve pred rokom zaznamenali obe zložky výrazný pokles a ostali viac-menej stabilné, ďalší vývoj inflácie bude závisieť primárne od jadrovej inflácie. Tá podľa obáv centrálnej banky mala ostať tvrdohlavo vysoká po dlhú dobu. Spolu s ňou mali ostať vysoko aj úrokové sadzby. A tak sa hlavnou premennou monetárnej politiky stala miera jadrovej inflácie.

Projekcie ECB počas minulého týždňa zasiahla nepriaznivá správa, keď Eurostat zverejnil mieru jadrovej inflácie, ktorá poklesla z úrovne 4,2 percenta v októbri na 3,6 percenta v novembri. Dosiahla tým najnižšie hodnoty od prvotného šoku po útoku Ruska na Ukrajinu. Tým, že výrazne prepadá aj inflácia služieb a jadrových tovarov, sa teórie o tlaku miezd na ďalší vývoj inflácie stávajú čoraz menej presvedčivé. Nakoniec sa môže potvrdiť, že rast miezd len dobieha rast inflácie, nie opačne.

Ak ceny klesajú, väčší vplyv na ne ako mzdy môže mať nedostatočný dopyt. Jeho pokles naznačujú ekonomické prepady v treťom kvartáli, keď HDP pokleslo v Česku, Rakúsku, Nemecku či dokonca rezistentnom Francúzsku, čo sa prejavilo aj na celom poklese ekonomickej aktivity v eurozóne. Predstihové indikátory ekonomického vývoja naznačujú, že táto trajektória sa nezmení ani v najbližších mesiacoch. Pri pokračujúcom pokles úverovej aktivity v eurozóne bude čoraz ťažšie udržať ekonomiku dokonca už aj v miernej recesii.

Aj keď sa americkej ekonomike darí omnoho lepšie ako európskej, a v treťom kvartáli vzrástla medzikvartálne o 1,3 percenta, vyhliadky do posledného štvrťroka 2023 sa výrazne znížili. Podobne ako v eurozóne sa tamojšia ekonomika spomaľuje. Optimisti veria, že je to je v poriadku, pesimisti sú skeptickí. Ako napríklad hedžový manažér Bill Ackman, ktorý tvrdí, že už teraz ekonomiku ťažia veľmi vysoké reálne úrokové sadzby. Kým sadzby Fedu sú na úrovni 5,5 percenta, inflácia je na troch percentách. Ak nezačne Fed čoskoro znižovať úrokové sadzby, príde k tvrdému pristátiu ekonomiky.