Základným právnym predpisom upravujúcim právne vzťahy súvisiace s poskytovaním bezpečnostnotechnických služieb je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“).

Bezpečnostnotechnická služba zabezpečí zamestnávateľovi „poskytovanie poradenských služieb v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.“

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu – uvedená povinnosť môže byť splnená buď prostredníctvom vlastných odborných zamestnancov (v takomto prípade musí byť príslušný zamestnávateľ dostatočným spôsobom vybavený technicky, prístrojovo a predpísanými pracovnými prostriedkami), alebo prostredníctvom uzatvorenia samostatnej zmluvy o poskytovaní bezpečnostnotechnickej služby s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá disponuje oprávnením na výkon bezpečnostnotechnickej služby.

Bezpečnostnotechnická služba

Oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby udeľuje právnickej osobe Národný inšpektorát práce, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky na vydanie tohto oprávnenia. V zmysle § 21 ods. 9 zákona o BOZP Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby na základe písomnej žiadosti žiadateľa, v ktorej sa uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby – žiadateľa. K podanej žiadosti musia byť priložené nasledovné doklady:

1. doklad o zaplatení správneho poplatku,

2. doklad o preukázaní, že príslušná právnická osoba na výkon bezpečnostnotechnickej služby:

• má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovnoprávny vzťah,

• má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,

• má primerané pracovné priestory,

• je primerane technicky a prístrojovo vybavený,

• je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.

Jedným zo základných podmienok na udelenie oprávnenia právnickej osobe je preukázanie, že právnická osoba má zabezpečených odborných zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu – základným právnym predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Pracovný pomer

Zákonník práce však neobsahuje legálnu definíciu pojmu „pracovný pomer.“ Právna teória definuje pracovný pomer s ohľadom na jeho charakteristické črty ako „záväzkovo-právny vzťah, vytvorený medzi zamestnávateľom a zamestnancom, na základe ktorého sa zamestnanec zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa vymedzenú prácu  podľa jeho pokynov a za poskytnutú mzdu zo strany zamestnávateľa."

Získať odpoveď na otázku, ktoré právne vzťahy spadajú pod pojem obdobného pracovného vzťahu, umožňuje ustanovenie § 3 zákona o BOZP. Uvedené ustanovenie predstavuje výklad pojmov používaných v rámci tohto zákona – okrem iného uvádza aj definíciu zamestnávateľa, za ktorého sa považuje „fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“.

Uvedené ustanovenie zákona odkazuje v prípade stanovenia obdobných pracovných vzťahov na viaceré právne predpisy, okrem iného na zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon o BOZP pri určení okruhu obdobných pracovných vzťahov odkazuje na osobitné zákony, ktoré upravujú výkon štátnej služby, postavenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo colníkov.

Prokúra

Prokúra udelená v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov predstavuje najrozsiahlejší spôsob zastupovania podnikateľa – prostredníctvom prokúry „splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku“, t. j. na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri bežnej prevádzke podniku podnikateľa (s výnimkou scudzovania a zaťažovania nehnuteľností podnikateľa – avšak aj na tieto úkony možno rozšíriť poskytnuté oprávnenie).

V zmysle vyššie uvedených možno konštatovať, že prokurista vykonáva svoju činnosť na základe plnej moci udelenej zo strany príslušnej obchodnej spoločnosti – medzi prokuristom a obchodnou spoločnosťou (podnikateľom) nedôjde k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a k založeniu pracovnoprávneho vzťahu, ich vzťah možno posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o záväzkovoprávnych vzťahoch, konkrétne podľa ustanovení o mandátnej zmluve.

Na základe vyššie citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov možno vyvodiť záver, že zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vyžaduje ako jednu zo základných podmienok na udelenie poverenia právnickej osobe na výkon bezpečnostnotechnickej služby preukázanie zabezpečenia odborných zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Nakoľko prokurista vo vašej spoločnosti nie je v pracovnom vzťahu s vašou spoločnosťou s ručením obmedzeným, nedôjde k splneniu si zákonom ustanovenej podmienky na udelenie poverenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby.

Mgr. Enikö Marczellová, alianciaadvokátov ak, s.r.o., advokátsky koncipient

K uvedenej problematike pripájame aj stanovisko Národného inšpektorátu práce: 

Za obdobný pracovný vzťah možno považovať taký pracovný vzťah, ktorý je založený podľa osobitných predpisov. Ide zvyčajne o štátnu službu (napr.  štátna služba podľa zákona o štátnej službe).

Prokúra nie je pracovným vzťahom, je upravená Obchodným zákonníkom vo vzťahu k splnomocneniu prokuristu podnikateľom na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. Prokurista koná za spoločnosť navonok, zastupuje zamestnávateľa, nie je však pri vykonávaní zastupovania  zamestnancom tejto spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené,  prokurista, rovnako ako konateľ spoločnosti, musí mať uzatvorenú pracovnú zmluvu pre splnenie podmienky v zmysle ust. § 21 ods. 9 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. - uzatvorený pracovný pomer najneskôr ku dňu podania žiadosti o vydanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby (ďalej "BTS").

Zároveň ale uvádzame, že ak spoločnosť s ručením obmedzeným nemá žiadnych zamestnancov a existuje iba s jedniným konateľom, tento konateľ nemôže byť aj odborným zamestnancom z dôvodu toho, že v danom prípade ide o kontrapozičný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca pri výkone závislej práce a vzťah pri uplatňovaní práv a povinností zamestnávateľa a  zároveň práv a povinnosti zamestnanca v jednej osobe (§ 1 ods. 2 a § 47 Zákonníka práce).

Uzatvorenie pracovnej zmluvy s ním ako zamestnancom je irelevantné, nakoľko podľa aplikačnej praxe súdov je vylúčené, aby v mene zamestnávateľa urobila platný právny úkon vo veci pracovnoprávneho vzťahu (vznik, zmena a zánik pracovného pomeru) rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy ako zamestnanec.

Ing. Slavěna Vorobelová, riaditeľka kancelárie GR a kontroly, Národný inšpektorát práce, Košice