Prísnosť pominula, chaos zostal. Lengvarský pomohol časti dlžníkov, povolil zdravie na splátky

Sú dlžníkmi na zdravotnom poistení, aj tak majú po novom plne hradenú zdravotnú starostlivosť. Môžu ísť na liečenie, operáciu, alebo sa nechať zaočkovať. Zdravotnú starostlivosť dostanú po novom tehotné ženy aj dlžníci s infekčnými či chronickými ochoreniami. Vyplýva to zo zmeny zákona o zdravotnom poistení, ktorá od tohto roka rozšírila výnimky poistencov, aby mohli mať dostupnú liečbu, aj keď majú dlhy.

Pôvodne mali dlžníci nárok len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to v prípade, ak ich zdravotná poisťovňa evidovala ku dňu zverejnenia  na zozname dlžníkov kvôli pohľadávke či nedoplatku na preddavku na poistnom vyššom ako 100 eur, po lehote splatnosti najmenej tri mesiace. Zdravotné poisťovne musia zo zákona povinne zverejňovať na webe zoznamy dlžníkov vždy k 20. dňu v mesiaci. Dlh sa môže navýšiť o úroky z omeškania, poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov alebo trovy exekúcie.

Lekári často predtým odmietali ošetriť pacientov s dlhom na zdravotnom poistení kvôli obavám, že im tento úkon zdravotná poisťovňa nepreplatí. Tým sa neraz rýchlo zhoršoval zdravotný stav až do kritického bodu. Skorý záchyt a liečba sú pritom pre akýkoľvek systém zdravotníctva lacnejšie.

Diskusiu k tomuto problému viedli aj pacientske organizácie. Ako hovorí pre TREND Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, neliečeným infekčným či chronickým pacientom hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu, v krajnom prípade by boli liečení na urgentných príjmoch v nemocniciach. Tieto náklady teda aj tak v konečnom dôsledku znášal štát.

„Zbytočne by nám naďalej pribúdalo pacientov vo vážnych stavoch. Štát preto presne špecifikoval, kto má nárok ako dlžník na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Neplatí to však bezvýhradne, musí mať v zdravotnej poisťovni povolený splátkový kalendár a dlhy riadne splácať,“ dodáva M. Lévyová. V legislatíve ešte podľa nej chýba zakotvená návšteva dlžníkov u všeobecného lekára, ktorý dokáže včas zachytiť chronické či infekčné ochorenia a posunúť ich k ďalšej odbornej starostlivosti. „Veríme však, že sa s tým prax rozumne vysporiada,“ spresnila pre TREND.

Odopretie liečby nepomohlo

Obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti dlžníkom reálne využívali zdravotné poisťovne zhruba od roku 2012. Na výber poistného táto zmena nemala merateľný vplyv, prezrádza pre TREND hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Petra Lániková.

„Z pohľadu nákladov na zdravotnú starostlivosť mohla mať táto skutočnosť paradoxne práve negatívny vplyv, keďže prevencia a včasné riešenie zdravotných problémov je lacnejšie ako riešenie akútnych stavov. Faktom ostáva, že odopretie prístupu k zdravotnej starostlivosti dlžníkom sa do výberu poistného nepremietlo,“ dodala hovorkyňa ministerstva. Výber poistného sa podľa nej v zásade nezmenil a naďalej osciluje okolo 98 percent.

Pre Lengvarského rezort bol však neprijateľný stav, kedy napríklad dôchodca s finančnými podlžnosťami z minulosti, za ktorého štát platí odvody, nemá prístup k zdravotnej starostlivosti. V princípe systém čakal, kedy sa jeho stav zhoršil do tej miery, že mu musel poskytnúť neodkladnú a drahšiu zdravotnú starostlivosť.

Ešte pred úpravou legislatívy si dalo ministerstvo spracovať analýzu okolitých štátov, z ktorej vyplývalo, že Slovensko patrilo k jedným z najprísnejších štátov EÚ v danej oblasti. Len v dvoch krajinách platili porovnateľné pravidlá. „Porovnateľne ich mali nastavené v Nemecku, no netýkalo sa preventívnych vyšetrení. Rovnako aj v Slovinsku, kde však obmedzenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti skončili hneď, ako dlžník odchádzal do dôchodku. Iné európske krajiny pacientom s nedoplatkom štandardnú starostlivosť neodopierajú,“ spresnila P. Lániková.   

Po novom má teda dlžník právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu širšom, ako je neodkladná zdravotná starostlivosť. Na plnohodnotnú úhradu, nielen na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, má nárok aj každý poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm a riadne plní dohodu o splátkach.   

Podmienky sa niekomu zmiernili

Hlavným plusom zmeny legislatívy je predovšetkým snaha o preventívny prístup k mnohým, predovšetkým infekčným, ochoreniam a aj o elimináciu rizika pre pacienta trpiaceho chronickým ochorením, hovorí pre TREND Michal Štofko, riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní SR. „Toto riziko je spojené s nedostatočnou, prípadne žiadnou liečbou, respektíve s pozastavením liečebného procesu, ktorý často vedie k výrazne komplikovanejším, nákladnejším a predovšetkým život-ohrozujúcim stavom,“ spresňuje.