Vyzerá to tak, že Bratislava môže mať v novom roku vyššie dane z nehnuteľností. Naposledy sa v hlavnom meste zvyšovali v roku 2012. Vtedy si majitelia bytov, domov, podnikatelia priplatili v priemere o 22 percent. Od januára na dani mnohí majitelia bytov, domov, stavieb, pozemkov a nebytových priestorov zaplatia aj o sto percent viac, ak tento návrh poslanci schvália.
Primátor Ivo Nesrovnal tvrdí, že celkovo v priemere ide o zvýšenie o 12 percent.
Mesto chce okrem zvyšovania daní tiež znížiť vekovú hranicu na poskytnutie daňovej úľavy zo súčasných 70 na 62 rokov. Zľavu na dani bude mať po novom vraj až tretina obyvateľov.
Rozhodujú čísla
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal nárast dane z nehnuteľnosti obhajuje číslami. Hlavné mesto podľa jeho slov potrebuje spravodlivé financovanie.
„Štát nezohľadňuje postavenie hlavného mesta.“ Problémom je aj nízky koeficient pri rozdeľovaní daní z príjmu fyzických osôb. Kým táto daň na jedného obyvateľa je v Banskej Bystrici 274,32 eura, v Košiciach 255,23 eura, v hlavnom meste je to len 249,36 eura. Mesto má tiež oficiálne nižší počet obyvateľov a k iným zdrojom, napríklad z EÚ, sa dostať nemôže.
Primátor zdôraznil, že v súčasnosti má hlavné mesto porovnateľnú sadzbu dane z nehnuteľností s ostatnými mestami, ale trhová hodnota bratislavských nehnuteľností je oveľa vyššia. Dvojnásobné sú príjmy Bratislavčanov oproti príjmom ľudí v iných mestách slovenských regiónov.
Mesto musí podľa primátora upraviť daň z nehnuteľnosti aj preto, že Bratislava prekračuje zákonom povolený desaťnásobok rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou u stavieb. Rozdiel medzi stavbami dosahuje 28-násobok. Najvyššia sadzba je 8,30 eura za meter štvorcový a najnižšia je 0,30 eura.
„Návrh na zmenu daní sleduje tiež to, aby sa skrátila doba rozostavanosti stavieb,“ dodal I. Nesrovnal.
Úprava sadzby dane prinesie do rozpočtu asi sedem miliónov eur. Výnos sa rozdelí na polovicu medzi mesto a mestské časti. Bratislava chce podľa neho vyšší príjem z daní použiť na zlepšenie ciest a vyčistenie mesta. Mestské časti takéto radikálne zvyšovanie daní odmietajú.
Koľko si Bratislavčania (možno) priplatia
Narásť by nemali všetky druhy dane z nehnuteľností. Priplatiť by si mali majitelia stavieb na poľnohospodársku produkciu, stavieb na bývanie, bytov, nebytových priestorov a stavebných pozemkov.
Za priemerný trojizbový byt s rozlohou 67 štvorcových metrov v súčasnosti majiteľ bytu zaplatí ročne daň z nehnuteľnosti 27 eur. Podľa navrhovaného všeobecne záväzného nariadenia mesta by majiteľ bytu musel od januára zaplatiť dvojnásobok, teda 54 eur.
Začnú kontroly
Ročne hlavné mesto na dani z nehnuteľností vyberie vyše 55 miliónov eur. Problémom nie je samotný výber poistného, keďže sa vyberie 99 percent, ale skôr to, že mesto odhaduje, že existuje 10 percent nepriznaných objektov alebo rozlohy bytových či nebytových priestorov sú väčšie ako ľudia nahlásili. Mesto sa rozhodlo tento problém riešiť fyzickými kontrolami nehnuteľností, pri ktorých budú asistovať mestské časti.
„To by nám mohlo priniesť okolo 400-tisíc eur, keďže komplexná kontrola sa od roku 2005 nerobila,“ dodal I. Nesrovnal. Kontrolóri, zamestnanci mestských častí, majú čoskoro skontrolovať, či bratislavské domácnosti platia dane za takú rozlohu svojho bývania, akú priznali v daňovom priznaní.
Ako je Bratislava financovaná
Daňové príjmy tvoria:
65 % daň z príjmov fyzických osôb
17 % daň z nehnuteľností
2 % ostatné miestne dane
16 % poplatok za komunálne odpady
Ďalšie príjmy:
nedaňové, granty a transfery
Ako by sa mali meniť sadzby daní z nehnuteľností
Ročná sadzba dane z bytov na území mestských častí Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač sa má podľa nového návrhu zvýšiť z 0,35 na 0,70 eura za každý aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy bytu.
Ročná sadzba dane z bytov na území mestskej časti Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice a Vrakuňa sa má zvýšiť z 0,39 eura na 0,78 eura.
Ročná sadzba dane z bytov na území mestskej časti Staré Mesto je dnes 0,47 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu. Od januára by sa mala zvýšiť na 0,94 eura.
Základom dane pre stavebné pozemky je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku vo výške 71,69 eura za m2 . Od januára by to malo byť 140 eur.
Ročná sadzba dane zo stavieb na území mestskej časti Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač je dnes za m2 zastavanej plochy:
- 0,36 eura za stavby na bývanie a drobné stavby. Od januára to má byť 0,72 eura.
- 0,30 eura za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Má to byť 0,72 eura.
Ročná sadzba dane zo stavieb na území mestskej časti Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice a Vrakuňa je za každý aj začatý m2 zastavanej plochy:
- 0,40 eura za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, 0,80 eura po novom.
- 0,35 eura za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, 0,80 eura po novom.
Ročná sadzba dane zo stavieb na území mestskej časti Staré Mesto je za každý aj začatý m 2 zastavanej plochy:
- 0,48 eura za stavby na bývanie a drobné stavby. Od januára 0,96 eura.
- 0,40 eura za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, po zvýšení 0,96 eura.
