Príjmy Ruska z predaja ropy a plynu po napadnutí Ukrajiny stúpajú

Európska únia (EÚ) a významná časť západnej civilizácie sa po napadnutí Ukrajiny Ruskom dostali do „schizofrenického“ stavu. Na jednej strane útok Ruska odsudzujú, na druhej strane túto vojnu financujú. Je to tak preto, lebo mnohé ekonomiky sa okamžite nedokážu odrezať od fosílnych palív z Ruska. To je aj príbeh Slovenska. Výsledkom je, že Rusko aj po začiatku vojny, ktorú rozpútalo na Ukrajine, na exporte plynu a ropy zarába miliardy eur.

Počas prvej stovky dní vojny, teda v období od 24. februára do 3. júna 2022, režim ruského prezidenta Vladimíra Putina získal z exportu fosílnych palív 93 miliárd eur. Až 61 percent z tejto sumy pritom pochádza z exportu do krajín Európskej únie. Podiel EÚ tvorí až 57 miliárd eur, vyplýva to z údajov zo Strediska pre výskum energií a ovzdušia (CREA).

Najväčším importérom je však Čína, ktorá v sledovanom období importovala plyn, ropu a ďalšie nerastné suroviny v hodnote 12,6 miliardy eur. Nasledujú Nemecko, Taliansko a Holandsko. Tieto krajiny importovali produkty v hodnote od 7,8 do 12,1 miliardy eur.

Do výpočtu najvýznamnejších exportérov sa dostalo aj Slovensko, ktoré počas prvých sto dní vojny na Ukrajine kúpilo ropu, plyn a ďalšie produkty od Ruska v hodnote zruba miliardy eur.

Hoci leto bude znamenať pokles importu nerastných surovín, pre Rusko pôjde stále o výrazný zdroj príjmov.

Vyššie ceny sú kľúčové