Čo sa týka príjmu, ktorý ste dosiahli na základe príkaznej zmluvy, nie je nám známa činnosť, ktorú ste vykonávali na základe danej zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že finančná správa sa snaží príkazné zmluvy často posudzovať ako závislú činnosť a príjmy z takejto zmluvy zdaňovať a zaťažovať odvodmi ako príjmy zo závislej činnosti. 

V tejto súvislosti by sme vás chceli upozorniť, že v zmysle rozhodnutí NS SR (napr. 3 Sžf 80/2008) je potrebné posudzovať skutočný obsah daného zmluvného vzťahu, t. j. nie je ho možné automaticky preklasifikovať na závislú činnosť. 

Vo vašom prípade, pokiaľ budete vedieť preukázať, že skutočným obsahom zmluvného vzťahu je iná ako závislá činnosť (najmä, že jediným dôvodom na uzatvorenie príkaznej zmluvy nebolo zakrývanie závislej činnosti), pričom zároveň  z vašej strany nepôjde o opakovanú alebo sústavnú činnosť, ale o činnosť príležitostnú, je možné daný príjem posudzovať ako ostatný príjem v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov (ďalej len "ZDP"), ktorý je oslobodený do výšky 500 eur v súlade s § 9 ZDP. 

V takomto prípade by predmetný príjem nebolo potrebné uvádzať v daňovom priznaní, keďže by išlo o príjem od dane oslobodený. Treba však upozorniť, že v prípade daňovej kontroly by ste bola povinná preukázať vami deklarované tvrdenia, a síce že išlo o inú ako závislú činnosť, ktorá súčasne bola vykonávaná len príležitostne.

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.

Príjem z príkaznej zmluvy. Dať či nedať do daňového priznania?
Príjem z príkaznej zmluvy. Dať či nedať do daňového priznania?
Príjem z príkaznej zmluvy. Dať či nedať do daňového priznania?
Príjem z príkaznej zmluvy. Dať či nedať do daňového priznania?